Minister financií SR Ladislav Kamenický. Foto: SITA

autor logo

Slovenský štátny rozpočet sa na konci apríla 2026 ocitol v hotovostnom schodku presahujúcom 2,5 miliardy eur. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka ide o výrazné zhoršenie hospodárenia štátu, za ktorým stojí najmä prudký nárast výdavkov na obsluhu dlhu a slabší výber niektorých kľúčových daní.

Hospodárenie Slovenskej republiky zaznamenalo ku koncu štvrtého mesiaca roka 2026 medziročné zhoršenie o viac ako pol miliardy eur. Podľa údajov, ktoré zverejnilo Ministerstvo financií SR, dosiahol celkový hotovostný schodok úroveň 2,586 miliardy eur, čo predstavuje nárast o 24 percent oproti vlaňajšku.

Hoci príjmy štátneho rozpočtu mierne rástli a dosiahli 7,46 miliardy eur, tento rast ani zďaleka nestačil pokryť expanziu výdavkov, ktoré sa vyšplhali nad hranicu 10 miliárd eur.

V rámci daňových príjmov, ktoré sú kľúčovým pilierom rozpočtu, bol zaznamenaný zmiešaný vývoj. Rezort financií uvádza, že pozitívny vplyv mal najmä výber dane z finančných transakcií, ktorá medziročne priniesla o 165,1 milióna eur viac. Vlani ju však firmy a živnostníci začali platiť až od apríla.

Život na dlh v priamom prenose: Diera v rozpočte rastie, Slovensko si požičiava čoraz viac a čoraz drahšie!

Na druhej strane sa však rozpočet musel vyrovnať s citeľným výpadkom pri dani z pridanej hodnoty, kde príjmy poklesli o viac ako 156 miliónov eur. Daň z príjmov právnických osôb a spotrebné dane síce skončili v pluse, no negatívny trend pri DPH a nižší osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach tlmili celkový výsledok.

Život na dlh sa Slovensku poriadne predražuje

Najvýraznejší tlak na štátnu kasu však prichádza z výdavkovej strany. Mimoriadne znepokojivý je nárast nákladov na obsluhu štátneho dlhu, ktoré medziročne vyskočili až o 40,4 percenta, čo v nominálnom vyjadrení predstavuje sumu 302,3 milióna eur. Celkovo tak len na správu dlhu od januára do konca apríla štát vynaložil už takmer 1,05 miliardy eur.

Život na dlh sa tak štátu čoraz viac predražuje. Na jednej strane si totiž požičiavame čoraz viac, na druhej strane tejto situácii príliš nepraje ani vývoj na svetových finančných trhoch. Časy, kedy sme si totiž boli schopní požičiavať aj za záporné úroky sú preč a po posledné roky sa výnosy zo slovenských 10-ročných dlhopisov držia okolo úrovne 3,8 % p.a. Inak povedané, požičiavame si aj čoraz drahšie.

Ako ďalej vyplýva z bilancie Ministerstva financií SR, štát musel vynaložiť viac prostriedkov aj na odvody do rozpočtu Európskej únie či na výdavky spojené s Plánom obnovy a odolnosti. Tieto zvýšené náklady boli len čiastočne kompenzované nižším transferom pre Sociálnu poisťovňu, ktorý sa medziročne znížil o takmer 200 miliónov eur.

Čerpanie prostriedkov z európskych fondov a Plánu obnovy vykazuje značnú dynamiku najmä na strane výdavkov. Kým príjmy z rozpočtu Únie medziročne klesli o vyše 7 percent, výdavky súvisiace s Plánom obnovy a odolnosti narástli o viac ako polovicu.

Podľa správy Ministerstva financií SR sa percento plnenia celoročného schváleného rozpočtu pri schodku k 30. aprílu 2026 dostalo na úroveň 50,4 percenta, čo je podstatne viac než 34,1 percenta zaznamenaných v rovnakom období predchádzajúceho roka.

Viac o téme:

daňové príjmy

,
DPH

,
Európska únia

,
Ministerstvo financií SR MF

,
slovenská ekonomika

,
štátny dlh

,
štátny rozpočet

,
verejné financie