Zábery jadrových výbuchov patria medzi najikonickejšie momenty studenej vojny. Menej známy fakt však prekvapí, z viac ako 2 000 jadrových testov len malé percento zahŕňalo skutočné zhodenie bomby z lietadla. A ešte zriedkavejšie išlo o prípad, keď bombu niesla klasická stíhačka.
Práve takýto test sa odohral v Sovietskom zväze v roku 1962. Nedávno sa na internete objavili zábery, ktoré naň pravdepodobne ukázali. Video zachytilo simulovaný útok vykonaný lietadlom Su-7, čo bol nadzvukový stíhací bombardér prvej generácie. V tomto prípade však pilot neniesol maketu, niesol ostrú taktickú jadrovú bombu.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Takéto testy patrili medzi výnimočné. Podľa dostupných údajov len približne 200 až 250 jadrových skúšok zahŕňalo zhadzovanie z lietadiel, informuje The War Zone. Aj tie väčšinou vykonali veľké bombardéry, nie malé rýchle stroje ako Su-7. Väčšina testov prebehla na zemi, pod zemou alebo na mori, lebo vedci chceli mať kontrolu nad podmienkami a presné merania. Výbuch vo vzduchu síce lepšie napodobnil reálne nasadenie, ale priniesol viac rizík a menej presných dát.
Zdroj: estebande / depositphotos.com
Zhadzovanie ostrej jadrovej bomby z bombardéra je náročné, zo stíhačky ešte ťažšie
Zhadzovanie bomby zo stíhačky prinieslo ešte väčšie komplikácie. Pilot riešil výšku, rýchlosť aj trajektóriu, pričom každá chyba mohla znamenať katastrofu. Okrem straty lietadla hrozila aj neúmyselná detonácia alebo rozšírenie kontaminácie.
Dňa 27. augusta 1962 odštartoval pilot podplukovník A. I. Šejn so strojom Su-7B. Pod trupom niesol bombu typu 244N a zamieril na polygón Semipalatinsk v dnešnom Kazachstane. Samotný útok prebehol netradične. Pilot nepokračoval priamo nad cieľ, namiesto toho použil takzvaný „over-the-shoulder“ manéver.
4 skryté AI funkcie v Samsung telefónoch: Nadávam si, že som ich doteraz nepoužíval. Zásadne mi zjednodušili používanie mobilu
Lietadlo prudko zdvihol do uhla približne 45 stupňov a bombu odhodil počas stúpania. Tá následne pokračovala po balistickej dráhe smerom k cieľu. Tento postup mu umožnil vyhnúť sa priamemu preletu nad miestom výbuchu. Po odhodení bomby vykonal polobrat, zvýšil rýchlosť a snažil sa čo najrýchlejšie vzdialiť.
„Po štyroch sekundách som počul signál, potom druhý a krátky tretí. Stlačil som spúšť,“ spomína si Šejn: „Oddelenie bomby som cítil otrasom lietadla. Výbuch nastal vo výške približne 240 metrov nad zemou a sila explózie dosiahla približne 11 kiloton.“
To však neznamenalo, že najväčšie nebezpečenstvo predstavovala tlaková vlna. Pre lietadlo v prvých sekundách po výbuchu bol oveľa kritickejší tepelný impulz, extrémne silný záblesk, ktorý dokázal doslova spáliť povrch stroja. Aj preto Sovieti riešili ochranu lietadiel pomerne netradične. Stroje určené na jadrové údery dostali často špeciálny biely náter na spodných plochách.
Tento protizábleskový náter odrážal časť tepelného žiarenia a chránil konštrukciu pred prehriatím. Test so Su-7 pravdepodobne neoveril len samotnú bombu, ale aj to, či lietadlo takýto extrém prežije. Rovnako dôležitý bol aj ľudský faktor. Svetelný záblesk jadrovej explózie dokázal pilota oslepiť aj na veľkú vzdialenosť.
Pred zábleskom jadrovej explózie sa piloti chránili takto
Piloti si počas manévru zakrývali jedno oko alebo ho držali zatvorené. Ak by ich záblesk oslepil, prišli by len o jedno oko a tým druhým by stále dokázali lietadlo ovládať. Celý manéver si vyžiadal aj špeciálne vybavenie. Lietadlo využilo zariadenie PBK-1, ktoré vypočítalo správny moment odhodenia. Bez neho by pilot nedokázal zasiahnuť cieľ a zároveň uniknúť.
Objavila sa však aj alternatívna verzia. Niektorí analytici upozornili, že video mohlo zachytiť imitačnú bombu IAB-500. Tá napodobnila vlastnosti jadrovej zbrane, ale namiesto jadra obsahovala zmes paliva a fosforu. Výbuch vytvoril ohnivú guľu a následne typický hríb. Aj keby išlo o tento variant, test potvrdil schopnosť lietadla vykonať jadrový útok. To malo pre Sovietsky zväz veľký význam. Su-7 sa totiž stal jedným z hlavných nosičov taktických jadrových zbraní v Európe.
Su-7 with an IAB-500 – to simulate an atomic bomb explosion pic.twitter.com/rbpV8QhKvU
— Destroyer Escort (@Destroye83) February 18, 2026
Tieto bomby sa následne rozmiestnili v krajinách ako Východné Nemecko, Poľsko či Maďarsko. V prípade konfliktu s NATO mali zasiahnuť ciele na fronte. Západ si však tieto aktivity všimol. Americká vojenská misia v Nemecku zaznamenala v roku 1967 cvičenia, pri ktorých lietadlá Su-7 opakovane nacvičili podobné manévre.
„Lietadlá preleteli vo výške približne 600 metrov, potom prešli do strmého stúpania a opustili priestor,“ píše sa v jednej z historických vojenských správ.
Taktické jadrové zbrane zohrávajú úlohu aj dnes. Moderné ruské lietadlá si zachovali schopnosť niesť podobné bomby alebo rakety s jadrovou hlavicou. Niektoré z týchto zbraní ponúkajú rôzne úrovne ničivej sily. Pôvodnú bombu 244N neskôr nahradili modernejšie typy, napríklad RN-24 alebo RN-28. Tie niesli aj lietadlá ako MiG-21. V 80. rokoch prišli ďalšie generácie, ktoré využili novšie stroje vrátane MiG-29 alebo Su-27.
Pre zaujímavosť, cvičné bomby podobné IAB-500 sa používajú dodnes. Piloti si tak stále nacvičujú postupy, ktoré vznikli ešte počas studenej vojny. Celý príbeh ukázal, že test neoveril len silu výbuchu. Priniesol odpovede aj na otázku, či pilot a lietadlo zvládnu prežiť vlastný jadrový útok aspoň na krátky čas.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku