Summit Iniciatívy Trojmorie v chorvátskom Dubrovníku zostal mimo pozornosti slovenských médií i politikov. Pritom na jadranské pobrežie zavítali prezident Peter Pellegrini i ministerka hospodárstva Denisa Saková, naša (podnikateľská) delegácia patrila medzi najpočetnejšie. Priznajme si, kto vie, čo znamená Trojmorie?
Málokto. A to máme plné ústa nášho európanstva. No keď príde na lámanie chleba, vždy stojíme bokom. Na rozdiel od Poliakov a Maďarov, ktorí majú za sebou bohatú históriu a štátnosť, my sme ani po 33 rokoch nedozreli. Európa to nie sú len Brusel a EÚ, záujmy veľmocí, Nemecka, Británie, Francúzska či Ruska. Európa to je i stredná Európa, priestor medzi Jadranským, Čiernym a Baltským morom.
My si stále neuvedomujeme, kde sa Slovensko nachádza. Mnohí žijú v ilúzii, že Slovensko leží na rovnakých zemepisných súradniciach ako Holandsko, Lotrinsko alebo Bavorsko. Budíček!
A priznajme si, koľkí majú radosť, že V4 nefunguje a pomaly sa rozpadá. No keď si myslia, že to bude v záujme Slovenska, tak sa náramne mýlia. Pravá visegrádska štvorka dokázala presadiť v Bruseli veci, na ktoré by sme samostatne nemohli ani pomýšľať. A Trojmorie je oveľa silnejšie. V ekonomike má oveľa väčší význam ako V4 či Slavkovský formát. Ak má V4 skončiť na smetisku dejín a byť nahradená Trojmorím, stojí to za zamyslenie. No už na konci 80. rokov minulého storočia vznikla Pentagonála, potom Hexagonála, teraz sa projekt nazýva Stredoeurópska iniciatíva, má svoje štruktúry – kto o nej vie? Je bezvýznamná.
Trojmorie iniciovali Poliaci a inšpirovali sa podobnou iniciatívou spred 100 rokov – Medzimorím. Aby sa vyhli iba formálnemu stretávaniu sa, potľapkávaniu a bezduchým rečiam, snažili sa za desať rokov dať Trojmoriu agendu. A čiastočne sa im to darí – ide najmä o spoločné infraštruktúrne, energetické a digitálne projekty. Ak si niekto myslí, že európske peniaze primárne idú iba na opravy škôl, vyhliadky, nevyužívané železničné zastávky, lavičky v parku, súkromné chaty, ktoré sa nestanú hotelmi, poloprázdne cyklochodníky či kreatívne dielne v kaviarňach, tak sa mýli.
Európske peniaze prúdia aj do veľkých infraštruktúrnych projektov. A o nich sa rozhoduje na summitoch ako v Dubrovníku. Trojmorie spájalo pôvodne 12 krajín, štyri roky už je členom i Grécko, ktoré chce iniciatívu premenovať na Štvormorie. Spolu majú krajiny 110 miliónov obyvateľov. To už je sila schopná oponovať tandemu Nemecka a Francúzska. A tamojší politici to dobre vedia.
Kto u nás vie, čo je Via Carpatia, Via Baltica či projekty rýchlostnej železnice spájajúcej Baltické a Jadranské či Čierne more. Chceme, aby diaľnice a moderné železnice spájajúce Gdansk s Bolognou a Konstancou či litovskú Klaipedu so Solúnom viedli cez Slovensko, či radšej Českom a Ukrajinou? Náš východný sused nie je plnoprávnym členom Trojmoria a EÚ, ale čoskoro sa tak môže stať. A keď nebudeme aktívni, veľké európske infraštruktúrne projekty nás obídu. A to nie je strašenie: Srbsko, ktoré nie je členom EÚ a Trojmoria, sa ignoruje.
Na summite sa diskutuje aj o prepojení plynovodmi. Práve súčasná kríza nám naznačuje, aké dôležité je prepojenie medzi Baltským, Čiernym, Jadranským a Egejským morom.
Brusel za nás diaľnice, železnice a plynovody nepostaví. Prepojenia zo severu na juh sú riedke a pomalé – aj preto stredná Európa za západnou ekonomicky zaostáva. Nehovoriac o rastúcom význame Ukrajiny, prepojenia na východ. Ak sa budeme tváriť, že Trojmorie a podobné iniciatívy sú podružné, nebudeme aktívni a presadzovať záujmy regiónu, ale nemecké a francúzske, chodiť do Bruselu na seba žalovať, tak zas zostaneme v poli porazených, zas budeme len nariekať. O rok bude summit na Slovensku, azda sa dovtedy prebudíme.