Archeológovia objavili v Pompejach pri nedávnych vykopávkach pozostatky dvoch mužov, ktorí zomreli pri erupcii Vezuvu v roku 79 nášho letopočtu. Podľa vedcov sa pokúsili utiecť smerom k pobrežiu a pred padajúcim sopečným materiálom sa chránili improvizovanými predmetmi. O nových poznatkoch informovala agentúra APA.
K objavu došlo v nekropole Porta Stabia. Starší z mužov sa snažil chrániť pred padajúcimi kameňmi hlinenou nádobou, ktorú držal nad hlavou, pravdepodobne však zomrel počas intenzívnej spŕšky sopečných úlomkov (lapilli). Vedľa jeho pozostatkov archeológovia našli olejovú lampu, železný prsteň a desať bronzových mincí. Archeológovia sa domnievajú, že muž zomrel v skorých ranných hodinách druhého dňa erupcie počas pádu sopečných hornín, keď sa snažil utiecť smerom k moru. Mladší muž podľa odborníkov zahynul až o niekoľko hodín neskôr, keď oblasť zasiahol horúci oblak popola a toxických plynov. Nález pripomína dobové svedectvo rímskeho autora Plinia mladšieho, ktorý popisoval, ako sa ľudia počas erupcie snažili chrániť pred padajúcimi troskami pomocou vankúšov a ďalších dostupných predmetov.
Na pozostatkoch staršieho z mužov archeologický park v Pompejach zároveň prvýkrát vyskúšal umelú inteligenciu (AI) na digitálnu rekonštrukciu jeho vzhľadu, píše agentúra Reuters. Digitálna rekonštrukcia vznikla na základe archeologických dát v spolupráci s univerzitou v Padove. „Ak sa umelá inteligencia dobre využije, môže prispieť k rozvoju klasických štúdií a ilustrovať klasický svet pútavejším spôsobom,“ uviedol riaditeľ archeologického parku Gabriel Zuchtriegel. Odborníci zároveň zdôrazňujú, že také vizualizácie majú interpretačný charakter a nemôžu nahradiť samotný archeologický výskum.
Erupcia Vezuvu pochovala v roku 79 nášho letopočtu mesto pod niekoľko metrov hrubú vrstvu popola a pemzy. V druhej fáze katastrofy boli ľudia pohltení horúcim oblakom, ktorý okolo ich tiel stuhol. Po rozklade mäkkých tkanív zostali v stvrdnutom materiáli dutiny. Tie začali archeológovia v 19. storočí vyplňovať sadrou, aby získali plastické odtlačky obetí. Metódu systematicky zaviedol v roku 1863 taliansky archeológ Giuseppe Fiorelli.
Pompeje, ležiace asi 25 kilometrov juhovýchodne od Neapola, patria k najvýznamnejším archeologickým náleziskám na svete. Mesto, ktoré bolo po stáročia skryté pod nánosmi popola, ponúka mimoriadne zachovaný obraz každodenného života v rímskej dobe – od domov a ulíc cez fresky a nápisy až po predmety dennej potreby. Ročne lokalitu navštívia milióny turistov a výskum tam stále prináša nové poznatky o priebehu jednej z najznámejších prírodných katastrof staroveku.