Slovenská plavkyňa Soňa Rebrová prepísala mapu extrémnych športových výkonov. V neuveriteľnej nadmorskej výške 4 720 metrov nad morom úspešne odplávala pol kilometra v ľadovej vode jazera Gokyo. Týmto výkonom sa zaradila k absolútnej svetovej špičke – podľa dostupných informácií existujú len dve ďalšie ženy na svete, ktoré dokázali niečo podobné.
Boj s kyslíkovým dlhom a zónou smrti
Plávanie v takejto výške nie je len o chlade, ale predovšetkým o prežití. Vo výške nad 4 500 metrov je tlak kyslíka nižší o takmer 45 % v porovnaní s hladinou mora. Každý záber znamená pre srdce extrémny nápor.
„Vládala som dýchať, plávala som pomaly prsia s hlavou pod vodou. V polovici som si trúfla aj na kraula a šlo to,“ opisuje Soňa svoje pocity priamo z dejiska.
Hoci voda mala 9,3 °C, čo v plaveckej terminológii nie je klasifikované ako „ľadová voda“ (pod 5 °C), v kombinácii s riedkym vzduchom išlo o život ohrozujúci výkon. Soňa bojovala so silnými bolesťami hlavy a nízkou saturáciou kyslíka už pred štartom. Lekár jej štart povolil len tesne, napriek vysokému tepu.
Plavec Duša: Moja prvá olympiáda, je to veľmi zaujímavý pocit
Video
Slovenský reprezentant v plávaní Matej Duša pred odchodom na Letné olympijské hry 2024 do Paríža v Bratislave v stredu 24. júla 2024. / Zdroj: TASR/Daniel Veselský
Stopka pri 500 metroch: Rozhodol pud sebazáchovy
Soňa mala v pláne možno aj dlhšiu trasu, no pri hranici 500 metrov sa bolesť hlavy stala neznesiteľnou.
„Vravím si, vládzem plávať, ale čo ak dostanem mozgovú porážku? Radšej som prestala,“ priznáva úprimne. Po vylezení z vody nasledovala silná triaška a regenerácia v stane, no studená voda paradoxne pomohla stabilizovať jej životné funkcie.
V spoločnosti svetových rekordérok
Sonin výkon ju radí medzi legendy ako:
Bárbara Hernández: Preplávala 2,5 km vo výške 4 560 m n. m.
Sarah Ferguson: Plávala 10 minút vo výške nad 5 200 m n. m.
Zatiaľ čo mnohé „rekordy“ nad 5 000 metrov sú často len krátke ponory, Soniných 500 metrov je čistý vytrvalostný športový výkon, ktorý ašpiruje na zápis do knihy rekordov.
Blato, šerpa a nekonečná vďaka
Cesta k jazeru nebola žiadna červená dráha. Soňa spomína na to, ako sa pri vstupe do vody zabárala po kolená do bahna a z vody doslova „štvornožkovala“. Celý projekt vznikol vďaka iniciatíve Jána Šeminského, ktorý expedíciu vymyslel a zabezpečil podporu tímu vrátane šerpov, ktorí do tejto výšky vyniesli stan aj kajak.
„Ak mi to aj nezapíšu, ja viem, že som to dokázala! Mám to celé na videu,“ uzatvára šťastná rekordérka, ktorá momentálne čaká na spracovanie vizuálnych materiálov z tejto nezabudnuteľnej expedície.