1.5.2026 (SITA.sk) –
Stavebné práce na projekte Živé námestie v Bratislave pokračujú. Magistrát spustil tento mesiac ďalšiu fázu rekonštrukcie Námestia SNP, ktoré spolu s Námestím Nežnej revolúcie a neskôr aj Kamenným námestím bude tvoriť nový centrálny priestor hlavného mesta. Aktuálne sa práce sústreďujú na komplexnú rekonštrukciu električkových zastávok a koľajiska. Priestor zastávok bude po novom komfortnejší a bezbariérový.
Po rekonštrukcii nahradí pôvodný asfalt nová žulová dlažba, celý priestor bude rozšírený, bezbariérový a zastávky prepojené so zvyškom námestia. V rámci prác zvýšia tiež nástupnú hranu zastávok a vydláždia priestor koľajiska. „Dobudujeme vodiace pásy pre nevidiacich a slabozrakých, osadíme nové moderné prístrešky, informačné tabule, označníky, koncové majáčiky a automaty na lístky,“ priblížilo mesto. Pribudne tiež nový mobiliár, ako odpadkové koše či lavičky.
V ďalšej fáze prác pristúpia k rekonštrukcii zastávky Centrum na Špitáskej ulici, kde sa na električku nastupuje a vstupuje do vozovky. „Postupne vyriešime aj tento problém a vybudujeme úplne nové nástupisko tak, aby bola aj táto zastávka bezpečná pre všetkých,“ dodalo mesto.
Viac k téme: Stavebné práce, Živé námestie v centre Bratislavy
Zdroj: SITA.sk – Bratislava napreduje s projektom Živé námestie, tento mesiac spúšťa ďalšiu fázu rekonštrukcie © SITA Všetky práva vyhradené.
Zdroj SITA.sk<“ style=“color:#747474″>WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené
Bezhotovostné platby sú od 1. mája povinné vo všetkých prevádzkach, sú spojené s viacerými nákladmi
Od 1. mája 2026 musia všetci predajcovia na Slovensku umožniť svojim zákazníkom bezhotovostné platby vo svojich prevádzkach. Cieľom štátu je zvýšiť komfort zákazníkov a zamedziť daňovým únikom, no táto nová povinnosť predstavuje pre mnohé firmy a drobných živnostníkov ďalšie finančné náklady a administratívnu záťaž, ktoré v konečnom dôsledku zaplatí spotrebiteľ.
Ďalšie náklady
Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) upozorňuje, že napriek štátnemu prezentovaniu ako jednoduchého riešenia sú bezhotovostné platby spojené s viacerými nákladmi. Podnikatelia si často vyberajú medzi platobným terminálom, ktorý zaručuje príjem pre banky a kartové spoločnosti, a QR platbami, ktoré síce môžu byť na prvý pohľad „bezplatné“, no sú administratívne náročnejšie a komplikujú účtovníctvo. Okrem toho je potrebné rátať aj s nákladmi na aktualizácie pokladničných systémov a nutnosťou spoľahlivého internetového pripojenia.
Prezident Združenia podnikateľov Ján Solík upozornil, že pre podnikateľov, ktorí sa rozhodnú využívať štátne riešenie QR platieb, sa po roku 2027 objavia ďalšie poplatky za notifikácie a pripísanie týchto platieb, ktoré banky v úvodnej fáze neúčtujú. Situácia je ešte komplikovanejšia pre starších remeselníkov, pre ktorých aktivácia a technická údržba týchto systémov predstavuje významnú bariéru a môže ovplyvniť ich ďalšie podnikanie.
Výber medzi QR platbami a platobným terminálom nie je len technickou otázkou, ale aj obchodným rozhodnutím, ktoré závisí od rýchlosti obsluhy, výšky poplatkov, charakteru podnikania a množstva transakcií. Prevádzky s veľkým množstvom nízkych transakcií môžu byť týmto opatrením zasiahnuté výraznejšie.
Vyššie ceny pre zákazníkov
Ján Solík zároveň zdôraznil, že zavedenie povinných bezhotovostných platieb nemusí viesť k zvýšeniu tržieb, pretože podnikatelia, ktorí videli v tomto ekonomický prínos, už takéto platby dávno zaviedli. Nové opatrenie teda skôr zvyšuje náklady, ktoré sa môžu premietnuť do vyšších cien pre zákazníkov.
Združenie podnikateľov Slovenska dlhodobo žiada, aby štát pred zavádzaním takýchto opatrení vyhodnotil ich náklady a reálny efekt, a aby bolo jasné, koľko takéto opatrenia budú stáť a koľko finančných prostriedkov prinesú do rozpočtu. Zdôrazňuje tiež, že nové povinnosti sa nemôžu vnímať izolovane od ďalších regulácií, pretože všetky dodatočné náklady nakoniec zaplatí konečný spotrebiteľ.
Združenie podnikateľov Slovenska je prvým záujmovým združením súkromných podnikateľov v modernej histórii Slovenska. Od svojho založenia v decembri 1989 sa snaží o jednoduché, stabilné a finančne nenáročné podnikateľské prostredie.
Každý predajca má od mája povinnosť prijať kartu či mobilnú platbu, inak hrozia prísne sankcie
Už od 1. mája bude platiť, že každý predávajúci musí umožniť zákazníkovi zaplatiť bezhotovostne, a to pri každom nákupe nad jedno euro. Zákon pritom nerozlišuje, či ide o klasickú platbu kartou, mobilom alebo smart hodinkami. Po novom pribúda aj možnosť tzv. QR platby, pri ktorej zákazník jednoducho naskenuje kód v bankovej aplikácii a odošle peniaze priamo na účet obchodníka. Ten si následne overí prijatie platby.
Nastavené sú prísne sankcie
Z pohľadu podnikateľov ide o zásadnú zmenu najmä preto, že bezhotovostná platba sa stáva povinným štandardom. „Ak predávajúci umožňuje platiť cez platobný terminál, nemusí sprístupniť platbu QR kódom a naopak.
Pre podnikateľov to prináša možnosť úspory, keďže z QR platieb by nemali platiť žiadne poplatky, kým pri POS termináloch platia okrem fixnej sumy za nájom aj 1,5 až 2 % poplatok z každej platby,“ vysvetľuje Verner Hakoš z poradenskej spoločnosti Grant Thornton. Práve nákladová stránka tak môže rozhodovať o tom, aký spôsob platby si podnikatelia zvolia.
Legislatíva zároveň nastavuje veľmi prísne sankcie. Ak predávajúci bezhotovostnú platbu neumožní, môže čeliť pokute až do výšky 40-tisíc eur, pričom zákon pripúšťa aj zákaz činnosti. Pokuty sú splatné v krátkej lehote a odvolanie nemá odkladný účinok, čo znamená okamžitý finančný dopad aj pri zdanlivo menších pochybeniach.
Nové pravidlá sú súčasťou širších zmien, ktoré priniesol zákon o evidencii tržieb účinný od začiatku roka 2026. Ten rozšíril povinnosť evidovať tržby v systéme eKasa prakticky na všetkých predávajúcich. Nejde už len o tradičných podnikateľov, ale o každého, kto opakovane predáva tovar alebo poskytuje služby na konkrétnom mieste. Zákon používa širší pojem „predávajúci“, čím sa okruh dotknutých subjektov výrazne rozširuje.
Rovnaká evidencia ako pri hotovosti
Bezhotovostné platby pritom musia byť evidované rovnako ako hotovosť. Výnimku majú len predaje na diaľku alebo transakcie na faktúru. „Ak sa predaj alebo poskytovanie služby deje opakovane na fixnom predajnom mieste a platí sa v hotovosti alebo bezhotovostne, vzniká povinnosť evidovať tržby,“ pripomína Hakoš. Podnikatelia môžu využiť rôzne formy pokladníc. Od klasických registračných zariadení až po virtuálne či softvérové riešenia.
Zmeny sa dotýkajú aj každodennej prevádzky. Predávajúci musia mať na mieste predaja informáciu o používaní eKasy a vystavovať doklady s jedinečnými identifikátormi. Pozitívom je, že papierové bločky už nemusia byť samozrejmosťou, ak zákazník súhlasí s elektronickým dokladom zaslaným e-mailom.
Sprísňujú sa aj pravidlá pri technických problémoch. V prípade poruchy pokladnice musí predávajúci bezodkladne informovať finančnú správu prostredníctvom formulára. Počas výpadku sa používajú paragóny v dvoch vyhotoveniach. „Kým predtým sa porucha pokladnice nahlasovala servisnej organizácii, teraz sa nahlasuje priamo finančnej správe, ktorá sa prísnejšie zameriava na kontrolu povinnosti pri nahlasovaní takýchto udalostí,“ dodáva Hakoš.