Najdôležitejšie udalosti
Konflikt na Blízkom východe trvá 60. deň
OSN: Irán od začiatku vojny popravil 21 ľudí a zadržal vyše 4000 ďalších
Izrael aj Hizballáh napriek prímeriu pokračujú vo vzájomných útokoch
Iránske komandá vtrhli na paluby neposlušných lodí v Hormuzskom prielive
Video
Hormuzský prieliv je uzavretý, plavbu blokujú aj Irán, aj USA. Kto to nerešpektuje, dopadne tak, ako ukazuje video iránskej televízie. / Zdroj: Reuters
Čítajte viac Irán uviazol v ropnej pasci. Tankery stoja, sklady sa plnia. Milióny barelov nemá kam dať 20:15 Pri izraelskom útoku v južnom Libanone zahynuli v stredu dve ženy a jedna tínedžerka, uviedli miestne úrady. Ministerstvo zdravotníctva v Bejrúte dodalo, že pri útoku na dedinu Tajr Dubbá, ktorá leží východne od pobrežného mesta Súr, utrpelo zranenia ďalších 11 ľudí. Izraelská armáda sa k týmto správam bezprostredne nevyjadrila. (DPA, TASR)
19:20 Americko-izraelská vojna proti Iránu, ktorá spôsobila prudký nárast cien energie a hnojív, by mohla uvrhnúť do chudoby viac než 30 miliónov ľudí, uviedol v stredu šéf Rozvojového programu OSN (UNDP) Alexander de Croo. „Je to vývoj v opačnom smere,“ poznamenal De Croo. „Trvalo desaťročia, kým sa vybudovali stabilné spoločnosti a rozvinuli miestne ekonomiky, a stačilo len niekoľko týždňov vojny na to, aby sa to všetko zničilo,“ dodal.
„Po šiestich týždňoch vojny sme vypracovali štúdiu a odhadli sme, že aj keby sa konflikt v tomto momente skončil, 32 miliónov ľudí v 160 krajinách by sa ocitlo v neistote,“ povedal De Croo. Vojna viedla k faktickému uzavretiu Hormuzského prielivu, ktorým v čase mieru preteká pätina produkcie svetovej ropy a skvapalneného zemného plynu. (AFP, TASR)
19:00 Libanonský prezident Džúzíf Awn v stredu vyhlásil, že Izrael musí najprv plne dodržiavať prímerie, až potom sa môžu začať priame rokovania s Libanonom. Bejrút teraz čaká, kým Spojené štáty stanovia termín plánovaných rozhovorov. „Izrael musí najprv v plnej miere dodržiavať prímerie, aby bolo možné prejsť k rokovaniam… Izraelské útoky nemôžu pokračovať tak, ako doteraz,“ uviedol libanonský prezident vo vyhlásení, ktoré zverejnila jeho kancelária. (AFP, TASR)
18:00 Vojna s Iránom stála podľa odhadov Spojené štáty doteraz 25 miliárd dolárov, oznámil americkým zákonodarcom vysokopostavený úradník ministerstva obrany Jules Hurst. Armáda minula najväčšiu časť finančných prostriedkov na muníciu, ďalej na prevádzku operácií a obnovu vybavenia, uviedol podľa agentúr Reuters a AP zástupca Pentagonu. Pred výborom pre ozbrojené služby Snemovne reprezentantov vypovedá prvýkrát od začiatku vojny s Iránom aj americký minister obrany Pete Hegseth.
Hurst, ktorý zastáva funkciu kontrolóra, podľa Reuters neupresnil, čo presne odhad vynaložených finančných prostriedkov zahŕňal a či zohľadňoval predpokladané náklady na obnovu a opravy infraštruktúry základní na Blízkom východe poškodených počas konfliktu. Spojené štáty zaútočili spolu s Izraelom na Irán 28. februára, od začiatku apríla platí medzi krajinami krehké prímerie.
„Som rád, že ste na túto otázku odpovedali. Pretože sa na to pýtame už strašne dlho a nikto nám tú sumu nepovedal,“ reagoval na Hurstovo vyjadrenie demokratický zákonodarca Adam Smith. Skoršie analýzy uvádzali, že vojna vyšla Spojené štáty približne na jednu miliardu dolárov (asi 21 miliárd Kč) denne.
Vypočutie Hegsetha a ďalších zástupcov Pentagónu pred výborom pre ozbrojené služby sa koná v súvislosti s prerokovaním návrhu vojenského rozpočtu administratívy na rok 2027, ktorý zvyšuje výdavky na obranu na historických 1,5 bilióna dolárov (vyše 31 biliónov Kč). Podľa ministra obrany tento krok „zabezpečí udržanie najmocnejšej a najschopnejšej armády na svete“.
Opoziční demokrati sa veľmi rýchlo zamerali na vojnu s Iránom. Kritizovali prudko rastúce náklady, úbytok kritickej munície a bombardovanie školy, pri ktorom zahynuli deti. „Najväčšou výzvou a najväčším nepriateľom, ktorému teraz čelíme, sú bezohľadné, bezradné a porazenecké vyhlásenia demokratov a niektorých republikánov v Kongrese,“ reagoval Hegseth.
16:10 Väčšina iránskeho vysoko obohateného uránu sa pravdepodobne stále nachádza v jadrovom komplexe v Isfaháne. Satelitné snímky ukazujú kontajnery s uránom, ktoré tam boli prevezené pred minuloročnou 12-dňovou vojnou, počas ktorej Spojené štáty a Izrael útočili na iránske jadrové zariadenia a ďalšie ciele. Podľa agentúry AP na to upozornil šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi.
Uviedol, že MAAE vlastní satelitné snímky, ktoré zachytávajú následky posledných izraelsko-amerických úderov proti Iránu začatých koncom februára, a naďalej zhromažďuje ďalšie informácie.
Irán dlhodobo tvrdí, že sa neusiluje o jadrovú zbraň a že jeho jadrový program neslúži na vojenské účely. Vlani v júli pozastavil spoluprácu s MAAE s tvrdením, že agentúra straní západným krajinám a poskytla Izraelu zámienku na letecké údery proti Iránu v júni toho istého roka. Izrael spolu s USA počas 12-dňovej vojny bombardoval tri iránske jadrové zariadenia.
Koncom augusta Teherán opäť povolil inšpekcie pracovníkov MAAE v Iráne.
Agentúra pre atómovú energiu sa domnieva, že značná časť iránskeho vysoko obohateného uránu bola v júni 2025 uložená práve v Isfaháne a odvtedy tam zostáva.
„Neboli sme schopní vykonať inšpekciu ani vyvrátiť, že sa tam tento materiál nachádza a že tam zostávajú pečate MAAE,“ povedal Grossi.
Snímky zo satelitu spoločnosti Airbus zachytávajú nákladné vozidlo naložené 18 modrými kontajnermi, ktoré 9. júna 2025, tesne pred vypuknutím vojny, vchádza do tunela v isfahánskom Centre jadrových technológií.
Tieto kontajnery, o ktorých sa predpokladá, že obsahujú vysoko obohatený urán, tam pravdepodobne zostali, tvrdí MAAE.
Po júnovej vojne panovali nejasnosti o tom, kde skončili iránske zásoby uránu obohateného na 60 percent, čo je výrazne viac, než je potrebné na civilné účely. MAAE uviedla, že Irán disponuje približne 440 kilogramami tohto materiálu, ktorý by po ďalšom obohatení mohol poslúžiť na zostavenie jadrovej zbrane. MAAE sa domnieva, že z toho približne 200 kilogramov je uložených v tuneloch v Isfaháne, upozornil Grossi.
Agentúra chce zároveň vykonať inšpekciu iránskych jadrových zariadení v Natanze a Fordo, kde sa takisto nachádza určité množstvo jadrového materiálu, dodal generálny riaditeľ MAAE.
Americký prezident Donald Trump uviedol, že jedným z hlavných dôvodov, prečo Spojené štáty 28. februára vstúpili do vojny, bolo zabrániť Iránu vo vývoji jadrových zbraní. Trump zároveň trval na tom, že minuloročné júnové údery zlikvidovali iránsky jadrový program.
15:00 Iránska mena je najslabšia v histórii, za jeden dolár sa platí 1,8 milióna rialov, uviedla dnes agentúra AP. Mena sa ocitla na minime aj napriek tomu, že krehké prímerie so Spojenými štátmi a Izraelom stále trvá. Uvedený kurz je reálny, teda taký, aký sa pri výmene peňazí v Iráne používa; oficiálny kurz je iný. Pred rokom stál dolár na ulici podľa odhadov 800 000 až jeden milión rialov.
Rial bol od začiatku eskalácie konfliktu niekoľko týždňov stabilný, čiastočne preto, že ekonomická aktivita je v krajine výrazne ochromená, čo sa týka aj dovozu. Konflikt sa vyhrotil v posledný februárový deň, keď na Irán zaútočili Spojené štáty a Izrael.
Mena začala citeľnejšie oslabovať pred dvoma dňami a dnes klesla na historické minimum. Odborníci varujú, že pád kurzu rialu v krajine pravdepodobne ešte viac podporí infláciu. V Iráne je cena mnohých položiek dovážaného tovaru — od potravín cez lieky až po elektroniku a suroviny — viazaná na kurz dolára.
Vojnu zatiaľ prerušilo prímerie, americká blokáda iránskych prístavov však ďalej zvyšuje tlak na už aj tak oslabenú iránsku ekonomiku. Obmedzuje totiž kľúčový zdroj štátnych príjmov a tvrdej meny tým, že znemožňuje dodávky ropy.
Najnovší prepad kurzu prichádza niekoľko mesiacov po tom, čo predchádzajúce výrazné oslabenie meny pomohlo v januári vyvolať celoštátne protesty. Vtedy rial za menej než týždeň oslabil približne z 1,4 milióna na 1,6 milióna rialov za dolár. To medzi ľuďmi prehĺbilo nespokojnosť pre rast cien a obavy o ekonomickú budúcnosť krajiny.
Iránska ekonomika čelí desaťročia sankciám a zápasí s chronickou infláciou. K tomu sa pridáva čoraz väčší rozdiel medzi oficiálnym a trhovým výmenným kurzom. Komerčné prevodníky mien aktuálne ukazujú oficiálny kurz okolo 1,3 milióna rialov za dolár, ešte na začiatku tohto roka to bolo približne 42 000 rialov za dolár. Vojna, ktorá trvá už niekoľko týždňov, tak spôsobuje ďalšiu záťaž podnikom, domácnostiam aj štátnym financiám.
Ceny základného tovaru pre domácnosť sa zvyšovali už pred posledným oslabením rialu, čo zvýšilo tlak na iránske rodiny ešte predtým, než mena dosiahla nové rekordné minimum. Za posledné dva týždne ľudia nakupujúci bežné potreby čelia vyšším cenám napríklad mlieka, jogurtu, kuchynského oleja, chleba, ryže, syra aj čistiacich prostriedkov.
Tento rast poukazuje na širšie inflačné tlaky v ekonomike spôsobené neistotou po vojne, narušením dodávateľských reťazcov, vyššími nákladmi na dopravu a výrobu a pokračujúcim dosahom americkej blokády iránskych prístavov. Najnovšie oslabenie rialu pravdepodobne v nasledujúcich dňoch vyvolá ďalší tlak, najmä pri tovare závislom od dovozu, obalov a surovín.
Ekonomický tlak sa rozšíril aj na trh práce. Hlásené prepúšťanie zvyšuje obavy, že rastúce náklady, slabší dopyt a neistota po vojne a blokáde nútia niektoré firmy znižovať počet zamestnancov alebo nepredlžovať pracovné zmluvy na dobu určitú.
Iránska kríza zdražuje kondómy
Video
Malajzijská spoločnosť Karex, najväčší svetový výrobca kondómov, plánuje zvýšiť ceny o 20 % až 30 % a možno aj viac, ak prerušenie dodávateľského reťazca v dôsledku vojny v Iráne bude pokračovať, uviedol jej generálny riaditeľ Goh Miah Kiat. / Zdroj: Reuters
13:15 Irán od začiatku vojny na Blízkom východe popravil najmenej 21 osôb a zadržal viac ako 4000 ľudí, uviedla v stredu Organizácia Spojených národov.
Od začiatku izraelsko-amerických útokov, ktoré 28. februára spustili konflikt na Blízkom východe, bolo popravených najmenej deväť ľudí pre januárové protesty, ďalších desať za údajné členstvo v opozičných skupinách a dvaja pre obvinenia zo špionáže, uviedol Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva.
Podľa odhadov iránske úrady zároveň zadržali 4000 osôb pre obvinenia týkajúce sa zásahov do národnej bezpečnosti, oznámil úrad. Mnohí zadržaní sa stali obeťami násilných zmiznutí, mučenia alebo „krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania“ vrátane vynútených priznaní – niekedy vysielaných v televízii, skonštatoval úrad podľa AFP.
„Som zhrozený, že… orgány naďalej oberajú krutým a brutálnym spôsobom iránsky ľud o jeho práva,“ uviedol vo vyhlásení vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk.
„Vyzývam úrady, aby zastavili všetky ďalšie popravy, zaviedli moratórium na vykonávanie trestu smrti, v plnej miere zabezpečili riadny proces a spravodlivé súdne konania a okamžite prepustili svojvoľne zadržiavané osoby,“ zdôraznil Türk.
Irán popraví každý rok viac ľudí ako ktorákoľvek iná krajina s výnimkou Číny, uvádzajú viaceré organizácie na ochranu ľudských práv vrátane Amnesty International.
13:10 Izrael aj libanonské militantné hnutie Hizballáh v stredu pokračovali vo vzájomných útokoch, a to napriek tomu, že prímerie je naďalej v platnosti. Libanonská agentúra NNA po nočnom vzdušnom útoku Izraela hlási piatich mŕtvych na juhu krajiny. Zahynuli aj dvaja vojaci libanonskej armády.
Izrael útočil v meste Bin Džubajl, ktoré sa považuje za baštu Hizablláhu. NNA však odtiaľ nehlási obete ani zranených. Ozbrojené sily Izraela zostrelili viacero dronov vypustených Hizballáhom.
K vzájomným útokom došlo po tom, čo izraelská armáda v utorok večer informovala, že v južnom Libanone po útoku dronu zahynul zamestnanec firmy poskytujúcej služby izraelskému ministerstvu obrany. Hizballáh sa k jeho zabitiu priznal, pričom uviedol, že cielil na izraelský buldozér, ktorý tam búral domy.
Izrael tvrdí, že všetky domy v dedinách v blízkosti hraníc v južnom Libanone musia byť zničené. Podľa vlastných slov sa tak snaží zabrániť Hizballáhu v používaní týchto budov na útoky na Izrael. Kritici argumentujú, že systematické ničenie celých dedín predstavuje vojnový zločin.
10:15 Hormuzským prielivom preplával japonský tanker plaviaci sa pod panamskou vlajkou. Loď prepravujúca dva milióny barelov ropy dostala povolenie od iránskych úradov. Informovala o tom agentúra Kjódó s odvolaním sa na iránske médiá.
Tanker Idemitsu Maru naložil ropu na začiatku marca v Saudskej Arábii. Po viac ako týždni strávenom v prístave v Abú Zabí loď vyrazila smerom k Hormuzskému prielivu napriek iránskej blokáde.
BREAKING NEWS
A Japanese oil tanker has crossed the Strait of Hormuz after paying transit fees to Iran in Chinese yuan, according to official Iranian media.
The reports state that a Japanese tanker transited the Strait in full coordination with Iran. pic.twitter.com/IHaCuhO4WY
— China pulse (@Eng_china5) April 28, 2026
Teherán v reakcii na americko-izraelské údery začaté 28. februára túto strategickú úžinu de facto zablokoval. Spojené štáty naopak začali námornú blokádu iránskych prístavov, ktorej cieľom je obmedziť príjmy iránskeho režimu z predaja ropy.
Japonsko je v zásobovaní ropou silne závislé od arabského regiónu, pričom väčšina jeho dodávok pochádza práve Hormuzským prielivom, kadiaľ bolo pred konfliktom prevážaných 20 percent všetkej ropy obchodovanej na svetovom trhu a obdobné množstvo skvapalneného zemného plynu.
9:49 Cena benzínu v Spojených štátoch sa vyšplhala najvyššie od začiatku vojny s Iránom. Galón, ktorý má takmer 3,8 litra, sa v utorok predával v priemere za 4,18 dolára. To je po prepočte 95 eurocentov za liter. Pred vojnou stál menej ako tri doláre za galón, vyplýva z údajov automobilového zväzu AAA. Za podobne vysoké ceny sa benzín predával naposledy po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022, uviedla agentúra DPA.
Pred začiatkom vojny s Iránom sa galón benzínu v polovici februára predával v priemere za 2,98 USD. Odvtedy sa teda cena zvýšila asi o 40 percent.
Nárast cien pohonných hmôt spôsobila iránska blokáda Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčový pre globálny obchod s ropou. Od začiatku bojov na konci februára sa lodná doprava v úžine prakticky zastavila.
Celosvetové ceny ropy sa od začiatku konfliktu prudko zvýšili, čo má vplyv nielen na vodičov v USA. V Českej republike vláda zaviedla cenové stropy na predaj palív.
Spojené štáty vyberajú nižšie dane a clá na liter paliva a majú aj veľké zásoby ropy. Americký prezident Donald Trump sľúbil znížiť ceny energií na polovicu.
Pre americkú vládu sú drahé pohonné hmoty nepríjemnou záležitosťou. Trump je zhruba šesť mesiacov pred kľúčovými voľbami v polovici volebného obdobia od dosiahnutia svojho cieľa ďaleko.
Podľa vlády sú vyššie ceny iba dočasné. Vládny Úrad pre energetické informácie (EIA) však uviedol, že aj po znovuotvorení Hormuzského prielivu by mohlo trvať mesiace, kým sa lodná doprava vráti na obvyklú úroveň.
7:57 Americký prezident Donald Trump na štátnej večeri s britským kráľom Karolom III. a ďalšími hosťami povedal, že Spojené štáty vojensky porazili Irán. Informovala o tom agentúra AFP s tým, že išlo o Trumpovo prvé verejné vyjadrenie k tejto citlivej veci počas Karlovej terajšej návštevy v USA.
„Toho konkrétneho protivníka sme vojensky porazili,“ povedal Trump počas večere v Bielom dome. „Karol so mnou súhlasí ešte viac ako ja sám – nikdy nedovolíme, aby ten protivník mal jadrovú zbraň,“ dodal americký prezident.
Trump víta kráľa Charlesa
Video
Trump sa ostro vymedzuje voči svojim európskym spojencom v NATO, vrátane Británie, kvôli tomu, že sa odmietli aktívne zapojiť do vojny s Iránom vedenej Spojenými štátmi a Izraelom. Britský premiér Keir Starmer nedávno povedal, že Británia sa bez ohľadu na akýkoľvek silný tlak nenechá zatiahnuť do vojny a kritizuje americkú blokádu iránskych prístavov a pobrežia. Ohrádza sa ale aj proti iránskej blokáde Hormuzského prielivu.
Karol III. s manželkou Camillou štvordňovú návštevu Spojených štátov začal v pondelok.
Čítajte viac „Bez Britov by ste hovorili po francúzsky,“ žartoval Karol na večeri s Trumpom