Slovensko má za sebou tri konsolidačné balíčky. Tie nám už zvýšili dane, odvody a zaviedli aj nové bremená pre ľudí aj firmy. Výsledok je však podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) nepríjemný. Verejné financie zostávajú v pásme vysokého rizika a dlhodobá udržateľnosť sa výrazne nezlepšila.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Minister financií Ladislav Kamenický.
RRZ v najnovšej správe uvádza, že ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol za rok 2025 úroveň 5,5 percenta HDP, teda približne 7,9 miliardy eur. To je suma trvalých opatrení, ktoré by Slovensko potrebovalo na ozdravenie verejných financií. Podľa rady to znamená, že „v roku 2025 nebola dlhodobá udržateľnosť verejných financií dosiahnutá“ a „fiškálne bremeno sa naďalej presúva na budúce generácie“.
Tvrdý odkaz RRZ mieri priamo na konsolidáciu. Rada konštatuje, že „napriek trom kolám konsolidačných opatrení prijatých v posledných troch rokoch sa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti výraznejšie nezlepšil“. Inými slovami, vláda síce zvyšovala príjmy štátu, no problém verejných financií nezlomila.
Čítajte viac Koniec konsolidácie? Vláda rezignovala a účet necháva tým, ktorí ju po voľbách nahradia, varujú odborníci
Konsolidácia, ktorú zjedli nové výdavky
Najnovší balíček schválený na jeseň 2025 mal podľa RRZ pozitívny vplyv vo výške jedného percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Zahŕňal vyššie zdravotné odvody zamestnancov, vyššiu progresivitu dane z príjmov, zrušenie odvodových prázdnin, vyššie minimálne odvody živnostníkov, zmeny v DPH aj zmrazenie miezd štátnych zamestnancov. Lenže efekt sa podľa rady stratil.
„Tento prínos bol však vykompenzovaný novými opatreniami zvyšujúcimi výdavky a menej priaznivým výsledkom hospodárenia v roku 2025,“ uvádza RRZ.
To je podstata problému. Štát ľuďom a firmám berie viac, ale zároveň prijíma nové výdavky, ktoré ozdravenie verejných financií oslabujú. RRZ to pomenúva priamo: „Popri konsolidačných opatreniach sa prijímali ďalšie opatrenia zvyšujúce výdavky, čím sa oslaboval ich celkový vplyv na deficit a verejný dlh.“
Rada hovorí aj o premárnenej šanci. Podľa RRZ „najmä balíčky prijaté v rokoch 2023 a 2025 predstavovali premárnenú príležitosť na výraznejšie zlepšenie dlhodobej udržateľnosti“.
Vláda pritom verejnosti predávala konsolidáciu ako veľký zásah. Pri troch balíčkoch komunikovala pozitívny vplyv na deficit v celkovej výške 7,4 miliardy eur. Podľa aktuálnych prepočtov RRZ je však trvalý príspevok opatrení len päť miliárd eur, keďže veľká časť mala dočasný charakter a viaceré odhady ministerstva financií boli „nadhodnotené“.
Čítajte viac Ďalšia konsolidácia bude poriadne tvrdá. Slovákov zabolí viac, než vláda doteraz pripúšťala
Dane a odvody nestačia
RRZ zároveň upozorňuje, že konsolidácia stojí najmä na zvyšovaní príjmov. To znamená vyššie zaťaženie ekonomiky namiesto tvrdšieho zásahu do výdavkov štátu.
„Konsolidácia sa vo veľkej miere opierala o zvyšovanie príjmov, čo zužuje priestor pre ďalšie nevyhnutné opatrenia,“ píše rada. Zároveň varuje pred „štruktúrou konsolidačných balíčkov zhoršujúcich konkurencieschopnosť ekonomiky“, ktoré „tlmia ekonomickú aktivitu aj v strednodobom horizonte“.
To je pre vládu najtvrdšie vysvedčenie. Konsolidácia ľudí bolí, ale verejné financie nevyliečila. Slovensko má vyššie dane, vyššie odvody, historicky vysoký dlh a stále zostáva v pásme vysokého rizika.
Hrubý dlh verejnej správy dosiahol na konci roka 2025 61,4 percenta HDP, čo bola podľa RRZ historicky najvyššia úroveň. Rada zároveň upozorňuje, že dlh bol „výrazne nad horným limitom stanoveným ústavným zákonom“.
RRZ varuje aj pred únavou z konsolidácie. Doterajšie balíčky boli rozsiahle, no nepriniesli primerané zníženie deficitu. „S tým súvisí aj možná únava z konsolidácie, keďže doterajšie tri balíčky nepriniesli primerané zníženie deficitu vzhľadom na ich rozsah,“ uvádza rada.
Pointa je preto tvrdá. Vláda konsoliduje spôsobom, ktorý zvyšuje záťaž pre ekonomiku, no nedokáže zásadne otočiť vývoj dlhu. RRZ hovorí o vysokom riziku, premárnenej príležitosti a bremene, ktoré sa presúva na budúce generácie.