Rušenie hlasovania poštou zo zahraničia opäť rozdelilo spoločnosť na dva nezmieriteľné tábory. Argumenty má jedna i druhá strana. Je jasné, že zmena spôsobu voľby je zo strany koalície účelová. Veď to nepopierajú (Roman Michelko). No to neznamená, že korešpondenčná voľba zo zahraničia je správna. Rozhodne potrebujeme diskusiu.

Až donedávna hlasovanie zo zahraničia nikoho netrápilo. Volilo tak až do parlamentných volieb v roku 2020 veľmi málo ľudí. Až v nich tak učinilo takmer 50-tisíc a o štyri roky neskôr pribudlo ešte ďalších 10-tisíc. A vyše 60 % volilo Progresívne Slovensko. Keďže PS je najsilnejšou nielen opozičnou, ale vôbec politickou stranou, má koalícia logický dôvod, prečo voľby poštou zo zahraničia zrušiť.

Hoci na prvý pohľad sa zdá, že zmarených 20– či 30-tisíc hlasov nič nerieši, v tesnom súboji medzi koalíciou a opozíciou v budúcich voľbách pôjde o každú tisícku hlasov. Preto toľké emócie na jednej i druhej strane. Voľby Slovákov žijúcich v zahraničí môžu rozhodnúť voľby a určiť smerovanie krajiny.

Lenže to je jedna strana mince. Voľby zo zahraničia sa, samozrejme, rušiť nejdú – ruší sa len hlasovanie poštou. A to skutočne problematické je – len si to donedávna nikto nevšímal, lebo až do roku 2020 touto formou volilo minimum ľudí, takže neprekážalo. V čom je problém? Voľba poštou nie je tajná. A voľby podľa ústavy musia byť tajné. A nevieme, či voliča niekto násilne neovplyvňuje, nekáže mu, koho má voliť. To iste s demokraciou nemá nič spoločné.

A v neposlednom rade, poštou je možné voliť vopred. Čo keď v posledných dňoch na povrch vyplávajú zarážajúce informácie, ktoré ten či onen subjekt úplne zdiskreditujú? Spomeňme si na stranu Za ľudí, predseda Andrej Kiska sa znemožnil uniknutou nahrávkou tesne pred voľbami.

I keď sa voľba poštou v parlamente zruší (verme, že po prijatí nutných „zlepšovákov“), boj sa nekončí. Poslankyňa PS Zuzana Mesterová naznačila budúci vývoj.

Mávanie kvalitou demokracie zo strany opozície nesedí. Európske štáty majú rôzne systémy. Niekde sa dá voliť na zastupiteľských úradoch i poštou, niekde len na zastupiteľských úradoch. Sú preto Francúzsko, Fínsko, Írsko či Poľsko menej demokratické krajiny? (Spojené štáty so svojím zastaraným a abnormálnym volebným systémom, ktorý sa nehodí do 21. storočia, nechajme bokom.)

Iste, cestovať stovky kilometrov na veľvyslanectvo či konzulát nie je pohodlné a načrie i do peňaženky. No keď niekto žije dlhodobo v zahraničí, pozná dostatočne pomery na Slovensku? Najviac voličov volilo v minulých voľbách z Česka, nasledovala Británia, Rakúsko, Nemecko. Je taký problém prísť z Česka a Rakúska na jednu sobotu domov a odvoliť, keď dotyčnému tak záleží na osude Slovenska?

Naši severní susedia dokonca v krajinách s veľkým počtom Poliakov, napríklad v Británii, majú vytvorené špeciálne volebné miestnosti. Čo sa tak nimi inšpirovať? Podstatou je zabezpečiť tajnosť hlasovania a istota, že volič nevolil pod nátlakom.

Diskusia by však nemala zostať na prízemnej úrovni, ktorému táboru ktorá forma viac vyhovuje. Korešpondenčná voľba je dosť pohodlná a nie je vylúčené, že najmä mladá generácia bude po nej čoraz viac volať. Dávajme si na trendy, ktoré by podkopávali svätosť demokracie (tajnosť, jeden moment), pozor.

I keď sa voľba poštou v parlamente zruší (verme, že po prijatí nutných „zlepšovákov“), boj sa nekončí. Poslankyňa PS Zuzana Mesterová naznačila budúci vývoj. Do NR SR priniesla (v rozpore s rokovacím poriadkom) petičné hárky s podpismi občanov, ktorí nesúhlasia s rušením korešpondenčnej voľby zo zahraničia. Určite ich nebude problém nazbierať v celej republike viac ako 350-tisíc. Prečo nepožadovať potom ďalšie referendum?