5.5.2026 (SITA.sk) – Európske vlády čoraz intenzívnejšie diskutujú o možnosti, že ruský prezident Vladimir Putin by mohol v najbližších rokoch využiť priaznivú geopolitickú situáciu na testovanie odhodlania Západu a Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).
Ako referuje web Politico, podľa viacerých politikov a predstaviteľov obrany by sa takzvané „okno príležitosti“ mohlo otvoriť najmä v období, keď sú Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa menej angažované v Európe a Európska únia ešte nedosiahla plnú vojenskú pripravenosť. Fínsky europoslanec Mika Aaltola varoval, že Rusko by mohlo konať „veľmi skoro“, pričom poukázal na oslabené transatlantické vzťahy.
Skôr hybridné operácie
Odborníci však zdôrazňujú, že rozsiahly vojenský útok na členský štát NATO je v krátkodobom horizonte nepravdepodobný, najmä vzhľadom na vyčerpanosť Ruska vo vojne proti Ukrajine. Pravdepodobnejšie sú skôr menšie, cielené operácie alebo hybridné akcie, ktoré by mohli vyvolať nejednoznačnosť v otázke aktivácie článku 5 o kolektívnej obrane.
„Mohla by to byť operácia dronov, mohla by to byť operácia v Baltskom mori… Mohlo by to byť niečo v Arktíde, zamerané na malé ostrovy. Majú tieňovú flotilu, ktorá je už čiastočne militarizovaná,“ povedal Aaltola. „Útok dronom nevyžaduje vojakov, nevyžaduje prekročenie hraníc.“
Spustením takejto operácie by sa Putin snažil vyvinúť tlak na európskych spojencov Ukrajiny a zároveň sa vyhnúť akejkoľvek potenciálnej reakcii USA. „Ak nedôjde k útoku cez hranice, USA by mohli povedať, že to nie je strategicky až také dôležité,“ povedal Aaltola.
Zvýšenie obranných výdavkov a posilnenie spoločných kapacít
Bývalý litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis upozornil, že Moskva by mohla eskalovať konflikt „horizontálne“, teda mimo Ukrajiny, aby si vytvorila lepšiu vyjednávaciu pozíciu. Podobne aj ďalší európski predstavitelia varujú, že aj oslabené Rusko môže byť nebezpečné, najmä ak sa snaží nájsť východisko z vojenského a ekonomického tlaku.
Diskusia o hrozbe sa vedie aj v kontexte politickej situácie v USA. Prípadné oslabenie podpory pre Ukrajinu alebo ďalšie sťahovanie amerických vojakov z Európy by podľa niektorých analytikov mohlo povzbudiť Kremeľ k riskantnejším krokom.
V rámci Európskej únie preto rastie tlak na zvýšenie obranných výdavkov a posilnenie spoločných kapacít. Cieľom je dosiahnuť schopnosť „dôveryhodne odstrašiť protivníkov“ do roku 2030, ako uvádza plán obranných príprav.
Nikto nečakal vojnu na Ukrajine
Napriek varovaniam však nepanuje v Európe úplná zhoda. Niektoré krajiny, najmä z Pobaltia a severu, upozorňujú na bezprostredné riziká, zatiaľ čo iné štáty a aj niektorí predstavitelia NATO považujú tieto obavy za prehnané a varujú pred zbytočným alarmizmom, ktorý by mohol hrať do karát Rusku.
Aj skeptickejší lídri však pripúšťajú, že situáciu nemožno podceňovať. „Nikto nečakal vojnu na Ukrajine,“ pripomenul estónsky prezident Alar Karis, čím zdôraznil potrebu ostražitosti v čase rastúcej neistoty v európskej bezpečnosti.
Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené
Gašpar: Smer-SD nezmení názor a nepokúsi sa zvoliť nového generálneho prokurátora pred parlamentnými voľbami v roku 2027
4.5.2026 (SITA.sk) – Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka bol v nedeľu hospitalizovaný. Podľa medializovaných informácií malo byť dôvodom podozrenie na infarkt s tým, že v zdravotníckom zariadení mal už podstúpiť aj operačný zákrok.
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka je po nedeľnej (3. 5.) hospitalizácii a ošetrení plne stabilizovaný a bez ťažkostí. V najbližších hodinách sa plánuje jeho prepustenie do domáceho liečenia a následnej starostlivosti. Informovala komunikačná špecialistka Penta Hospitals SK Jana Fedáková.
„Vo včerajších popoludňajších hodinách bol v bratislavskom kardiocentre CINRE Nemocnice Bory hospitalizovaný generálny prokurátor Maroš Žilinka. Je po ošetrení plne stabilizovaný a bez ťažkostí. V najbližších hodinách sa plánuje jeho prepustenie do domáceho liečenia a následnej starostlivosti,“ spresnila Fedáková. Žilinka má 55 rokov. Vo funkcii generálneho prokurátora SR je od 10. decembra 2020.
Smer nezmení názor
Podpredsedu Národnej rady SR Tibora Gašpara (Smer-SD) sa novinári ráno v parlamente pýtali na možnú voľbu generálneho prokurátora v súvislosti so zdravotným stavom Maroša Žilinku. „Verím, že sa pán generálny prokurátor skoro uzdraví a dovládne svoje funkčné obdobie,“ reagoval na otázku.
Gašpar zároveň uviedol, že Smer-SD nezmení názor a nepokúsi sa zvoliť nového generálneho prokurátora ešte pred parlamentnými voľbami v roku 2027. „Nie, nehrozí to. Jednoznačne budeme dodržiavať v tomto zmysle zákon.
Na otázku, kto by mohol Žilinku nahradiť po uplynutí jeho funkčného obdobia Gašpar reagoval slovami: „Pre mňa je to úplne jedno, ja chcem, aby generálny prokurátor plnil svoju úlohu a to čo mu ukladá zákon, aby zabezpečoval spravodlivosť na Slovensku, aby to robil rovnakým metrom a k tomu viedol aj svojich podriadených. To je to najzásadnejšie“. Podľa jeho slov skúsenosti z rokov 2020 a 2023 ukazujú, že rovnaký meter v tom čase zjavne nefungoval.
Šutaj Eštok praje Žilinkovi skoré uzdravenie
Generálny prokurátor Žilinka je podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) v poriadku a dáva sa dokopy. Šutaj Eštok to uviedol na pondelkovej tlačovej konferencii v reakcii na novinársku otázku.
„Ja som pánovi generálnemu prokurátorovi včera napísal SMS, že mu želám skoré uzdravenie. Dostal som späť odpoveď, že je v poriadku a dáva sa dokopy. Takže aj touto cestou želám generálnemu prokurátorovi skoré zotavenie, aby bol čo najskôr späť vo funkcii a najmä, aby mu zdravie slúžilo. To je absolútne zásadné. Všetko ostatné je irelevantné,“ uviedol Šutaj Eštok.
To, či sa bude voliť nový generálny prokurátor ešte pred uplynutím Žilinkovho funkčného obdobia, ktoré by malo trvať do konca roka 2027, je podľa šéfa rezortu vnútra na debatu v rámci koalície. Nemyslí si však, že k tomu dôjde.