Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru SIPRI (Stockholm International Peace Research Institute) vo svojej najnovšej správe odhaľuje, že v roku 2025 ľudstvo investovalo do obrany astronomických 2,45 bilióna eur, čo predstavuje nepretržitý rast už jedenásty rok po sebe.
Éra globálneho zbrojenia: Bezpečnosť za cenu historických rekordov
Ľudstvo sa ocitlo v ére, kde sa vojenská sila stala hlavným nástrojom národnej politiky. V roku 2025 svetové vojenské výdavky dosiahli novú psychologickú hranicu 2 450 miliárd eur. Reálny nárast o 2,9 percenta oproti predchádzajúcemu roku sa môže zdať na prvý pohľad mierny, no skrýva v sebe hlboké štrukturálne zmeny. Globálne vojenské bremeno, teda podiel zbrojenia na svetovom hrubom domácom produkte, stúplo na 2,5 percenta. Ide o najvyššiu hodnotu od roku 2009, čo jasne svedčí o tom, že štáty prioritizujú nákup zbraní pred inými investíciami. Tento trend nie je náhodným výkyvom, ale logickou reakciou na svet zmietaný vojnami, územnými ambíciami a geopolitickými otrasmi.
Čítajte viac SIPRI: Globálne toky zbraní vzrástli o takmer 10 percent, európsky dopyt prudko stúpa
Dominancia troch najväčších hráčov zostáva neotrasiteľná. Spojené štáty americké, Čína a Rusko spoločne zodpovedajú za viac ako polovicu všetkých svetových výdavkov na obranu. Ich kombinovaný rozpočet vo výške 1 261 miliárd eur vytvára svet, v ktorom sa rovnováha síl neustále prepočítava cez optiku technologickej prevahy a objemu munície. Odborníci zo SIPRI upozorňujú, že súčasné nastavenie nenasvedčuje skorému uvoľneniu napätia. Naopak, vzhľadom na dlhodobé plány modernizácie armád sa predpokladá, že rast výdavkov bude pokračovať aj v roku 2026 a v nasledujúcom období.
Čítajte viac Príjmy najväčších svetových výrobcov zbraní naďalej rastú – dosiahli rekordných 679 miliárd dolárov Americký útlm a európska explózia
Situácia v Spojených štátoch v roku 2025 priniesla zdanlivý paradox. Výdavky Washingtonu klesli o 7,5 percenta na 813 miliárd eur. Nešlo však o prejav pacifizmu, ale o technický dôsledok politického vákua, počas ktorého nebola schválená žiadna nová finančná pomoc pre Ukrajinu. Tento pokles ostro kontrastoval s predchádzajúcim obdobím, kedy Spojené štáty napumpovali do ukrajinskej obrany 108 miliárd eur. Napriek tomuto dočasnému zníženiu však USA nezaháľali a masívne investovali do jadrového odstrašovania a konvenčných kapacít s cieľom udržať si vplyv v Indopacifiku a kontrovať rastúcej moci Číny. Analytici navyše predpovedajú, že tento pokles bude mať len krátke trvanie. Rozpočty na nasledujúce roky už teraz naznačujú návrat k biliónovým sumám a v prípade prijatia nových rozpočtových návrhov môžu dosiahnuť až 1,28 bilióna eur.
Čítajte viac Výročná správa generálneho tajomníka NATO ukazuje výrazný nárast investícií do obrany zo strany Európy a Kanady Zatiaľ čo Amerika dočasne spomalila, Európa sa stala hlavným motorom globálneho rastu. Vojenské výdavky na starom kontieurdolárov. Ide o najvyššiu úroveň v modernej histórii meraní. Európske štáty NATO pod tlakom vojny na vlastnom prahu a neistoty ohľadom budúcich bezpečnostných záruk zo strany USA prechádzajú najrýchlejším prezbrojovaním od konca studenej vojny. Strategické precitnutie kontinentu potvrdzuje fakt, že až 22 európskych členov aliancie už vynakladá na obranu aspoň 2 percentá svojho HDP.
Čítajte viac Kongres USA prijal rekordný obranný rozpočet – 901 miliárd USD
Lídrom v tomto trende sa stalo Nemecko, ktoré v roku 2025 zvýšilo svoje výdavky o 24 percent na 97 miliárd eur. Berlín sa tak stal štvrtou najväčšou vojenskou mocnosťou na svete z hľadiska investícií a po prvýkrát od roku 1990 prekročil hranicu 2 percent HDP. Podobný, ešte dramatickejší skok zaznamenalo Španielsko s 50-percentným nárastom výdavkov. Najväčšiu relatívnu záťaž však nesú krajiny východného krídla, najmä Poľsko a Lotyšsko, ktoré na obranu vyčleňujú rekordné podiely svojich ekonomík v reakcii na bezprostrednú blízkosť ruských hraníc.
Čítajte viac Japonsko reaguje na hrozby: Schválilo historicky najväčší obranný rozpočet
Vojna na vyčerpanie a ázijské napätie
Ruská federácia a Ukrajina sa v roku 2025 definitívne ocitli v stave totálnej vojenskej ekonomiky. Rusko zvýšilo svoje vojenské výdavky o 5,9 percenta na 162 miliárd eur, čo predstavuje až pätinu všetkých štátnych výdavkov. Moskva sa prispôsobila vojne na vyčerpanie nákupom obrovských množstiev lacnejšej techniky, najmä dronov, čím kompenzuje straty drahých systémov a obchádza dopady medzinárodných sankcií. Na druhej strane Ukrajina, brániaca svoju suverenitu, zvýšila investície o 20 percent na 71,7 miliardy eur. Táto suma predstavuje až 40 percent jej HDP a dve tretiny celého štátneho rozpočtu, čo robí z Ukrajiny siedmeho najväčšieho investora do zbrojenia na svete.
Čítajte viac Tichí strážcovia hlbín: Renesancia ponorkových síl NATO v novej ére napätia
Paralelne s európskym konfliktom narastá napätie aj v Ázii a Oceánii. Tento región zaznamenal najrýchlejší nárast výdavkov od roku 2009. Čína, ako svetová dvojka, pokračuje v modernizácii svojej armády už 31. rok v rade so stabilným nárastom o 7,4 percenta. Jej ambície v Juhočínskom mori a tlak na Taiwan vyvolávajú reťazovú reakciu u susedov. Japonsko v reakcii na hrozby postupne opúšťa svoj povojnový pacifizmus a v roku 2025 vynaložilo na obranu historicky najvyšší podiel HDP od konca päťdesiatych rokov. Taiwan zas v snahe odradiť prípadnú inváziu zvýšil svoj obranný rozpočet o 14 percent.
Čítajte viac Prvýkrát od studenej vojny americké námorníctvo nasadilo v ostrom boji palubné delostrelectvo Tento globálny trend militarizácie má však aj odvrátenú stranu. Neustále zvyšovanie vojenských rozpočtov nevyhnutne ovplyvňuje iné oblasti verejného života. Vlády sú nútené robiť ťažké rozhodnutia medzi investíciami do zbraní a financovaním sociálnych služieb, zdravotníctva či boja proti klimatickým zmenám. Suma 6,7 miliardy eur vynaložená každý jeden deň na vojenské prípravy je cenou za svet, ktorý sa cíti menej bezpečne a neistotu kompenzuje hromadením ocele a výbušnín. Budúcnosť v znamení technologickej revolúcie v zbrojení a vzniku nových hybridných platforiem naznačuje, že svetové spoločenstvo sa namiesto hľadania spoločnej reči pripravuje na éru dlhodobej konfrontácie.