Keď už do sveta, tak netradične a vo veľkom štýle. Janka a Ivan si pred pár rokmi kúpili ojazdený Fiat Multipla, ktorý vo svete označujú za najškaredšie auto na svete. Oni si ho však zútulnili podľa svojich predstáv a s nezabudnuteľnou gumenou kačicou na kapote vyrazili do sveta.
Po tom, čo sa prvá cesta smerom do Ázie skončila dobre, vyrazili na opačným smerom a už dva roky cestujú po krajinách Južnej Ameriky. Ich zážitky môžete sledovať aj na sociálnych sieťach pod menom Ugly Duck Tales. S Jankou a Ivanom, ktorí sa nedávno dostali aj do Venezuely, ktorej sa mnoho cestovateľov radšej vyhýba, sa pre DOBRÉ NOVINY zhovárala Tímea Gurová.
V rozhovore sa dozviete:
Ako pristupovali k odporúčaniam ministerstva do Venezuely necestovať
Ako sa k ním správali domáci a ako vyzerá krajina, z ktorej milióny ľudí utieklo
Ako sa funguje so 650-percentnou infláciou
Ako Fiat Multipla zvláda obrovské vzdialenosti naprieč kontinentom
Kedy obytný van radšej vymieňajú za hotel
Či ľudia poznajú Slovensko ale aj o ich návšteve československej komunity, ktorá si stále zachováva tradície aj archaický jazyk
Vo Venezuele vás všade vítajú ako rockové hviezdy. Stalo sa vám to len tam, alebo bol takýto prístup bežný aj v iných krajinách Južnej Ameriky?
Janka: Vítali nás aj v iných krajinách tak, že nás zastavili a pozdravili, ale Venezuela bola úplne na inej úrovni, tam nás doslova každý jeden človek zastavoval, zdravil a chcel sa s nami fotiť, chcel nás zoznámiť s rodinami a pozvať na večeru. My sme sa nemohli ani pohnúť a cítili sme sa ako brutálne celebrity.
Ivan: Áno ja som si myslel, že nás po tých predchádzajúcich krajinách nemôže už nič prekvapiť, ale mýlil som sa. Boli to asi najpriateľskejší ľudia, akých som v živote stretol.
Janka: Smiali sme sa, že sme si zažili, aké je to byť celebritou aj z toho pozitívneho aj negatívneho hľadiska, lebo občas sme chceli už mať pokoj, ale nedalo sa. Bolo to super, ale občas sme mali pocit, že je toho už príliš.
Vo Venezuele našli nádherné pláže aj najmilších ľudí. Foto: Archív: JI
Stretli ste tam aj iných turistov okrem vás?
Ivan: Stretli sme raz takých ako my – cestovali autom. Ale za celý čas sme videli možno tri autá, ktoré neboli z Venezuely, ale stále juhoamerické.
Naše ministerstvo zahraničných vecí neodporúčalo cestovať do Venezuely, resp. Slovákom odporúčalo krajinu opustiť. Práve dnes (pozn. rozhovor sme robili 24. apríla) zmenili rizikový stupeň zo 4 na 3 s tým, že neodporúča cestovať do určitých oblastí. Riešili ste nejako momentálnu bezpečnostnú situáciu v krajine, ako ste k takýmto usmerneniam pristupovali?
Janka: Najprv sme sa trošku obávali, či nerobíme blbosť, ale potom sme sa na týchto usmerneniach aj smiali. Skontaktovali sme sa s množstvom ľudí, ktorí práve vo Venezuele boli. Prišlo nám až smiešne, že naše ministerstvo odporúčalo okamžite opustiť krajinu, ale my sme tam prišli a tam bol absolútny kľud oveľa väčší než je v Európe teraz.
Ivan: Ja som si z toho aj robil srandu, že je dobré, že to tak je a Venezuelu aspoň budeme mať sami pre seba. Najväčšie nebezpečenstvo na Venezuele je to, že by sme sa tam chceli vrátiť znovu, lebo nám tam bolo naozaj dobre.
Kdekoľvek sa pohli, všetci Venezuelčania sa s nimi chceli fotografovať. Foto: Archív: JI
Snažili ste sa vyhýbať určitým miestam?
Ivan: My sme sa potrebovali presunúť do Kolumbie a pôvodná idea bola, že sa budeme vyhýbať hlavnému mestu Caracas, pretože sme pred ním mali rešpekt až strach. Nakoniec však ani to nevyšlo a práve v tom Caracase sme zažili asi najväčší moment, keď nám na diaľnici každú chvíľu niekto kýval, vytŕčal sa z auta alebo spieval. Niekto nám dokonca za jazdy podal nálepky do auta. Takže napokon sme šli všade, kde sme ísť chceli.
Venezuela má dnes vo svete obraz, že všetci chcú odtiaľ odísť, nie to do nej prísť. Ako sa tento fakt odzrkadlil na tom, ako to tam vyzerá?