Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom, vlani zaznamenalo nadpriemerné ročné teploty zhruba 95 percent kontinentu. Vyplýva to zo správy o stave klímy v Európe (ESOTC) 2025 vypracovanej Európskym strediskom pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF), ktoré prevádzkuje meteorologickú službu EÚ Copernicus, a Svetovou meteorologickou organizáciou (WMO). Rýchle otepľovanie v Európe podľa expertov tiež znižuje snehovú a ľadovú pokrývku.
„Takmer celý región zaznamenal nadpriemerné ročné teploty. V roku 2025 zaznamenali subarktické Nórsko, Švédsko a Fínsko najhoršiu vlnu horúčav v histórii merania, kedy po 21 dní v kuse prekračovali teploty 30 stupňov Celzia aj vo vnútri samotného polárneho kruhu,“ uviedol generálny riaditeľ ECMWF Florian Pappenberger.
K otepľovaniu Európy podľa strategickej vedúcej pre klímu v ECMWF Samanthy Burgessovej prispievajú zmeny poveternostných podmienok, nižšie znečistenie vzduchu alebo napríklad menšia snehová pokrývka.
Budúcnosť cestovania: Presunieme sa z all inclusive destinácií a výletných lodí na dediny a vidiek?
Video
Zdroj: TV Pravda
Podľa štúdie sa zmenšuje oblasť Európy, kde sa vyskytujú zimné dni s teplotami pod bodom mrazu. Zmenšuje sa tiež rozloha oblastí, ktoré zaznamenávajú aspoň 14 po sebe idúcich mrazivých dní, teda takých, kedy je minimálna teplota nula stupňov Celzia alebo nižšia. Rozloha týchto oblastí sa od roku 2020 zmenšila aj v ČR.
Sucho, málo snehu
Nadpriemerné teploty a podpriemerné zrážky viedli k významnému úbytku snehovej a ľadovej pokrývky, uviedli experti. V marci 2025 bola snehová pokrývka v Európe asi o 31 percent menšia, než je priemer. Išlo o tretí najmenší rozsah od začiatku vyhotovovania záznamov v roku 1983, vyplýva zo správy. Klimatické podmienky ovplyvňujú aj vodné zdroje, asi 70 percent európskych riek malo vlani podpriemerný ročný prietok. Z hľadiska pôdnej vlhkosti išlo o jeden z troch najsuchších rokov od roku 1992, uviedli experti.
Čítajte viac Beštia z východu opäť útočí. Moskvu sužuje snehová búrka, Slovensko čaká mrazivý zvrat
Horúco a sucho prispeli k rekordnej aktivite lesných požiarov v Európe. Celkovo zhorela plocha s rozlohou asi 1,034-tisíc hektárov a emisie z lesných požiarov dosiahli najvyššiu úroveň v histórii meraní, uviedli experti. Zvlášť silno bolo zasiahnuté Španielsko, na ktoré pripadala približne polovica emisií.
Obnoviteľné zdroje energie pokryli vlani podľa expertov zhruba 46 percent európskej spotreby elektriny. Solárna energia podľa nich dosiahla rekord s podielom asi 12,5 percenta. To podľa Burgessovej súvisí s nižším znečistením vzduchu, vďaka ktorému sa tvoria menej nízkych oblakov, ktoré odrážajú slnečné svetlo. Na Zemi preto dopadá viac slnečného žiarenia.
Čítajte viac Smutný záver zimnej sezóny v Európe: Lavíny sa stali hrobom pre skoro raz toľko ľudí, ako pred rokom Svetové oceány absorbovali približne 90 percent prebytočného tepla spôsobeného emisiami skleníkových plynov zapríčinených človekom. Európska časť oceánov zaznamenala vlani najvyššiu ročnú teplotu povrchu mora v histórii meraní, išlo o štvrtý rok v rade s rekordným oteplením. Podľa vedcov to má negatívny vplyv na biodiverzitu. Podľa Burgessovej vyžaduje tempo klimatických zmien naliehavejšie opatrenia. Nejedná sa podľa nej o hrozbu budúcnosti, ale o súčasnú realitu. Je potrebné zabezpečiť, aby rozhodnutia vychádzali z pevných vedeckých základov, uviedla.
Európska únia sa zaviazala k rozsiahlej obnove ekosystémov, a to vrátane obnovy najmenej 20 percent suchozemských a morských oblastí do roku 2030 a všetkých ekosystémov, ktoré to potrebujú, do roku 2050.