Myšlienka, že človek „otočí čas“ a začne sa biologicky vracať späť, znie ako sci-fi, no časť technologickej komunity ju berie vážne. Čoraz častejšie sa vo vedeckých kruhoch skloňuje myšlienka, podľa ktorej by sa priemerná dĺžka života mohla predlžovať rýchlejšie, než človek starne.
Túto predstavu presadzuje futurista a bývalý inžinier Google Ray Kurzweil. Tvrdí, že ľudstvo sa k tomuto bodu môže priblížiť už okolo roku 2029, informuje Popular Mechanics.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Za sci-fi myšlienkou porazenia starnutia sa ukrýva jednoduchý princíp
Kurzweilova myšlienka znie extrémne, no v základe je jej princíp pomerne jednoduchý. Ak medicína a technológie dokážu každý rok predĺžiť očakávaný život o viac než jeden rok, človek sa dostane do stavu, kde „získa čas späť“. Nejde o biologické omladenie v klasickom zmysle, ale o štatistický posun dĺžky života.
Dnes totiž medicína funguje najmä reaktívne, čo znamená že človek ochorie, a až potom lekári zasiahnu. Rakovina, srdcové choroby či infekcie sa riešia až po tom, čo vzniknú. Tento koncept však stojí na inom prístupe. Namiesto liečenia jednotlivých chorôb sa snaží zasiahnuť samotný proces starnutia. Tento smer výskumu sa označuje ako geroveda.
To znamená, že vedci sa nepozerajú len na konkrétne diagnózy, ale na spoločné mechanizmy, ktoré ich spôsobujú. Patria sem poškodenia DNA, vyčerpanie kmeňových buniek alebo chronický zápal v tele. Ak by sa podarilo tieto procesy opraviť na bunkovej úrovni, medicína by nepridávala mesiace života, ale možno aj celé desaťročia naraz.
4 skryté AI funkcie v Samsung telefónoch: Nadávam si, že som ich doteraz nepoužíval. Zásadne mi zjednodušili používanie mobilu
Zdroj: photobac / depositphotos.com
Viaceré výskumy potvrdili, že telo má prirodzený biologický limit
Aj keby sa medicína zrýchlila, naráža na základné biologické limity. Jeden z najznámejších sa volá Hayflickov limit. Ide o zistenie, že ľudské bunky sa dokážu rozdeliť len približne 50-krát, potom prestanú fungovať. Ak sa tento limit nezmení, ľudské telo má prirodzený „strop“ približne okolo 120 rokov života, bez ohľadu na to, ako pokročila liečba chorôb.
Preto by musel prísť zásah do základnej biológie. Jednou z možností je predlžovanie telomérov, ochranných koncov chromozómov, ktoré sa pri každom delení skracujú. Ak sa tento proces podarí spomaliť alebo opraviť, bunky by mohli fungovať dlhšie. Bez podobných zásahov by sa predstava „nekonečného predlžovania života“ zastavila na prirodzenom limite tela.
Kurzweilova vízia nepočíta s tým, že sa vyrieši jedna choroba po druhej. Počíta s tým, že sa zmení celý systém starnutia. Z tohto pohľadu rakovina či Alzheimer nie sú samostatné problémy, ale dôsledky jedného spoločného procesu, degradácie buniek. Ak sa tento proces podarí spomaliť alebo stabilizovať, zmizne viacero chorôb naraz.
Zdroj: Cinefootage / depositphotos.com
Človek by sa k objaveniu nesmrteľnosti dostával dekády, AI to zvládne už za tri roky
Jedna z hlavných častí celej debaty sa netýka len biológie, ale aj spôsobu, ako ľudia premýšľajú o budúcnosti. Ray Kurzweil často tvrdí, že ľudský mozog prirodzene premýšľa lineárne. Očakáva teda, že ak medicína napredovala určitým tempom posledných 30 rokov, bude pokračovať rovnako.
On však argumentuje inak. Zatiaľ čo tvrdí, že ľudia premýšľajú lineárne, podľa neho technológie rastú exponenciálne. Umelá inteligencia, automatizácia výskumu a nové výpočtové systémy majú zrýchliť objavovanie liečby.
„Exponenciálny rast vyzerá pomaly, kým sa nezlomí do prudkého zrýchlenia,“ vysvetľuje Kurzweil.
Z jeho pohľadu môže pokrok v medicíne za niekoľko rokov dosiahnuť úroveň, ktorá by za bežných podmienok trvala celé desaťročia.
Zdroj: Morrowind / Shutterstock.com
V tejto úvahe zohráva veľkú rolu aj umelá inteligencia. AI dokáže analyzovať biologické dáta rýchlejšie než ľudia a simulovať procesy, ktoré by v laboratóriu trvali roky. K tomu sa pridávajú aj nové výpočtové prístupy, ktoré môžu zrýchliť simulácie buniek či molekúl. Vďaka tomu sa testovanie liekov presúva čoraz viac do digitálneho prostredia.
Aj keď tieto myšlienky pôsobia logicky v rámci technologického vývoja, ostáva veľa neznámych. Nie je jasné, či sa podarí prekonať biologické limity, ani či sa pokrok rozšíri globálne. Rovnako nie je isté, či zrýchlenie výskumu udrží rovnaké tempo aj v ďalších desaťročiach. Zatiaľ ide o model, ktorý opisuje možnú budúcnosť, nie o stav, ktorý už nastal. No zároveň ide o jeden z mála konceptov, ktorý sa snaží spojiť biológiu, technológiu a čas do jedného merateľného rámca.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku