Video
Zábery z krádeže Bratislave. Takto mali vyčíňať zlodeji v známom obchode
Po tom, ako sa v Británii zdvihla vlna kradnutia v prevádzkach, prišla sieť obchodov s nariadením chrániacim bezpečnosť a životy predavačov. V snahe zamedziť konfliktom so zlodejmi pod hrozbou výpovede zakázali personálu zasiahnuť, ak zbadajú zlodeja kradnúť. Pracovníci sa takmer okamžite začali sťažovať, že kriminálnici o tom vedia a prídu si naplniť celé tašky kradnutým tovarom, s ktorým pokojne odídu z predajne.
Na Slovensku zažívame niečo podobné od momentu, kedy sa zákonom zmiernila hranica trestov za takzvané drobné krádeže, teda prípady kedy je škoda pod hranicou 700 eur. Z trestného činu sa stal priestupok, čím sa zlodejom otvorila možnosť opakovaného kradnutia. Obchodníci zatiaľ márne tlačia na vládu, že limit je absurdný a kriminálnici si strážia za koľko ukradnú, aby boli “v norme”. A tak sa z predavačov stávajú hrdinovia, lapajúci kriminálnikov a brániaci tovar vlastným telom.
Avšak tým, že pri incidente v obchode sa stretáva ochrana predajne s ochranou osobnej slobody zákazníka, ide o právne komplikovanú situáciu. Ani slovenskí predavači by tak podľa niektorých právnikov nemali zasahovať do prebiehajúcej krádže. Bežný predavač totiž nemá právomoci ako polícia. Keď vidí krádež, môže zákazníka osloviť, požiadať ho o vrátenie tovaru a privolať SBS či políciu. No tam jeho možnosti končia.
Chráni zákon zlodejov?
„Zamestnanec obchodu nemá všeobecné oprávnenie zákazníka fyzicky zadržať, nútiť ho k preukázaniu totožnosti, prehľadávať ho alebo mu brániť v odchode len preto, že vzniklo podozrenie z drobnej krádeže. Rozhodujúce je, či ide o priestupok alebo už o trestný čin,” vysvetlil Matej Pešta, právny koncipient z kancelárie Hriadel-Heger.
Ani pracovník SBS služby však nemá bezbrehé právomoci, nie je policajt. Aj jeho zásah musí byť zákonný, nevyhnutný a primeraný – hoci si môže vyžadovať fyzickú silu. „Nemôže konať svojvoľne, ponižujúco alebo silovo nad rámec situácie,” dodal Pešta s tým, že v opačnom prípade môže niesť následky.
Rozdiel medzi oprávneným konaním a tým, ktoré prekračuje zákon, je v opodstatnenom dôvode a primeranosti zásahu pracovníka, a to nielen “esbéesky”. „Iné je zákazníka slovne osloviť a požiadať ho, aby počkal na políciu a iné je fyzicky ho držať, zamknúť v miestnosti, násilne mu brániť v odchode alebo mu prehľadávať osobné veci,” objasnil právnik.
Zadržali by ste na mieste predavačov zlodeja?
Možno, záleží od situácie
38,0%
Nie, je to nebezpečné
23,4%
Ak by totiž bežný zamestnanec bez zákonného oprávnenia obmedzoval zákazníkovi osobnú slobodu, môže byť stíhaný. Preto sa odporúča radovým predavačom zasahovať len skutočne v nevyhnutných prípadoch, keď niekoho priamo pristihli pri čine alebo tesne po ňom. Zároveň by ale mala byť konfrontácia len slovná, nemali by zlodeja chytiť ani napádať. Namiesto toho je treba zavolať SBS a zaistiť dôkazy.
Nie sú úplne bezmocní
Ale pokiaľ krádež zjavne presahuje hranicu niekoľkých stoviek eur, z priestupku je zločin a to už môže zabrániť lúpeniu prakticky ktokoľvek „ak je to potrebné na zistenie totožnosti osoby, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti” doplnil Pešta, pričom osobu je potrebné bezodkladne odovzdať policajtom, vojakom alebo podobným orgánom.
Právna kancelária však zdôraznila, že aj v ďalších prípadoch môže podľa zákona zlodeja fyzicky zastaviť ktorýkoľvek personál, nielen zástupca bezpečnostnej služby – a to aj keď kradnutý tovar neprekročí sedemsto eurový limit.
„Napríklad ak je krádež spáchaná vlámaním či na veci, ktorú má iný pri sebe alebo na sebe, ak sa páchateľ bezprostredne po čine pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou násilia, alebo ak bol za dva obdobné činy v predchádzajúcich 12 mesiacoch stíhaný,” vymenoval koncipient.
Video
Pri drobných krádežiach sa má opäť zaviesť pravidlo trikrát a dosť
Ak by teda zamestnávateľ všeobecne nariadil predavačom, aby sa vyhli konfliktu so zlodejom a radšej ho nechali kradnúť, podľa Peštu to nie je v rozpore so slovenským zákonom. „Takýto pokyn je dokonca rozumným preventívnym opatrením, najmä z pohľadu ochrany života a zdravia zamestnancov,” povedal s tým, že je to tiež rozumné aj preto, že sa tým zníži riziko neprimeraného zásahu. Nie každý totiž dokáže svoje konanie odhadnúť vo vyhrotenej situácii.
Zdôraznil však, že predavač má podľa práva povinnosť neohroziť svojim správaním život, zdravie ani majetok. V krajine sme sa však už stretli aj s opačným extrémom. Viacerí zamestnanci sa sťažovali na to, že krádež sa ťažko dokazuje a niekedy im hrozí, že manko za tovar by im strhli z výplaty.
Ak hrozí škoda – či už na predajni alebo ukradnutím tovaru, má to podľa právnika personál povedať vedúcemu, prípadne zakročiť, nie však za cenu ohrozenia seba alebo iného kolegu. Pravidlo z Británie je tak podľa Peštu vhodný postup zamestnávateľa.
„Zamestnanec, ktorý takýto pokyn dodrží, by spravidla nemal niesť zodpovednosť za to, že páchateľa fyzicky nezadržal. Zodpovednosť by mohla prichádzať do úvahy vtedy, ak by úplne ignoroval interný postup, napríklad by neoznámil krádež, neprivolal zodpovednú osobu alebo by vedome nezabezpečil dôkazy,” predpokladal koncipient.
Čítajte viac VIDEO: Kradli bez hanby a ušli, polícia ich mala na dosah. Majiteľka: Dispečerka sa mi smiala do telefónu
Keď rozhoduje strach
Odporúčania či nariadenia obchodu sú jedna vec, no na druhej strane treba myslieť aj na to, že predavači sú tiež iba ľudia. Otázka toho, či v stresovej situácii pôjdu do stretu s páchateľom sa tak otvára najmä preto, že nie každý chce zasiahnuť, alebo naopak, nechce byť nečinný. „V krízovej situácii človek nereaguje podľa toho, čo by mal urobiť, ale podľa toho, čo jeho psychika v danej chvíli vyhodnotí ako bezpečné,” vysvetlila psychologička Barbora Brzáková Krelová z platformy K sebe.
Podľa odborníčky zamestnanec aj môže cítiť, že by mal zasiahnuť – kvôli zodpovednosti za prácu a kolegov, pravidlám, alebo jednoduchého pocitu brániť spravodlivosť keď sa deje neprávosť a niekto kradne. No zároveň sa v ňom bije obava o seba, pretože zlodej môže byť agresívny a situácia sa dokáže vyhrotiť mimo predavačovu kontrolu.
„V tomto momente človek zažíva psychické napätie sprevádzané neistotou, či situáciu správne vyhodnotil, či nejde o omyl a zároveň obavu z následkov vlastného rozhodnutia. Môže sa objaviť strach zo zlyhania – teda či bude vnímaný ako pasívny, ak nezasiahne, alebo naopak, ako ten, kto situáciu zbytočne vyhrotil,” objasnila Brzáková Krelová.
Toto všetko sa deje v hlave predavača vo veľmi krátkej dobe. Často ide o pár minút, počas ktorých sa musí rozhodnúť či zasiahne alebo nie. Zároveň už pod vplyvom psychiky nezvažuje všetky možnosti, čo urobiť, racionálne. V tomto bode sa podľa odborníčky aktivuje prirodzený obranný mechanizmus, ktorý vychádza z biológie a nemožno ho tak chápať ako zlyhanie či neprofesionalitu zamestnanca.
„Strach z agresie alebo fyzického napadnutia patrí medzi najsilnejšie faktory, ktoré ovplyvňujú rozhodnutie nezasiahnuť priamo. V stresovej situácii sa aktivuje základná obranná reakcia organizmu – boj, útek alebo zamrznutie. Ak človek vyhodnotí páchateľa ako potenciálne nebezpečného, prioritou sa prirodzene stáva vlastné prežitie a ochrana zdravia,” dodala psychologička.
Foto: reprofoto/conceptstory.sk
Concept Story, krádež, Bratislava V známom bratislavskom obchode vyčíňali zlodeji.
Zamestnanci si zároveň uvedomujú, že hodnota ukradnutých vecí sa nedá porovnať s váhou ich života, fyzického útoku alebo následnej traumy. Báť sa môžu aj následkov, keď situácia odznie. „Napríklad opakovanej hrozby, verbálneho napádania či pocitu dlhodobej neistoty na pracovisku,” skonštatovala Brzáková Krelová.
Preto je podľa nej dôležité, aby obchody určili jasné postupy a nečakali, že ich predavači budú hrdinovia za príliš vysokú cenu.
Práve prístup zamestnávateľa k svojim ľuďom je tak v prípade dilemy či brániť arogantnej krádeži alebo chrániť seba kľúčový. Personál by mal byť uistený, že nemá riskovať zranenie pri chytaní kriminálnika. Práca, v ktorej je jasne povedané, aby situáciu vyhodnotil predavač správne, zachoval pokoj, privolal pomoc a chránil najmä seba, posilňuje komfort personálu.
„Prevencia, jasné interné pravidlá a psychologická podpora po konfliktných situáciách sú často účinnejšie než tlak na okamžitý zásah. Bezpečie človeka musí mať vždy vyššiu hodnotu než akýkoľvek tovar,” uzavrela odborníčka.