Americké námorníctvo sa posunulo bližšie k budúcnosti, v ktorej lietadlové lode nebudú závisieť len od pilotov. Spoločnosť Boeing spolu s U.S. Navy otestovali bezpilotný tanker MQ-25A Stingray v plnohodnotnom lete. Stroj zvládol vzlet, let aj pristátie bez pilota a reagoval na príkazy z pozemnej stanice. Tento krok neposunul len samotný projekt, ale aj spôsob, akým bude fungovať celé námorné letectvo.
Na prvý pohľad ide „len“ o lietajúcu čerpaciu stanicu. V skutočnosti rieši problém, ktorý americké lietadlové lode riešili roky. Moderné konflikty sa čoraz viac točia okolo vzdialenosti. Najväčšou hrozbou pre lietadlové lode sú dnes protilodné rakety s dlhým dosahom, napríklad čínska DF-21D. Tá dokáže zasiahnuť cieľ na vzdialenosť viac než 1 500 kilometrov.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Zdroj: chagpg / depositphotos.com
Problém však je, že stíhačky F/A-18 Super Hornet majú bojový rádius približne 700 až 800 kilometrov. Lietadlová loď sa tak musela priblížiť nebezpečne blízko, aby lietadlá vôbec doleteli k cieľu. Stingray tento limit posúva. Funguje ako tanker vysunutý „v polovici cesty“, ktorý doplní palivo vo vzduchu. V praxi to znamená, že stíhačky doletia oveľa ďalej a loď môže zostať mimo rizikovej zóny.
„Tento úspešný let posunul program do oveľa vyspelejšej fázy,“ povedal viceprezident Boeingu Dan Gillian.
Zároveň upozornil, že ide o mimoriadne komplexný systém pre náročné prostredie lietadlových lodí.
4 skryté AI funkcie v Samsung telefónoch: Nadávam si, že som ich doteraz nepoužíval. Zásadne mi zjednodušili používanie mobilu
Nový tanker nerieši len problém doletu stíhačiek
Druhý veľký problém, ktorý MQ-25A rieši, je menej viditeľný, ale o to dôležitejší. Doteraz totiž samotné stíhačky plnili úlohu tankerov, ide o systém, ktorý sa nazýva „buddy refueling“. To znamenalo, že približne 20 až 30 percent letov Super Hornetov sa venovalo dopĺňaniu paliva iným lietadlám.
To má dva dôsledky, menej stíhačiek zostáva k dispozícii pre bojové úlohy a zároveň sa rýchlejšie opotrebovávajú. Druhým problémom je, že stroje tak vykonávali úlohu, ktorá pre ne nebola prioritná. Stingray tento model mení. Prevezme tankovanie a uvoľní stíhačky pre ich hlavné nasadenie.
Boeing kládol pri vývoji dôraz aj na samotný dizajn lietadla. Konštruktéri navrhli telo MQ-25A tak, aby mal zníženú radarovú stopu. Stealth technológie sú pre tanker dôležité práve kvôli jeho úlohe. Tanker slúži na doplnenie paliva pre stíhačky, čiže jeho vyradenie by mohlo znamenať, že stíhačky k cieľu vôbec nedoletia, alebo nebudú mať dostatok paliva na operáciu. Tanker je zároveň prirodzený bod, kde sa zhromažďujú lietadlá na dotankovanie, čo by mohlo ohroziť viacero lietadiel naraz.
Ak by ho radar ľahko zachytil, nepriateľ by získal presnú informáciu o polohe celej skupiny. Stingray preto znižuje šancu odhalenia a tým zvyšuje bezpečnosť celej operácie. Americké letectvo pritom ešte začiatkom roka priznalo, že tankery sú vyhľadávaným cieľom pre pokročilé rakety nepriateľa.
„Ide o kľúčový krok k budúcnosti palubného letectva.“ vyjadril sa kontraadmirál Tony Rossi: „Táto schopnosť výrazne predĺži dosah a údernú silu našej flotily.“
Samotný test ukázal, že lietadlo zvládne autonómne fungovať, no stále pracuje pod dohľadom operátorov. Ide o kombináciu automatizácie a kontroly človeka, pričom nie je jasné, či si námorníctvo tento kombinovaný prístup zachová, alebo v budúcnosti potlačí na plnú autonómiu. Treba však podotknúť, že tento kombinovaný model sa čoraz viac presadzuje v modernom letectve.
MQ-25A patrí medzi prvé štyri stroje vyrobené v rámci vývojového programu. Nasledujú ďalšie testy, ktoré overia jeho správanie v rôznych podmienkach. Potom sa presunie na základňu, kde začne príprava na pristátia na lietadlových lodiach, najnáročnejšiu časť celého testovania. Celý projekt ukazuje, že budúcnosť letectva nestojí len na nových stíhačkách, ale aj na podpore, ktorá im umožní fungovať efektívnejšie.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku