MUDr. Tereza Zemešová, lekárka s nádorom na mozgu: Všetko sa mi zrútilo. Ďalším pacientom odporúča pýtať sa a hľadať odpovede
Video
Zdroj: Katarína Ondrejovičová
Za všetko hovorí vysoký počet podnetov, ktoré spomína v 49-stranovej mimoriadnej správe. Len na úrad ombudsmana sa vlani obrátilo 30 ľudí a viac ako 500 podnetov za necelé dva roky evidovali samosprávne kraje. Podľa Dobrovodského to svedčí o tom, že nejde len o nejaké komunikačné spory medzi lekármi a pacientmi, ale o jav, ktorý naznačuje zásah do práv na bezplatnú starostlivosť.
Čítajte viac Cudzinka nechala za očkovanie v angličtine u lekárky 70 eur. Odborníčka: Cenníky v ambulanciách nik nereguluje
Nezaplatíš, nevyšetríme ťa
Pacienti opisovali verejnému ochrancovi práv konkrétne situácie, keď „rozhodovali peniaze“ a od lekára odišli s dlhým nosom. „Bola som objednaná na vyšetrenie … Na dverách mali oznam o úhrade administratívneho poplatku … Ja som nemala hotovosť, oni nemali terminál, nebolo možné sa dohodnúť o platbe pri ďalšom vyšetrení a tak ma lekárka, ktorá nariadila nevyšetriť pacienta bez zaplatenia poplatku, odmietla vyšetriť a objednali ma na nový termín,“ opísala jedna zo žien, ktoré podali podnet.
Ukázalo sa tiež, že zákony nechránia nízkopríjmových, starších či chronicky chorých pacientov. „Moja penzia je 760 eur … 112 eur poplatky u lekára … To si podľa dôchodku nemôžem dovoliť,“ ozval sa ombudsmanovi senior.
Ďalší podnet z konca minulého leta opisuje prípad poistenkyne, ktorá sa pokúsila absolvovať gynekologickú prehliadku v ambulancii, ku ktorej patrí podľa adresy trvalého pobytu. „Pri elektronickej komunikácii a na mieste mi však bola oznámená povinnosť zaplatiť jednorazový registračný poplatok vo výške 39 eur a poplatok 15 eur za presný termín vyšetrenia,“ napísala ombudsmanovi. Keďže poplatky nezaplatila, prehliadku absolvovať nemohla.
Od inej ženy si lekár na preventívnej prehliadke vypýtal ročný administratívny poplatok 30 eur, a to aj napriek tomu, že dovtedy nič také u neho neplatila a žiadny iný úkon jej nevykonal.
Gynekologička MUDr. Michaela Grossová: Ženy sa boja užívať antikoncepciu a veľakrát ani nevedia, prečo
Video
Zdroj: Pravda
Chce, aby to počuli aj poslanci
Ombudsman žiada, aby o jeho mimoriadnych zisteniach poslanci rokovali na najbližšej schôdzi Národnej rady. Prieskum začal robiť z vlastnej iniciatívy, keďže vnímal prehlbujúci sa rozdiel medzi ústavnou garanciou práv občana na bezplatnú starostlivosť a praxou.
Keď si podnety porovnal, zistil, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti (nemocnice, polikliniky, ambulancie, lekári, zubári a i., pozn. red.) požadovali od pacientov – poistencov priame úhrady bez opory v zákonoch. Navyše, za položky, ktoré boli obsahovo nejasné, nejednotne označené alebo sa prekrývali s výkonmi už hradenými z verejného poistenia.
Dobrovodský tvrdí, že pri problémoch s úhradami nešlo o zlyhania jednotlivcov, ale, ako sa ukázalo, o systémový problém. „Naopak, išlo o opakovane sa vyskytujúci jav, ktorý svojou povahou signalizoval možné zlyhávanie normatívneho rámca, nejednotnosť jeho výkladu a nedostatočnú účinnosť kontrolných mechanizmov verejnej moci,“ uviedol v správe.
Už to, že pacient očakáva poplatok u lekára môže podľa ombudsmana odradiť pacienta od využitia preventívnej prehliadky. Dobrovodský to považuje za závažné aj vzhľadom na to, že počas kontrol lekári zachytávajú ochorenia u širšej verejnosti.
MUDr. Eva Goncalvesová: Fungujú len tie lieky, ktoré sa užívajú. Najdrahšie sú tie, ktoré zostanú v poličke
Video
Zdroj: Katarína Ondrejovičová
Ako je to v zákonoch?
Niekoľkokrát sa stretol aj s námietkou, ako je možné, že lekár žiada platbu, keď má byť zdravotná starostlivosť bezplatná. „Žiadali o vysvetlenie z akého dôvodu platia poistné na verejné zdravotné poistenie, keď za vyšetrenie aj tak musia platiť poplatok,“ uviedol Dobrovodský s tým, že obdobne mu to tlmočili aj samosprávne kraje. Rozhodol sa preto ozrejmiť, ako je to s bezplatným zdravotníctvom. Skúmal, či sú predpisy, ktoré hovoria o platení za zdravotnú starostlivosť, formulované dostatočne zrozumiteľne, aby nevznikal ich dvojaký výklad a pacient tak nebol vystavený informačnej či ekonomickej neistote.
Ombudsman vysvetlil, že v ústave sa síce uvádza, že občania majú na základe poistenia právo na bezplatnú starostlivosť za podmienok, ktoré ustanoví zákon, no nevyplýva z toho garancia bezplatnosti v absolútnom rozsahu. Potvrdil to aj Ústavný súd.
„Inak povedané, z výkladu Ústavného súdu vyplýva, že nie každé plnenie požadované od pacienta pri kontakte so zdravotníckym zariadením musí byť automaticky neprípustné. Je na rozhodnutí zákonodarcu, akú časť zdravotnej starostlivosti a služieb s ňou súvisiacich zákonom podradí pod krytie hradené zo zdravotného poistenia, a akú časť ponechá na priamu úhradu poistencom,“ priblížil.
Foto: TASR, Maroš Herc
Róbert Dobrovodský Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský počas tlačovej konferencie k predstaveniu prieskumu určovania volebných obvodov pred voľbami do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov a podanie verejného ochrancu práv na Ústavný súd, Bratislava 2. februára 2026
Za čo môžete platiť, a za čo nie
Zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti hovorí, že na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádzajú zdravotné výkony, ktoré vedú k zisteniu choroby, a tiež tie, ktoré boli poskytnuté pri liečbe choroby.
Verejný ochranca práv sa pozrel aj na to, ako zákon definuje, čo konkrétne je súčasťou výkonu lekára. „Medzi tieto činnosti zaradil (zákonodarca, pozn. red.) aj objednanie poistenca na vyšetrenie vrátane objednania na konkrétny čas, vypísanie lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu, vypísanie odporúčania na špecializovanú ambulantnú starostlivosť alebo ústavnú starostlivosť, vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu a potvrdenie o návšteve lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka,“ podotkol verejný ochranca práv.
Naviazané sú na to aj zákazy, ktoré hovoria, čo nemocnica či ambulantný lekár nesmie. Konkrétne nemôže požadovať od poistenca platbu, ktorá sa uhrádza z poistenia. Podmieňovať vyšetrenie nad určenú spoluúčasť poistenca či chcieť od pacienta platbu za vyšetrenie pri chorobe nad výšku spoluúčasti poistenca.
Dôležitý je v tomto smere aj rozsudok Najvyššieho súdu z roku 2011, ktorý odmieta, aby poskytovatelia na základe verejného poistenia pripájali k zdravotnému výkonu ďalšiu položku označovanú napríklad ako „príplatok za komfort“ alebo „sankčný poplatok“, ak to nemá oporu v zákone. Zaplatiť si nemôžu nechať ani za stravu počas liečby v nemocnici, pobyt na lôžku, spracúvanie údajov v elektronickej forme, pobyt sprievodnej osoby, vypracovanie lekárskeho posudku či za výpis zo zdravotnej dokumentácie.
Dobrovodský upozornil aj na takzvané tvorivé spoplatňovanie. Objavovalo sa v prípadoch, kedy poskytovateľ obhajoval určitý poplatok tvrdením, že nejde ani o zdravotný výkon, ani o službu, ktorá súvisí s poskytovaním.
Čítajte viac Ústavný súd preverí voľby v Bratislave. Ombudsman napadol systém v hlavnom meste
Čo je to (nad)štandard
K neistote pacienta prispieva aj nejasné vymedzenie toho, čo je to (nad)štandard. V stanoviskách krajov sa podľa ombudsmana objavoval názor, že pri zákonnej absencii nadštandardu možno „nadštandardný poplatok“ akceptovať, ak je dobrovoľný, pacient o ňom vie vopred a jeho uhradením nie je podmienené vyšetrenie.
„Z vyjadrení niektorých samosprávnych krajov som pozoroval aj to, že nadštandard poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nespájajú len s komfortom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ale v niektorých prípadoch aj s kvalitou samotného zdravotného výkonu, napr. s kvalitnejším prístrojovým vybavením, doplňujúcim vzdelaním zdravotníckeho pracovníka a pod,“ spresnil.
V prípade registračných poplatkov sa Dobrovodský odvoláva na usmernenie ministerstva zdravotníctva. To hovorí, že registračný poplatok nie je poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ani službou, ktorá s ňou súvisí, a zmluvný lekár nemôže požadovať úhradu takéhoto poplatku. Nemožno ani vyberať poplatok za poskytnutie lekárovho mobilného čísla.
Ambulantní lekári podľa verejného ochrancu práv otvorene priznávajú, že poplatky slúžia na to, aby si mohli pokryť administratívne, technické a prevádzkové služby a dorovnávajú tak podfinancované výkony.
Kto na to dozerá
Jedna z výčitiek v súvislosti s platbami smerovala aj na neefektívnu kontrolu orgánov, ktoré aktuálny stav ticho tolerujú. Ombudsman považuje za rozhodujúci najmä dozor toho, či si lekári plnia svoje povinnosti. Napríklad, či si umiestnili na prístupnom a viditeľnom mieste cenník všetkých úkonov, či ho dodržiavajú, no aj dodržiavanie zoznamu zdravotných výkonov, pri ktorých možno pýtať od pacienta peniaze.
Problém vidí aj v tom, že chýba mechanizmus, vďaka ktorému by kraje mohli overovať niektoré povinnosti ambulancií. Napríklad povinnosť zverejňovať cenník všetkých výkonov na web. Ako však podotkol, poskytovateľ nemá povinnosť o tom informovať či má, alebo nemá webovú stránku. „Aj v tejto oblasti teda právna úprava vytvára skôr ilúziu transparentnosti, než podmienky pre skutočne účinný kontrolný mechanizmus,“ upozornil.
Ľudia by podľa Dobrovodského nemali v platbách doplácať ani na to, že ambulantný sektor čelí personálnemu tlaku.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Róbert Dobrovodský Róbert Dobrovodský
Porušovanie zákona sa „oplatí“
Osobný prieskum ombudsmana ukázal aj ďalší problém – odvolacie konania, ktoré vedie ministerstvo zdravotníctva, aktuálne trvajú v priemere rok a niekedy aj výrazne dlhšie. „Takáto dĺžka správneho konania oslabuje nielen represívny, ale aj preventívny účinok rozhodnutia. Sankcia, ktorá prichádza po rokoch a ktorá navyše nemusí byť ekonomicky citeľná, len ťažko odradí poskytovateľov zdravotnej starostlivosti od protiprávneho konania,“ upozornil ombudsman.
Samostatnou témou je výška pokút a otázka, či vôbec majú účinok, ktorý odradí. Navyše, sankcie sú podľa krajov príliš nízke. „Keďže vymožiteľnosť sankcií je veľmi zdĺhavá, na individuálnych prípadoch poukázali aj na to, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti si na pokutu „zarobí“ vo veľmi krátkom čase a porušovanie zákona sa mu ekonomicky „oplatí“,“ priblížil.
Dobrovodský zároveň spomenul niekoľko riešení. Jedným z nich je generálny zákaz spoplatňovania s určenými výnimkami. Druhou možnosťou je pripustiť, za stanovených hraníc, že určitý okruh priamych úhrad môže zohrávať úlohu doplnkového financovania.