Sam Altman sa rozhodol odpovedať na kritiku ekologickej stopy umelej inteligencie provokatívne. Na podujatí v Indii vyhlásil, že porovnávanie spotreby energie AI s človekom je „neférové“, pretože aj tréning človeka stojí obrovské množstvo zdrojov.
„Trvá asi 20 rokov života a všetko jedlo, ktoré počas toho zješ, kým sa staneš múdrym,“ povedal.
Podľa neho treba započítať aj evolúciu a miliardy predkov, ktorí vytvorili civilizáciu, píše Futurism. Z tohto pohľadu vraj „pravdepodobne už AI dobehla človeka z hľadiska energetickej efektivity“.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Zatiaľ sa nič ani len nepribližuje energetickej efektivite mozgu
Takýto argument však naráža na realitu roku 2026. Prvou slabinou je samotná technológia. Najmodernejší výskum sa dnes sústreďuje na neuromorfné čipy, procesory, ktoré napodobňujú fungovanie ľudského mozgu, pretože stále platí, že mozog je extrémne úsporný.
Ľudský mozog funguje približne na 20 wattoch. To je menej než žiarovka v chladničke. Tréning modelov typu GPT-5 či ich nástupcov spotrebuje milióny kilowatthodín. Technologické firmy investujú do jadrových zdrojov a obrovských dátových centier práve preto, že súčasná AI je energeticky náročná.
Ak by bola AI skutočne efektívnejšia než človek, nepotrebovala by vlastné elektrárne. Samotný fakt, že vývojári skúmajú mozog ako inšpiráciu na zníženie spotreby, predstavuje tichý dôkaz, že biologický systém zatiaľ vyhráva.
Populárna spravodajská aplikácia pre iOS a Android dostala veľkú aktualizáciu. Pribudlo množstvo nových funkcií, ktoré musíš vyskúšať
Druhý problém spočíva v takzvanom „evolučnom dlhu“ umelej inteligencie. Altman započítal do energetickej bilancie človeka 100 miliárd predkov. No AI neexistuje vo vákuu. Modely vznikli na základe digitálneho záznamu ľudskej civilizácie, kníh, kódu, vedeckých článkov, umenia.
Tieto dáta vznikali tisíce rokov a digitalizácia trvala desaťročia. Servery, optické káble, cloudová infraštruktúra, to všetko stálo energiu a zdroje. Ak teda počítame evolúciu človeka, musíme počítať aj energetickú stopu celej digitálnej infraštruktúry, ktorá umožnila tréning modelov.
Bez tohto „ľudského daru“ by AI bola len prázdnym algoritmom. Model sa nenaučil jazyk sám od seba. Naučil sa ho z práce generácií autorov, programátorov a vedcov.
Altman reagoval aj na otázku vody. Tvrdenia o desiatkach litrov na jeden dotaz označil za absurdné.
„Je to úplne nepravdivé a totálne šialené. Nemá to žiadnu spojitosť s realitou,“ vyhlásil.
Diskusia o presných číslach však pokračuje, pretože technologické firmy zverejňujú len obmedzené údaje o spotrebe.
Kto z koho
Za týmito výrokmi sa skrýva aj psychologický posun. Ešte pred pár rokmi sa AI opisovala ako „kopilot“ alebo „asistent“. Jazyk zdôrazňoval spoluprácu. Altmanov februárový výrok však postavil človeka a AI do súťaže o zdroje.
Zdroj: PaO_STUDIO / shutterstock.com
Keď niekto povie, že človek sa učí dlho a „zje veľa jedla“, vznikne dojem, že ľudská biológia predstavuje nákladový problém. V prostredí, kde sa bojuje o elektrinu pre dátové centrá a domácnosti čelia rastúcim cenám energií, padá takéto tvrdenie na citlivú pôdu.
Otázka teda neznie len koľko watthodín stojí tréning modelu. Otázka znie, čo spoločnosť považuje za prioritné. Mala by ísť energia pre nemocnice, domácnosti a infraštruktúru, alebo pre stále väčšie modely?
Altman sa snažil presunúť diskusiu z dátových centier na tanier s jedlom. Tým však otvoril širšiu debatu o hodnote človeka v ére, kde sa technológia stáva konkurentom, nie len nástrojom.
AI môže priniesť pokrok, optimalizáciu ale aj nové objavy. Ľudský mozog však zatiaľ zostáva najefektívnejším výpočtovým systémom, aký poznáme. Spor o energetickú bilanciu tak neukončí jedna veta z pódia, ale konkrétne čísla a rozhodnutia o tom, kam spoločnosť nasmeruje svoje zdroje.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku