Slovensko kedysi prezývali tatranským tigrom, a to najmä vďaka jednoduchému a lákavému daňovému systému. Dnes je však realita iná – spleť výnimiek, pásiem a neustále sa meniacich pravidiel. Poslanec Marián Viskupič sa preto rozhodol pre radikálny rez. Do Národnej rady predkladá novelu zákona o dani z príjmov, ktorá má krajinu vrátiť k takmer jednotnej 19-percentnej sadzbe a ukončiť obdobie, ktoré navrhovateľ nazýva trestaním úspechu.
Gašpar o Očistci, Dankovi aj o župných voľbách
Video
Tibor Gašpar (Smer) o aktuálnych politických otázkach. / Zdroj: ta3
Súčasný daňový systém na Slovensku pripomína skôr neprehľadný labyrint než efektívny nástroj štátnej politiky. Fyzické osoby sa v súčasnosti pasujú s progresívnym zdanením, kde po prekročení určitej hranice ich príjmu štát odkrajuje čoraz väčší krajec. Právnické osoby zasa čelia základnej sadzbe 21 percent, pričom systém je prešpikovaný rôznymi dodatočnými daňami a odvodmi. Podľa predkladateľa tento stav paralyzuje chuť Slovákov napredovať.
Koniec trestania úspechu a zložitej byrokracie
Cieľom predloženej novely je zásadné zjednodušenie celého mechanizmu. Marián Viskupič v dôvodovej správe k návrhu zákona zdôrazňuje, že navrhovaná úprava zavádza rovnú daň, ktorá oproti súčasnému progresívnemu modelu netrestá úspech, ale motivuje k práci a podnikaniu. Tento krok vníma ako nevyhnutnú reakciu na to, že Slovenská republika stratila v posledných rokoch svoju daňovú konkurencieschopnosť.
Autor návrhu v dokumente otvorene kritizuje kroky súčasnej administratívy. Tvrdí, že namiesto podpory podnikania sa neustále vytvárajú nové prekážky, či už ide o dodatočné dane alebo zvyšovanie odvodového zaťaženia. Súčasný systém označuje za zložitý, neprehľadný a demotivujúci. Podľa jeho slov tento prístup ničí podnikateľské prostredie, oslabuje dôveru investorov a odrádza najmä mladých ľudí od zakladania firiem či sebarealizácie podnikaním.
Čo sa má zmeniť v praxi
Základným pilierom reformy je zavedenie jednotnej sadzby 19 percent pre takmer všetky typy príjmov. Pri fyzických osobách sa má úplne zrušiť rozdielna sadzba dane v závislosti od výšky príjmu. Znamená to, že bez ohľadu na to, ako tvrdo človek pracuje a koľko zarobí, štát mu z jeho základu dane vezme vždy rovnaký percentuálny podiel. Rovnaká logika sa uplatní aj pri firmách. Základná sadzba pre právnické osoby by sa mala znížiť zo súčasných 21 na navrhovaných 19 percent.
Viskupič sa pritom odvoláva na historickú skúsenosť, kedy podobný systém na Slovensku už fungoval. Skúsenosti z obdobia rokov 2004 až 2012 jasne ukázali, že systém založený na princípoch rovnej dane priniesol Slovensku ekonomický rast, prílev investícií a tvorbu pracovných miest, uvádza sa v predloženom materiáli. Navrhovateľ je presvedčený, že transparentný a jednoduchý systém posilní dôveru daňovníkov v spravodlivosť zdaňovania.
Čítajte viac Chystajú sa zmeny vo vyplácaní dôchodkov. Nové pravidlá prekvapia, budú tvrdšie ako teraz. Ktorých penzistov a ako sa dotknú zmeny
Ochranný štít pre malých podnikateľov
Napriek snahe o zjednotenie si návrh zachováva sociálny rozmer a podporu pre najmenších hráčov na trhu. Reforma totiž neplánuje zrušiť už existujúce zvýhodnenia pre drobných podnikateľov. Pre právnické osoby, ktorých ročné výnosy nepresiahnu hranicu 100-tisíc eur, zostane zachovaná motivujúca 10-percentná sadzba dane.
Tento krok má zabezpečiť, aby systém zostal spravodlivý a nebol neprimerane zaťažujúci pre drobné podnikanie. Podľa dôvodovej správy tieto výnimky citlivo reflektujú sociálnu situáciu nízkopríjmových skupín. Návrh sa taktiež nedotýka sadzieb z pasívnych príjmov, čím sa snaží udržať stabilitu v tejto špecifickej oblasti. Zaujímavosťou je aj výrazné skresanie dane pri presune majetku či podnikateľskej činnosti do zahraničia, kde by sa mala sadzba znížiť z drakonických 35 na spomínaných 19 percent.
Cena za jednoduchosť a výhľad do budúcna
Hoci návrh sľubuje oživenie ekonomiky a návrat investorov, predkladateľ v analýze vplyvov priznáva aj druhú stranu mince. Predložený návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, konštatuje správa. Na druhej strane však očakáva pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a sociálne účinky, ktoré by mali v dlhodobom horizonte výpadok príjmov štátu vykompenzovať vyššou ekonomickou aktivitou obyvateľstva.
Ak by tento ambiciózny plán prešiel parlamentom, Slováci si na zmeny v peňaženkách ešte počkajú. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2027, pričom v rovnakom roku by sa nové sadzby uplatnili v daňových priznaniach po prvýkrá