V okolí jazera Kuchajda v Bratislave pribudne nová bežecká dráha. Ako informuje mestská časť Nové Mesto na sociálnej sieti, zmluva so zhotoviteľom je podpísaná a na budúci týždeň odovzdávajú stavenisko. V nasledujúcich mesiacoch sa tak postupne začne meniť okolie celého jazera.
„Vznikne nová bežecká dráha, ktorá bude prirodzene kopírovať existujúce chodníky,“ spresnila samospráva. Pribudne tiež mäkký športový povrch, celý okruh bude mať približne 1,5 kilometra. Mestská časť zároveň upozorňuje na dočasné obmedzenia v okolí jazera, ktoré budú súvisieť s vykonávanými prácami.
„Niektoré úseky budú uzavreté, no zabezpečíme obchádzkové trasy, aby ste sa tu mohli pohybovať aj naďalej,“ dodala samospráva a vyzvala návštevníkov na zvýšenú opatrnosť pri prechádzaní cez areál v najbližších týždňoch.
Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené
Vedci bijú na poplach: Atlantický prúd sa môže zrútiť skôr, než sme čakali. Európu čakajú extrémy
Vedci varujú, že jeho kolaps je pravdepodobnejší, než sa doteraz predpokladalo – a následky by mohli byť dramatické. Nejde pritom o žiadnu teoretickú úvahu. Atlantická meridionálna cirkulácia, známa ako AMOC, už dnes slabne a nachádza sa na najslabšej úrovni za posledných približne 1 600 rokov. Tento systém funguje ako obrovský dopravný pás, ktorý presúva teplú vodu z trópov smerom k Európe a Arktíde. Vďaka nemu má západná Európa miernejšie podnebie, než by zodpovedalo jej zemepisnej šírke.
Nový výskum mení pohľad vedcov
Doterajšie klimatické modely prinášali veľmi rozdielne scenáre. Niektoré naznačovali len mierne spomalenie do konca storočia, iné varovali pred dramatickým oslabením. Práve táto neistota bola jedným z hlavných problémov pri hodnotení rizika. Najnovší výskum však priniesol zásadný posun. Vedci kombinovali reálne merania z oceánov s klimatickými modelmi a identifikovali tie, ktoré najlepšie zodpovedajú skutočnosti. Výsledok? Oveľa pochmúrnejší obraz, než sa doteraz predpokladalo. Podľa aktualizovaných odhadov by sa AMOC mohol do roku 2100 spomaliť o 42 až 58 percent. Takéto oslabenie je podľa odborníkov veľmi blízko bodu zlomu – momentu, po ktorom by už nebolo možné systém stabilizovať.
„Veľmi znepokojujúce“ signály
Vedci nešetria slovami. Nové zistenia označujú za „veľmi znepokojujúce“. Podľa klimatológa Valentina Portmanna znamenajú výsledky jediné – systém sa nachádza bližšie ku kolapsu, než sme si mysleli. Podobne hovorí aj profesor Stefan Rahmstorf, ktorý AMOC skúma viac ako tri desaťročia. Podľa neho sa scenáre, ktoré sa kedysi považovali za pesimistické, ukazujú ako najrealistickejšie. Ešte znepokojivejšie je jeho varovanie, že bod zlomu môže prísť už v polovici tohto storočia. To znamená, že nejde o problém vzdialenej budúcnosti, ale potenciálne o udalosť, ktorá môže ovplyvniť dnešnú generáciu.
Čo by znamenal kolaps?
Kolaps AMOC by nebol len jednou z mnohých klimatických zmien. Podľa vedcov by išlo o udalosť s globálnymi dôsledkami. V Európe by mohli prísť extrémne chladné zimy, ktoré by kontrastovali s čoraz suchšími letami. Poľnohospodárstvo by čelilo novým výzvam a energetické systémy by boli pod tlakom. Zásadné zmeny by zasiahli aj Afriku a Južnú Ameriku. Posun tropického pásma dažďov by ohrozil úrodu a dostupnosť vody pre milióny ľudí. Regióny závislé od pravidelných zrážok by mohli čeliť suchám, zatiaľ čo inde by sa zvýšilo riziko povodní. Okrem toho by došlo k výraznému zvýšeniu hladiny oceánov v oblasti Atlantiku – o 50 až 100 centimetrov. Pre pobrežné mestá by to znamenalo vážne riziko.
Prečo sa prúd spomaľuje
Hlavnou príčinou je globálne otepľovanie. Arktída sa otepľuje rýchlejšie než zvyšok planéty, čo narúša prirodzený mechanizmus prúdenia. Za normálnych okolností sa teplá voda z trópov na severe ochladí, stane sa hustejšou a klesne do hlbín oceánu. Tento proces poháňa celý systém. Problém je, že teplejšia voda má nižšiu hustotu a klesá pomalšie. Situáciu zhoršuje aj topenie grónskeho ľadovca, ktoré do oceánu prináša sladkú vodu. Tá znižuje slanosť a tým aj hustotu morskej vody.
Výsledkom je spomaľovanie celého systému a vznik nebezpečnej spätnej väzby. Čím viac sa prúd spomaľuje, tým viac sa proces ešte prehlbuje.
Neistota zostáva, riziko rastie
Vedci upozorňujú, že AMOC je mimoriadne komplexný systém, ktorý ovplyvňuje množstvo faktorov. Presné načasovanie prípadného kolapsu preto nie je možné určiť. To však neznamená, že riziko je malé. Práve naopak. Aj samotné výrazné oslabenie prúdu môže mať vážne dôsledky už v nasledujúcich desaťročiach. Nová štúdia, publikovaná v prestížnom vedeckom časopise Science Advances, navyše naznačuje, že realita môže byť ešte horšia. Niektoré modely totiž nezohľadňujú všetky faktory, napríklad ďalšie topenie ľadovcov.
Varovanie, ktoré nemožno ignorovať
Ešte pred pár rokmi sa pravdepodobnosť kolapsu AMOC odhadovala na približne päť percent. Dnes vedci hovoria o výrazne vyššom riziku – podľa niektorých odhadov môže presiahnuť 50 percent.
Takéto čísla menia spôsob, akým sa na problém pozeráme. Už nejde len o hypotetický scenár, ale o reálnu hrozbu, ktorú treba brať vážne. Vedci sa zhodujú, že najdôležitejším krokom je znižovanie emisií skleníkových plynov. Každé spomalenie otepľovania môže pomôcť oddialiť alebo zmierniť najhoršie dôsledky. Atlantický prúd bol tisíce rokov stabilnou súčasťou klimatického systému Zeme. Dnes však stojí na hrane zmeny, ktorá by mohla prepísať mapu počasia na celej planéte.