Krátke video z americkej základne Edwards Air Force Base vyzerá na prvý pohľad ako obyčajný záber z vojenskej údržby. Lenže v jednej sekunde sa objaví detail, ktorý má oveľa väčší význam, než by sa mohlo zdať. Bombardér B-1B Lancer nesie pod krídlom hypersonickú raketu AGM-183A ARRW. Nie je to záber z ostrého odpálenia, no aj samotné nesenie takejto zbrane je dôležitý signál. Ukazuje totiž, že integrácia ARRW na B-1B už nie je len položkou v dokumentoch, ale reálnou prácou na lietadle.
Hypersonická raketa ARRW má za sebou komplikovaný vývoj, informuje Interesting Engineering. Viaceré testy v minulosti zlyhali a projekt postupne strácal politickú aj finančnú podporu.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Okolo roku 2023 sa dokonca objavovali náznaky, že americké letectvo môže dať prednosť inému hypersonickému systému. Situácia sa však zjavne otočila. Nové rozpočtové dokumenty USAF na fiškálny rok 2027 opäť počítajú so stovkami miliónov dolárov a celkové plánované investície môžu dosiahnuť miliardové sumy. Samozrejme, to ešte neznamená, že všetky problémy sú vyriešené, no naznačuje to, že program ARRW znovu získal dôvod na pokračovanie.
B-1B dostal výzbroj, ktorá bola doteraz spájaná hlavne so starším B-52
Doteraz sa ARRW verejne spájal najmä s bombardérom B-52H Stratofortress. Ten síce unesie extrémne ťažký náklad, no nie je ideálny pre každý typ misie. B-1B prináša dve vlastnosti, ktoré môžu byť pri hypersonických zbraniach veľmi dôležité.
Zdroj: MichaelFitzsimmons / depositphotos.com, ilustračný obrázok, ilustračný obrázok
Prvou je rýchlosť. B-1B dokáže letieť nadzvukovo, takže raketu môže vypustiť z výhodnejšej štartovacej pozície než pomalší nosič. Zjednodušene povedané, ak zbraň štartuje z rýchlejšieho lietadla, nemusí časť energie minúť na to, aby sa dostala do rovnakých počiatočných podmienok.
4 skryté AI funkcie v Samsung telefónoch: Nadávam si, že som ich doteraz nepoužíval. Zásadne mi zjednodušili používanie mobilu
Zdroj: Wikimedia (Airman 1st Class Victor J. Caputo, US Air Force, Public Domain)
Druhou výhodou je menšia radarová stopa v porovnaní s obrovským B-52. B-1B nie je stealth bombardér v modernom zmysle slova, no jeho konštrukcia znižuje radarový odraz viac než pri staršom Stratofortresse. V praxi to môže znamenať väčšiu flexibilitu pri plánovaní útoku. Lietadlo sa nemusí nutne dostať priamo nad cieľ, no čím bližšie sa dokáže bezpečne priblížiť, tým väčší manévrovací priestor má samotná zbraň.
ARRW nefunguje ako klasická raketa. Využíva princíp označovaný ako „boost glide“. Najprv ju nosič vynesie do vzduchu, následne ju raketový stupeň urýchli a potom sa oddelí klzák, ktorý pokračuje k cieľu extrémnou rýchlosťou. Tento klzák sa pohybuje rýchlosťou vyššou než Mach 5, teda viac ako 6 000 kilometrov za hodinu, a zároveň dokáže počas letu meniť smer.
Práve manévrovanie robí z hypersonického klzáka taký tvrdý problém pre protivzdušnú obranu. Balistická raketa letí po dráhe, ktorú sa dá po štarte pomerne dobre vypočítať. Pri ARRW je to zložitejšie, pretože klzák môže počas letu meniť smer a tým skracovať čas na reakciu. Hypersonický klzák letí v atmosfére a manévruje, čím výrazne komplikuje prácu protivzdušnej obrane. Pre radar a výpočtové systémy je to niečo ako snažiť sa odhadnúť trasu auta, ktoré nejde rovno po diaľnici, ale vo vysokej rýchlosti neustále mení pruhy.
Aj keď video neukázalo samotné odpálenie, rozpočtové dokumenty amerického letectva na fiškálny rok 2027 dopĺňajú dôležitý kontext. Uvádzajú, že B-1B už zvládol testy s ťažkým externým nákladom a s vypustením testovacieho tvaru z pylónu LAM.
„Úspešne sme preukázali schopnosť B-1B niesť náklad s hmotnosťou približne 2,27 tony a uvoľniť testovací objekt z modulárneho pylónu LAM,“ uvádza rozpočtový dokument.
Pri zbrani s hmotnosťou približne 2,3 tony nejde len o nosnosť. Takýto náklad mení správanie lietadla vo vzduchu, zvyšuje odpor a pri vypustení sa musí od stroja oddeliť úplne čisto. Ak by sa oddelil nesprávne, mohol by ohroziť samotný bombardér. Preto je test s pylónom LAM dôležitejší, než môže na prvý pohľad pôsobiť.
🇺🇸 | La Fuerza Aérea de los EE.UU. publicó un video en el que se ve un avión B-1 portando el misil hipersónico AGM-183 ARRW lanzado desde el aire. pic.twitter.com/IZIpCDyOmW
— AlertaNewsPlus (@AlertaNewsPlus) April 30, 2026
B-1B mal ísť do dôchodku. Namiesto toho dostáva novú úlohu
B-1B mal pôvodne smerovať k vyradeniu okolo roku 2030. Nové plány ho však udržia v službe minimálne do roku 2037. S predĺžením životnosti prichádza aj zmena jeho úlohy. Lietadlo sa má viac sústrediť na útoky z veľkej vzdialenosti pomocou presných zbraní, pri ktorých nemusí vstupovať hlboko do najnebezpečnejšieho priestoru protivníka.
Práve do tejto logiky hypersonické rakety zapadajú. Nejde o bombu, ktorú treba zhodiť priamo nad cieľom. Ide o zbraň, ktorú môže bombardér vypustiť z veľkej vzdialenosti a ktorá následne využije rýchlosť, výšku a vlastnú manévrovateľnosť. Externé pylóny zároveň rozširujú arzenál, ktorý môže B-1B niesť, a zvyšujú flexibilitu celej flotily.
Zdroj: Lepasik / depositphotos.com, ilustračný obrázok
Americká ukážka môže byť odkazom Rusku aj Číne
Záber prichádza v čase, keď sa okolo hypersonických zbraní vedie tichý, ale veľmi tvrdý súboj. Rusko roky prezentuje systémy ako Kinžal či Zirkón, Čína zase ukazuje vlastné riešenia, ktoré majú skrátiť čas na reakciu a obísť klasickú protivzdušnú obranu. Američania týmto videom neukázali hotovú zbraň pripravenú na bojové nasadenie. Ukázali však niečo, čo môže byť z vojenského hľadiska rovnako dôležité. ARRW nezmizol zo scény a jeho nosičom nemusí byť len starší B-52.
Pre Moskvu aj Peking je podstatný najmä samotný obraz. B-1B s veľkou hypersonickou raketou pod krídlom naznačuje, že Spojené štáty hľadajú viac spôsobov, ako tieto zbrane dostať do vzduchu. Ak sa ARRW napokon dostane do výzbroje, protivník nebude riešiť len to, ako rýchlo raketa letí, ale aj odkiaľ príde a koľko času zostane na reakciu. A práve táto neistota môže byť pri hypersonických zbraniach rovnako nebezpečná ako ich samotná rýchlosť.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku