Zmeny v systéme volieb zo zahraničia 

Predložený návrh počíta so zrušením doterajšieho systému hlasovania poštou. Ako informovali noviny.sk, predkladatelia krok odôvodňujú snahou o vyjdenie v ústrety občanom v zahraničí a zvýšenie dostupnosti hlasovania. Legislatíva prináša nasledujúce kľúčové úpravy:

Voliči by po novom mali odovzdávať svoj hlas výlučne osobne na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky. Možnosť voliť zo zahraničia by sa okrem parlamentných volieb a referenda mala rozšíriť aj na prezidentské voľby (doteraz v nich mohli voliči bez trvalého pobytu na Slovensku hlasovať len osobne na území SR). Výška volebných kaucií pre parlamentné voľby a voľby do Európskeho parlamentu by sa už nemala určovať pevnou sumou, ale bude sa viazať na aktuálnu priemernú mesačnú mzdu. Postoje koaličných partnerov 

Koaličné strany Hlas-SD a SNS avizovali k predloženému volebnému návrhu výhrady a prípravu vlastných pozmeňujúcich návrhov. Predseda poslaneckého klubu Hlas-SD Róbert Puci uviedol, že strana aktuálne komunikuje s rezortmi vnútra a zahraničných vecí o možnosti rozšírenia počtu volebných miest aj mimo priestorov zastupiteľských úradov v závislosti od legislatívy hostiteľských štátov.

Predseda SNS Andrej Danko potvrdil zámer zmeniť súčasný model korešpondenčného hlasovania a pripustil aj diskusiu o zavedení elektronických volieb v budúcnosti. SNS zároveň požaduje úpravy v systéme preferenčného hlasovania a v kontrole financovania politických strán.

Kritika opozície a diskusia o ekonomike 

Opozičné Progresívne Slovensko navrhované zmeny odmieta. Líder hnutia Michal Šimečka označil zrušenie voľby poštou za obmedzenie ústavného práva pre státisíce ľudí v zahraničí. Vládnu koalíciu zároveň obvinil z odvádzania pozornosti od aktuálnych ekonomických problémov, rastúcich cien palív či hroziaceho zmrazenia európskych fondov.

Téma ekonomiky a konsolidácie rezonovala aj v parlamentnej rozprave. Poslanec Ján Blcháč (Hlas-SD) obhajoval vládne opatrenia, vďaka ktorým sa podľa jeho slov podarí znížiť schodok rozpočtu pre rok 2025 na úroveň 4,5 percenta. Opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS) mu oponoval s varovaním pred prudkým nárastom štátneho dlhu, ktorý by v roku 2028 mohol dosiahnuť úroveň 100 miliárd eur, a vyjadril pochybnosti o deklarovanom tempe znižovania rozpočtového deficitu.