5. máj 2026
Zo zahraničia
Európa sa obáva „okna príležitosti“ pre Putina. Názory na hrozbu sa líšia.
Zdroj:
Mikhail Metzel, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP
,
AP Photo/Dmitri Lovetsky
Európske vlády čoraz intenzívnejšie diskutujú o možnosti, že ruský
prezident Vladimir Putin by mohol v najbližších rokoch využiť priaznivú
geopolitickú situáciu na testovanie odhodlania Západu a Organizácie
Severoatlantickej zmluvy (NATO).
Okno príležitosti
Ako referuje web Politico,
podľa viacerých politikov a predstaviteľov obrany by sa takzvané „okno
príležitosti“ mohlo otvoriť najmä v období, keď sú Spojené štáty
pod vedením prezidenta Donalda Trumpa menej angažované v Európe a Európska
únia ešte nedosiahla plnú vojenskú pripravenosť. Fínsky europoslanec Mika
Aaltola varoval, že Rusko by mohlo konať „veľmi skoro“, pričom poukázal
na oslabené transatlantické vzťahy.
Odborníci však zdôrazňujú, že rozsiahly vojenský útok na členský
štát NATO je v krátkodobom horizonte nepravdepodobný, najmä vzhľadom na
vyčerpanosť Ruska vo vojne proti Ukrajine. Pravdepodobnejšie sú skôr
menšie, cielené operácie alebo hybridné akcie, ktoré by mohli vyvolať
nejednoznačnosť v otázke aktivácie článku 5 o kolektívnej obrane.
Ako by to mohlo vyzerať?
„Mohla by to byť operácia dronov, mohla by to byť operácia
v Baltskom mori… Mohlo by to byť niečo v Arktíde, zamerané na malé
ostrovy. Majú tieňovú flotilu, ktorá je už čiastočne
militarizovaná,“ povedal Aaltola. „Útok dronom
nevyžaduje vojakov, nevyžaduje prekročenie hraníc.“
Spustením takejto operácie by sa Putin snažil vyvinúť tlak na
európskych spojencov Ukrajiny a zároveň sa vyhnúť akejkoľvek potenciálnej
reakcii USA. „Ak nedôjde k útoku cez hranice, USA by mohli
povedať, že to nie je strategicky až také dôležité,“
povedal Aaltola.
Aj oslabené Rusko môže byť nebezpečné
Bývalý litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis
upozornil, že Moskva by mohla eskalovať konflikt „horizontálne“, teda
mimo Ukrajiny, aby si vytvorila lepšiu vyjednávaciu pozíciu. Podobne aj
ďalší európski predstavitelia varujú, že aj oslabené Rusko môže byť
nebezpečné, najmä ak sa snaží nájsť východisko z vojenského a
ekonomického tlaku.
Diskusia o hrozbe sa vedie aj v kontexte politickej situácie v USA.
Prípadné oslabenie podpory pre Ukrajinu alebo ďalšie sťahovanie amerických
vojakov z Európy by podľa niektorých analytikov mohlo povzbudiť Kremeľ
k riskantnejším krokom.
V rámci Európskej únie preto rastie tlak na zvýšenie obranných
výdavkov a posilnenie spoločných kapacít. Cieľom je dosiahnuť schopnosť
„dôveryhodne odstrašiť protivníkov“ do roku
2030, ako uvádza plán obranných príprav.
Ani vojnu na Ukrajine nikto nečakal
Napriek varovaniam však nepanuje v Európe úplná zhoda. Niektoré
krajiny, najmä z Pobaltia a severu, upozorňujú na bezprostredné riziká,
zatiaľ čo iné štáty a aj niektorí predstavitelia NATO považujú tieto
obavy za prehnané a varujú pred zbytočným alarmizmom, ktorý by mohol hrať
do karát Rusku.
Aj skeptickejší lídri však pripúšťajú, že situáciu nemožno
podceňovať. „Nikto nečakal vojnu na Ukrajine,“
pripomenul estónsky prezident Alar Karis, čím zdôraznil potrebu
ostražitosti v čase rastúcej neistoty v európskej bezpečnosti.
Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.
Foto: ilustračné
Mohlo by vás zaujímať:
Zdroj: SITA