Separatisti z Frontu za oslobodenie Azavadu (FLA) chcú dobyť kľúčové mestá na severe Mali. Tvrdia, že ofenzíva, ktorú začali v sobotu, povedie k pádu vládnucej junty. Uviedla to dnes agentúra AFP. Povstalci a Skupina na podporu islamu a moslimov (JNIM), ktorá je napojená na teroristickú sieť Al-Káida, cez víkend podnikli sériu bezprecedentných útokov po celej krajine. Zabili malijského ministra obrany Sadia Camaru a 23 civilistov a vojakov.
Foto: TASR/AP, Front of Azawad Liberation
Militanti v uliciach v mesta Kidal na severe Mali v sobotu 25. apríla 2026.
„Kidal sme oslobodili, Taoudeni bol už pod našou kontrolou, Gao, Timbuktu a Menaka budú tiež našimi ďalšími cieľmi, ktoré oslobodíme,“ vyhlásil v stredu hovorca FLA Mohamed Elmaouloud Ramadane, ktorý je teraz na návšteve Paríža. Dodal, že tamojší režim skôr či neskôr padne.
Vyhlásenie hovorcu je podľa AFP priamou reakciou na utorkový prejav malijského prezidenta a vodcu tamojšej junty Assimiho Goïtu. Ten po troch dňoch mlčania vyhlásil, že bezpečnostná situácia v krajine je podľa neho pod kontrolou.
Islamisti, ktorí sa v sobotu večer prihlásili k útokom na niekoľko vojenských objektov aj letisko v Bamaku, po prvý raz spolupracovali s povstalcami z FLA.
Ozbrojenci v areáli úradu guvernéra v Kidale
Video
Front za oslobodenie Azawádu uviedol, že jeho sily prevzali kontrolu nad pozíciami v Kidale 25. apríla / Zdroj: Reuters
Skupina JNIM už skôr uviedla, že prevzala kontrolu nad mestom Mopti na severe a že ovláda väčšinu mesta Gao na severovýchode a Sévaré v centrálnej časti krajiny. Separatisti z FLA po víkendových bojoch oznámili, že plne kontrolujú kľúčové mesto Kidal.
Separatisti Tuaregovia už roky bojujú za vytvorenie nezávislého štátu na severe Mali a mesto Kidal bolo dlho ich baštou, kým ho v roku 2023 nedobyli malijské a ruské sily. Povstalci po útoku vyzvali Rusko, aby prehodnotilo svoju podporu vojenskej junte.
Rusko dnes oznámilo, že v Mali naďalej zostanú jednotky bývalej Wagnerovej skupiny, píše AFP. Jednotky ruskej žoldnierskej skupiny, v súčasnosti nazývanej Africa Corps, podporujú ústrednú vládu vedenú armádou.
Čítajte viac Mali zasiahla najtvrdšia rana za roky: povstalci udreli na srdce junty, Rusi strácajú pôdu pod nohami Mali sa od roku 2012 potýka s útokmi radikálnych islamistických skupín, miestnych zločineckých gangov a tiež separatistických Tuaregov. V rokoch 2020 a 2021 uskutočnila malijská armáda dva prevraty, bezpečnostná situácia v krajine sa však nezmenila.
Malijská junta predtým sľúbila, že do marca 2024 odovzdá moc civilistom, čo sa však nestalo. Za prezidenta krajiny vybrala Goïtu, ktorému vojenský režim schválil päťročný prezidentský mandát, ktorý možno predlžovať tak dlho, „kým to bude potrebné“. Vláda tiež až do odvolania zastavila činnosť politických strán a prijala represívne opatrenia voči médiám.
Čítajte viac Povstalci ovládli kľúčové mesto v Mali. Rusi svoj ústup zľahčujú