Kým politici naprieč spektrom hovoria o tom, že štát musí fungovať aj počas „pracovného“ sviatku, realita v mestách, školách a nemocniciach je odlišná. Mnohé inštitúcie zatvárajú, iné obmedzujú prevádzku a zamestnanci čelia neistote, či majú pracovať, alebo čerpať dovolenku.
Sviatok, ktorý nie je sviatkom. Mali by byť nemocnice či úrady 8. mája otvorené?
Video
Zdroj: Pravda
Budú Slováci Deň víťazstva nad fašizmom oslavovať z práce alebo z domu? Zmätočnú situáciu spôsobilo konsolidačné opatrenie vlády, ktorým sa dva štátne sviatky (8. máj a 15. september) prestali považovať za dni pracovného pokoja. Kabinet tento krok obhajoval snahou podporiť ekonomiku. Viac odpracovaných dní má podľa neho priniesť vyššie daňové príjmy aj väčšie tržby firiem. Premiér Robert Fico (Smer) v tejto súvislosti uviedol, že každý „zrušený“ sviatok môže štátu priniesť približne 150 miliónov eur.
Ako ste pracovne vyriešili 8. máj vy alebo váš zamestnávateľ?
Dovolenku mi zamestnávateľ nariadil
27,0%
Budem pracovať ako v bežný piatok
25,0%
Dostal(a) som platené voľno
22,9%
Mám neplatené voľno
3,7%
Beriem si priepustku a idem k lekárovi
2,5%
V skutočnosti tento krok zatiaľ priniesol len otázky. Hoci sviatky zostali v kalendári vyznačené ako dni pracovného pokoja, zamestnanci majú pracovať – a zároveň majú nárok na 100-percentný príplatok za sviatok. Minister práce Erik Tomáš (Hlas) to najskôr označil za chybu, ktorú treba napraviť, no premiér neskôr tvrdil, že ide o zámer. Hoci politici naprieč spektrom hovoria o potrebe zabezpečiť fungovanie štátnych inštitúcií aj počas „pracovného“ sviatku, realita je výrazne odlišná.
Úrady či nemocnice by mali fungovať
Podobne ako súkromné firmy postupujú aj samosprávy. Väčšina miest a obcí plánuje mať úrady zatvorené a školy v ich zriaďovateľskej pôsobnosti vyhlásili na Deň víťazstva nad fašizmom riaditeľské voľno. V zložitej situácii sa ocitlo i zdravotníctvo.
Poslanec Ján Mažgút (Smer) považuje fungovanie inštitúcií za samozrejmé a pripomína, že mnohé z nich pracujú bez ohľadu na sviatky. „Mám za to, že 8. máj nie je v tomto žiadna výnimka,” uviedol. Podobne poslankyňa Zuzana Matejičková (Smer) hovorí, že nemocnice či úrady by mali fungovať tak, ako každý iný deň. „Takže áno, jednotlivé štátne úrady, keďže podliehajú zákonom, tak je to prirodzené, že budú slúžiť ľuďom,” vyhlásila.
Čítajte viac 8. mája nepôjdu do školy všetci. Riaditelia škôl môžu využiť svoje právomoci a rozhodnúť sa Rovnaký názor má aj opozícia. Poslanec z klubu hnutia Slovensko Peter Pollák zdôrazňuje, že ak musia do práce nastúpiť bežní ľudia, mali by fungovať aj štátne inštitúcie a štátni úradníci. „Podľa mňa by mali fungovať, ak to tak vláda nariadila,” myslí si. Vladimíra Marcinková (SaS) má podobný názor – služby štátu majú byť podľa nej dostupné vždy, keď sú občania v práci.
Pritom pokiaľ ide o zdravotníctvo, z desiatich najväčších štátnych nemocníc plánujú fungovať v štandardnom režime len tri – v Prešove, Nových Zámkoch a vojenská nemocnica v Ružomberku. Naopak, viaceré veľké zariadenia vrátane Univerzitnej nemocnice Bratislava, nemocníc v Žiline, Martine či Banskej Bystrici prejdú na režim podobný víkendu. To znamená, že zabezpečia najmä urgentnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť, zatiaľ čo plánované operácie, vyšetrenia či hospitalizácie presunú na iné termíny. Niektoré nemocnice otvorene priznávajú, že ide aj o finančné rozhodnutie.
Čítajte viac Pôjdete do práce, ale k lekárovi sa nedostanete. V najväčších nemocniciach budú v tento deň fungovať len urgenty
Dovolenka namiesto sviatku
Po chaose, ktorý medzi zamestnávateľmi kvôli zrušenému sviatku nastal, ministerstvo práce vydalo usmernenie, podľa ktorého je 8. máj štandardným pracovným dňom. Ak si chcú zamestnanci zobrať voľno, musia si čerpať dovolenku. Takéto riešenie však mnohým zamestnávateľom nevyhovuje – najmä pre zvýšené náklady na sviatočné príplatky. Aj preto sa viaceré firmy rozhodli radšej udeliť zamestnancom voľno alebo im nariadiť dovolenku.
Podľa poslancov Smeru nejde o nič výnimočné. Odkazujú na zákonník práce, ktorý umožňuje zamestnávateľovi disponovať s časťou dovolenky zamestnanca. Zároveň argumentujú tým, že existujú pre zamestnávateľov aj iné alternatívy, ako sa so situáciou vysporiadať. „Nie každý zamestnávateľ k tomu pristúpi ako k povinnej dovolenke. Sú aj pracoviská, ktoré poskytnú celozávodné voľno bez toho, aby zamestnanec prišiel o dovolenku,“ reagoval Mažgút.
Čítajte viac Predĺžený víkend bez zbytočných výdavkov: Kde cestou natankovať, kam vyraziť a koľko vás to bude stáť? Podobne to vníma aj Matejičková, podľa ktorej ide o bežnú prax. „Sme svedkami mnohých prípadov, keď sa dávajú mimoriadne voľná, mimoriadne dovolenky alebo celozávodné dovolenky,” vysvetľuje s tým, že v nútenom čerpaní dovolenky nevidí žiadny problém.
Opoziční poslanci však hovoria o nespravodlivom nastavení. Kritická je Marcinková, ktorá upozorňuje, že mnohí ľudia sú nútení čerpať dovolenku v čase, ktorý si sami nevybrali. Podľa nej ide o prenášanie nákladov na zamestnancov, keďže zamestnávatelia sa snažia vyhnúť vyplácaniu zvýšených príplatkov za prácu počas sviatku. Pollák označil situáciu za neférovú a za dôsledok zle pripravenej legislatívy. „Zamestnávatelia sa, bohužiaľ, musia v tomto prípade nejako zariadiť,” dodal.