Memorandum otvorí podporu slovenskému priemyslu

Pred vyše mesiacom Robert Fico oznámil, že vláda chce podpísať so Slovalcom memorandum o spolupráci, ktoré by nastavilo rámec podpory spoločnosti na minimálne desať rokov. Podľa premiéra by malo ísť o veľký objem finančných zdrojov rozložených v čase, pričom konkrétna podoba podpory bude predmetom rokovaní.

Ku koncu februára sa zdá, že memorandum získava reálne kontúry. Minister životného prostredia Tomáš Taraba totiž cez víkend oznámil, že v súčasnosti sa definuje nová schéma kompenzácií pre všetky existujúce veľké podniky, „s možnosťou rozšírenia zoznamu firiem, aby sa stabilizovali a mohli realizovať nové investície na Slovensku.“

Zdá sa, že snaha o obnovenie výroby v Slovalcu má potenciál nielen zachrániť firmu pred blížiacim sa definitívnym uzavretím primárnej výroby plánovanom na jún, ale najmä vytvoriť trvalú podporu pre celý slovenský energeticky náročný priemysel. Až doteraz bola totiž podpora nedostatočná.

R. Fico hovoril o viacerých možnostiach, no iba niekoľko z nich má v moci vláda. Jedným z najrýchlejších a najefektívnejších riešení je „využitie nástrojov, ktoré zaviedla Európska komisia už v roku 2013 a u nás sa naplno nevyužívali. Hlavne ide o nepriamu kompenzáciu následkov systému emisných povoleniek na ceny elektrickej energie,“ pre TREND uviedol generálny riaditeľ Slovalca Milan Veselý.

Dodal, že by išlo o zlepšenie podmienok a udržanie konkurencieschopnosti pre širší priemysel, nielen pre samotne Slovalco. Ako uviedol minister Taraba, ide o novú schému pomoci, aj jej rozšírenie. O aké odvetvia by mohlo ísť, ministerstvo životného prostredia zatiaľ neoznámilo.

Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) navrhuje rozšíriť okruh oprávnených odvetví tak, aby schéma pokrývala aj zlievarne, kováčne, hutnícke prevádzky, hlinikárne, sladovne a vybrané časti železničnej dopravy s vysokou spotrebou elektriny, ktoré sú vystavené vysokým cenám elektriny, no v praxi nie sú dostatočne zahrnuté v kompenzačných mechanizmoch.

Najdôležitejšie však bude, aká výška kompenzácie. „Doteraz boli na nepriame kompenzácie priemyslu vyčleňované jednotky percent z celkových príjmov z predaja emisných povoleniek a až posledné dva roky minister Taraba vyčlenil historicky najvyššie objemy zdrojov (do 15 percent),“ uvádza výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

A dodáva: „Žiaľ na tento rok a ďalšie dva roky je na nepriame kompenzácie vyčlenených len 6,4 percenta zdrojov z príjmov z predaja emisných povoleniek, a to v dôsledku konsolidácie. Veríme, že minister Taraba v rámci prípravy nových podmienok dokáže presvedčiť vládu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie a navýšila zdroje na nepriame kompenzácie minimálne na Európskou komisiou odporúčaných 25 percent.“

O potrebe stability kompenzácií emisných povoleniek hovorí aj Marcel Valocka, špecialista komunikácie v APZD. Prvým konkrétnym opatrením vlády by mal podľa neho „byť návrat k stabilnej percentuálnej alokácii podielu výnosov z dražieb emisných kvót, ktorý sa bude vracať do podnikov. Minimálne na úrovni 35 percent, resp. v takej výške, ktorá zabezpečí porovnateľnú mieru podpory s okolitými členskými štátmi.“

A tiež zdôrazňuje, že v súčasnosti sa prerozdelenie prostriedkov z výnosu určuje každoročne uznesením vlády na tri nasledujúce kalendárne roky, čo znižuje predvídateľnosť podpory. Priemysel si však vyžaduje dlhšiu predvídateľnosť.

Dôležitá je aj dlhodobo stabilná cena elektriny. Jej najprirodzenejším dodávateľom sú Slovenské elektrárne. Tie sú podľa slov hovorkyne spoločnosti Lenky Šarlákovej otvorené dlhodobým kontraktom.

„So spoločnosťou Slovalco sme v minulosti mali uzatvorený obdobný kontrakt a vnímame ho ako kvalitného business partnera. V prípade záujmu sme pripravení rokovať a hľadať obojstranne udržateľné riešenia v súlade s trhovými podmienkami,“ dodáva.

Pri veľkom spotrebiteľovi elektrickej energie, ako je Slovalco, je ale cena elektriny zásadná premenná. Takýchto firiem je na Slovensku viacero. Aj preto APZD navrhuje, aby sa otvoril priestor na implementáciu PPA kontraktov. Ide o dlhodobú zmluvu o nákupe elektrickej energie priamo medzi výrobcom a odberateľom, bez toho, aby elektrina prechádzala cez burzu.

„Dôležité je vytvoriť podmienky pre rozvoj PPA kontraktov a nastaviť rámec štátnych záruk, ktorý zníži riziko pre výrobcov aj odberateľov elektriny. Za efektívne riešenie zároveň považujeme využiť časť domácej výroby elektriny, vrátane vodných elektrární, čo môže prispieť k priblíženiu cien elektriny slovenského priemyslu k úrovni okolitých štátov. Aj čiastočné zapojenie tejto výroby môže mať stabilizačný efekt,“ dodáva APZD.

„Memorandum je vo finálnej fáze, dolaďujú sa detaily a v najbližších dňoch bude pripravené na podpis,“ potvrdil M. Veselý zo Slovalca. Ako však bude vyzerať, nie je známe. Podľa slov premiéra pôjde o kombináciu dotácií na elektrinu, daňových úľav alebo zníženia odvodového zaťaženia.

Odvody sú však viazané na zamestnanca a zamestnávateľa a ich sadzby sú rovnaké pre všetkých. Vytvoriť osobitnú nižšiu sadzbu len pre Slovalco by bolo právne problematické. Omnoho pravdepodobnejšie je uvažovať o dotáciách na elektrinu cez existujúce schémy štátnej pomoci. Napríklad by išlo o zníženie alebo odpustenie časti distribučných taríf a sieťových poplatkov pre veľkých priemyselných odberateľov. O tom však musí rozhodnúť ÚRSO.

Najpriamočiarejším a najefektívnejším nástrojom však ostáva kompenzácia cien povoleniek. Slovensko tento nástroj využíva, ale len na nízkej úrovni. Zvýšenie kompenzačného koeficientu by výrazne pomohlo nielen Slovalcu, ale celému slovenskému energeticky náročnému priemyslu. Záchrana jednej firmy tak môže odštartovať pozitívny efekt naprieč celou ekonomikou.

News and Media Holding je vlastnený spoločnosťou Penta, ktorá má menšinový podiel aj v Slovalcu.