Rusko v rámci najnovšieho vojenského cvičenia ukázalo, že keby chcelo, dokázalo by ľahko zablokovať prístup NATO do Arktídy. Najnovšie cvičenie na súostroví Zem Františka Jozefa totiž nepôsobilo ako bežné vojenské cvičenie, ale skôr ako demonštrácia sily. Rusko pritom celkom zjavne poukázalo na konkrétny scenár. Tým scenárom je, ako rýchlo môže presunúť mobilné raketové systémy, ukryť ich v teréne a zaútočiť na spojenecké lode skôr, než sa dostanú bližšie k citlivým oblastiam.
Za akciou stála Ruská severná flotila, ktorá patrí medzi kľúčové nástroje Moskvy v Arktíde, informuje portál Army Recognition. Ako sme už spomenuli, hoci cvičenie bolo myslené skôr všeobecne, konkrétny scenár až desivo kopíroval reálnu situáciu, do ktorej sa môže NATO a Rusko v budúcnosti dostať.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Hlavným cieľom cvičenia bolo vyskúšať K-300P Bastion, mobilný pobrežný raketový komplex, ktorý dokáže zasiahnuť ciele na mori na stovky kilometrov. Jeho hlavnou zbraňou je strela P-800 Oniks, ktorá dokáže letieť rýchlosťou až 3180 km/h a predstavuje vážnu hrozbu pre vojenské aj logistické plavidlá.
K-300P Bastion Zdroj: Wikimedia (Mil.ru – CC BY 4.0)
Počas cvičenia sa odpaľovacie zariadenia presunuli zo základne na nové pozície, ukryli sa a pripravili na simulovaný útok. Ukazuje to, že Rusko nepočíta so statickou obranou, ale s mobilným štýlom boja. Takéto jednotky sa hľadajú ťažšie a reagujú rýchlejšie. Simulovaný zásah cielil na flotilu vzdialenú približne 300 kilometrov. To je vzdialenosť, ktorá pokrýva veľkú časť arktických prístupových trás. Pri reálnom nasadení by takýto systém mohol zasiahnuť lode ešte predtým, než by sa dostali do operačného priestoru.
„Posádky Bastionu vykonali simulovaný útok na nepriateľské lode v Arktickom oceáne,“ uviedli ruské zdroje.
Kvôli otepľovaniu získava Arktída čoraz väčší politický význam
Arktída dnes nie je len zamrznutá pustatina. Kvôli topiacemu sa ľadu rastie význam Severnej morskej cesty, lebo táto trasa skracuje cestu medzi Európou a Áziou o tisíce kilometrov oproti Suezskému prieplavu. Pre obchod teda ide o obrovskú výhodu. Rusko si túto trasu nárokuje ako svoje vnútorné vody a vyžaduje povolenie na preplávanie. Práve systémy ako Bastion fungujú ako neoficiálna „mýtna brána“. Dávajú najavo, že kto chce cez túto trasu prejsť, musí počítať s ruskými pravidlami.
4 skryté AI funkcie v Samsung telefónoch: Nadávam si, že som ich doteraz nepoužíval. Zásadne mi zjednodušili používanie mobilu
Celý koncept zapadá do širšej stratégie známej ako A2/AD (Anti-Access/Area Denial), teda zóna, do ktorej sa protivník dostane len s veľkým rizikom. V prípade priestoru okolo Arktídy ide o to odradiť NATO od vstupu do regiónu alebo aspoň výrazne skomplikovať operácie aliancie.
Bastion nie je jediný nástroj. Rusko v Arktíde rozmiestnilo aj pokročilé systémy elektronického boja, napríklad Murmansk-BN. Tento systém dokáže rušiť komunikáciu, GPS aj satelitné spojenie na obrovské vzdialenosti.
Ako prvé teda flotila NATO stratí spojenie, navigácia prestane fungovať spoľahlivo a koordinácia sa rozpadne. Až potom príde samotný útok. Stratégia A2/AD sa však v najlepšom scenári pokúša boju vyhnúť. Hoci protivník je pripravený zaútočiť s veľkou prevahou, skôr ide o to, že lode NATO do oblasti vôbec nevstúpia, lebo vedia, že ide o vopred prehratý boj.
„Cieľom je narušiť alebo zablokovať operácie protivníka ešte predtým, než získa kontrolu nad priestorom,“ uvádzajú analytici.
Vstup Fínska a Švédska do NATO dal Rusko do pozoru
V tomto prípade je dôležitý aj širší geopolitický kontext. Arktída bola dlhé roky relatívne pokojná zóna spolupráce. Tento obraz sa však po roku 2022 výrazne zmenil, pretože vstup Fínska a Švédska do NATO posilnil severné krídlo aliancie a zmenil rovnováhu síl. Baltské more sa prakticky dostalo pod kontrolu NATO a Arktída sa priblížila k priamemu kontaktu medzi blokmi. Rusko sa ocitlo pod väčším tlakom a reaguje presunom vojenských kapacít do oblastí, kde ešte dokáže ukázať silu.
Jednou z takýchto oblastí je práve Zem Františka Jozefa. Odtiaľ dokáže Rusko pokrývať prístupové trasy a kontrolovať pohyb v severnom Atlantiku aj Arktickom oceáne.
Z pohľadu NATO to znamená potrebu silnejšej prítomnosti, lepšieho prieskumu a rýchlejšej reakcie. Aliancia síce získala strategickú výhodu vďaka novým členom, no zároveň čelí komplikovanejšiemu prostrediu. Ruské cvičenie tak nebolo len o testovaní vojenskej techniky. Išlo zároveň o správu určenú celému NATO, že v prípade potreby dokáže vody okolo Arktídy chrániť. Vojenskí analytici dodávajú, že hoci zatiaľ nemožno hovoriť o otvorenom konflikte, okolo Severnej morskej cesty sa buduje napätie, ktoré sa bude v nasledujúcich rokoch skôr stupňovať, ako by malo klesnúť.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku