1. máj 2026
Komunálne voľby
Kandidáti na primátora zhodnotili aktuálne hospodárenie mesta.
Zdroj:
Freepik.com/freepik
V akej finančnej kondícii je Bratislava a aké opatrenia by ste zaviedli
pre efektívnejšie hospodárenie hlavného mesta? Túto otázku adresovala SITA
štyrom kandidátom na primátora Bratislavy. Svoju kandidatúru zatiaľ
oznámilo šesť záujemcov. Okrem súčasného primátora Matúša Valla
kandiduje aj mestský poslanec Martin Winkler, starostka Karlovej Vsi Dana
Čahojová či predseda OZ Voľná zóna Miroslav Heredoš. Záujem o funkciu
ohlásila aj predsedníčka Pirátskej strany Zuzana Šubová a bloger Ľubomír
Geci. Kandidatúru zvažuje aj súčasný minister dopravy Jozef Ráž, zatiaľ
ju však oficiálne nepotvrdil.
Podľa Matúša Valla na hospodárenie mesta najviac vplývajú dva
faktory – vysoká 52-percentná zadlženosť, ktorú mesto zdedilo po
predchádzajúcich vedeniach a rovnako aj obrovský dlh na infraštruktúre.
„K obidvom skutočnostiam pristupujeme maximálne zodpovedne –
vynakladáme oveľa viac financií na investície a zároveň aj znižujeme
zadlženie mesta. Minulý rok sme skončili na úrovni 46 percent a na konci
tohto roka budeme mať 44 percent, čo je najnižšia zadlženosť v novodobej
histórii mesta,“ uviedol.
Preinvestovali veľké peniaze
Vallo ďalej poznamenal, že súčasnému vedeniu mesta sa za sedem rokov
podarilo preinvestovať do infraštruktúry cez kapitálové výdavky dvakrát
viac financií (431 mil. eur) ako jeho predchodcom za rovnako dlhé obdobie
(234 mil. eur). „Dlh budeme znižovať aj ďalej, avšak tempom,
ktoré nám stále umožní investovať a každoročne realizovať nové
dôležité projekty,“ priblížil súčasný primátor.
Podľa Valla je to možné vďaka úspešnému zapájaniu eurofondov do
investícií, pričom uviedol, že Bratislava je dnes jednou
z najúspešnejších samospráv pri čerpaní eurofondov. Ďalším dôvodom
je podľa neho zrušenie množstva nevýhodných zmlúv, ktoré najmä cez
mestské podniky a dodávanie služieb cez externé subjekty odčerpávali
mestské peniaze, a tiež preto, že neustále prijímajú šetriace opatrenia
aj na prevádzke mesta.
Poriadna kritika
Podľa Martin Winklera je Bratislava v mizernej finančnej kondícii.
„Magistrát manipuluje s dátami a prezentuje, že financie sú
v poriadku. Lenže oni skutočne v poriadku nie sú,„
upozornil s tým, že keď pred siedmimi rokmi Vallo nastupoval do úradu, boli
úroky, ktoré mesto zo svojich dlhov platilo, vo výške 400-tisíc ročne.
„V roku 2026 sú úroky 7,9 milióna, čo je 20-násobný
nárast. Je to tak zlé, že primátor Vallo ide použiť päť miliónov eur
z rezervného fondu mesta na splatenie dlhov, ktoré on sám
vyrobil,“ uviedol.
„Zoberie 30 percent rezervného fondu na splácanie dlhu a
vôbec mu nevadí, že primárny účel rezervného fondu je, že má slúžiť
ako zdroj financií na prípadné živelné pohromy a na následnú obnovu
škôd. Matúš Vallo sa však neštíti ho použiť na splatenie dlhov, ktoré
mestu on sám vyrobil. Je to v príkrom rozpore s tým, ako nám bol ešte
prednedávnom predstavovaný Banger rozpočet nášho mesta,“
myslí si Winkler.
Vallov protikandidát chce ako primátor začať s hĺbkovým auditom zmlúv
mesta a znížením zásadne nafúknutého magistrátu a mestských firiem.
„Príliš veľa administratívy požiera veľkú časť zdrojov,
ktoré môžme použiť na projekty pre zlepšenie kvality života
Bratislavčanov a nie ich iba prejesť. Zároveň začnem pracovať na
zvýšení príjmov mesta bez toho aby sme dvíhali dane z nehnuteľností a
ceny lístkov na MHD,“ doplnil Winkler.
„Bratislava má finančné problémy, to je snáď každému
zrejmé. Sú na to objektívne dôvody, ale za mnohé si mesto zodpovedá
samo,“ uviedla Dana Čahojová. Podľa nej si mesto dočasne
vyriešilo mieru svojej zadlženosti prenesením úverov na niektoré svoje
organizácie a po zmene financovania materských škôl zmenilo prerozdelenie
financií medzi mesto a mestské časti vo svoj prospech.
Treba šetriť?
Efektívne hospodárenie podľa nej znamená čo najviac šetriť na
vlastných výdavkoch a prehodnotiť tie najväčšie. „Je
potrebné prísne posudzovať efektívnosť vlastných investícií a
nepodporovať predaje majetku, pretože takto získané zdroje sa okamžite
míňajú. Za ideálny spôsob šetrenia zdrojov považujem zabezpečenie
komunálnych služieb vlastným podnikom v čo najväčšej miere, to sa dnes
nedeje,“ myslí si Čahojová. Za najdôležitejšie považuje
sebavedomejší vzťah mesta vo vzťahu k vlastnému rozvoju. To podľa nej
znamená v akejkoľvek spolupráci razantnejšie a tvrdšie vymáhať
spravodlivý podiel benefitu z výstavby pre potreby mesta.
„Je potrebné seriózne povedať, že mesto Bratislava je vo
veľmi zlej finančnej kondícii,„ dodáva Miroslav Heredoš.
Podľa neho sa dlh mesta ze éry Valla zvýšil o 103 miliónov eur a iba na
úroky vydá v roku 2026 takmer osem miliónov eur, čo je ekvivalent ôsmych
nových škôlok v meste. „Akékoľvek nové dlhy by som
minimalizoval a snažil sa o to, aby rozvoj mesta nešiel na dlh. Peniaze na
dlh sú dnes drahé a neefektívne, tu pre mňa cesta nevedie,“
skonštatoval.
Konkrétny príklad
Heredoš uviedol aj konkrétny príklad šetrenia. „O mestskú
zeleň by sa prestala starať súkromná firma Zares, ktorá dostala historicky
zákazky od mesta rádovo v desiatkach miliónov eur (posledná zmluva je na
35 miliónov eur), ale služba by prešla kompletne pod Komunálny podnik mesta
Bratislava, kde by sa o túto zeleň starali vyškolení zamestnanci mesta
s technikou, ktorú by malo mesto svoju; ušetrili by sme tak rádovo milióny
eur ročne,“ doplnil.
Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.
Foto: ilustračné
Mohlo by vás zaujímať:
Zdroj: SITA