Slovensko rieši, ako zastaviť pád pôrodnosti. Politici pri tom často siahajú po najjednoduchšom nástroji – po peniazoch. Vyššie dávky, daňové bonusy, príspevky, finančné stimuly. Lenže nový blog Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) ukazuje nepríjemnú vec – ak má štát zvýšiť počet detí, samotné rozdávanie peňazí pravdepodobne nepomôže.
Jarné upratovanie v peniazoch: Kde najčastejšie „krvácajú“ naše účty a ako ušetriť stovky eur ročne?
Video
Zdroj: Pravda
Autori Jana Valachyová a Martin Šuster sa pozreli na slovenské mikroúdaje a porovnávali počet detí s príjmami rodín. Výsledkom porovnania je, výška príjmu má na počet detí len veľmi slabý vplyv. Bohatšie ani chudobnejšie rodiny nemajú zásadne odlišný počet detí. Pri väčšine manželských párov sa priemerný počet detí drží približne medzi dvoma a 2,2 bez ohľadu na to, či patria k priemerne alebo nadpriemerne zarábajúcim domácnostiam.
Výnimkou sú najchudobnejšie domácnosti, kde sa skutočne môže prejaviť pocit, že ďalšie dieťa si rodina nemôže dovoliť. Ide však o malú skupinu, v ktorej sú často zastúpení nezamestnaní či ľudia v hmotnej núdzi. Pri vyšších príjmoch sa už jednoduchá rovnica „viac peňazí rovná viac detí“ rozpadá. RRZ upozorňuje, že niekedy môže ísť dokonca o opačný vzťah: rodina nemá nižší príjem preto, že by nechcela deti, ale preto, že deti už má. Rodičovská dovolenka, výpadok príjmu matky či ťažší návrat do práce posúvajú viacdetné rodiny nižšie v príjmovom rebríčku.
Čítajte viac Štát má problémy s peniazmi, vláda chce siahnuť na svoju vlajkovú loď. Časť dôchodcov môže prísť o stovky eur To je dôležitý rozdiel. Na úrovni krajín totiž platí, že bohatšie štáty majú spravidla nižšiu fertilitu. Aj Slovensko zažilo dlhý vývoj, pri ktorom životná úroveň rástla, no pôrodnosť klesala. V roku 2023 bola fertilita na úrovni 1,49 dieťaťa na ženu a v roku 2025 podľa RRZ klesla dokonca pod 1,4. Lenže tento veľký makrotrend neznamená, že bohatšia slovenská rodina má automaticky menej detí než chudobnejšia.
Z dát vychádza iný obraz. Rozhodnutie mať dieťa zrejme viac súvisí s tým, či ľudia vstupujú do manželstva, či sa rozhodnú pre prvé dieťa a či majú okolo seba stabilné prostredie. Ak už žena jedno dieťa má, pravdepodobnosť ďalšieho je pomerne vysoká. Problém teda nemusí byť ani tak pri druhom či treťom dieťati, ale pri prvom kroku – pri rozhodnutí vôbec založiť rodinu.
Z toho vyplýva odkaz pre verejnú politiku. Rodiny má zmysel podporovať, najmä tie s nízkymi príjmami či jednorodičovské domácnosti. Takáto pomoc však rieši chudobu a nerovnosti, nie demografický zlom. Ak štát očakáva, že plošné dávky zvýšia pôrodnosť, môže sa mýliť.
Čítajte viac Slovenský paradox: zarábame málo, no naša práca je drahá. Nová štúdia ukázala, kde sa strácajú peniaze Cesta k vyššej pôrodnosti bude zrejme menej efektná, ale náročnejšia. Dostupné škôlky a jasle, kvalitná zdravotná starostlivosť o matky, flexibilnejšia práca, stabilné pravidlá a prostredie, ktorému mladí ľudia veria. Inými slovami, nie jednorazový šek pred voľbami, ale systém, pri ktorom sa rodičovstvo prestane javiť ako rizikový projekt.