Len nedávno vyšla štatistika, podľa ktorej má Nemecko najstaršiu pracovnú silu v Európskej únii. Vo vekovej skupine od 55 do 64 rokov tam pracuje, podľa agentúry DPA odvolávajúcej sa na údaje nemeckého štatistického úradu, 24 % obyvateľov. Počet pracujúcich vo veku nad 65 rokov sa za päť rokov zvýšil o 46 % a v súčasnosti dosahuje približne 1,9 milióna. Vyplýva to z údajov Spolkového štatistického úradu. Podľa poskytnutých údajov v posledných rokoch výrazne rastie aj počet pracujúcich vo veku nad 70 a dokonca aj nad 75 rokov.
Priemer Európskej únie je 20 % zamestnaných ľudí vo veku od 55 do 64 rokov a v niektorých krajinách, ako je Malta, je to len 11 %. Ešte vyšší podiel starších pracujúcich obyvateľov majú v Taliansku (23 %) a Bulharsku (22,3 %). Vývoj na trhu práce v Nemecku odráža starnutie populácie. Ľudia tiež v priemere odchádzajú do dôchodku neskôr. Kým v roku 2024 priemerný vek nástupu do dôchodku dosiahol 64,7 roka, pred 20 rokmi to bolo 63 rokov. Medzitým sa zákonný dôchodkový vek postupne zvyšoval a možnosti predčasného odchodu do dôchodku sa postupne obmedzovali.
Slovensko však nemá dôvod na radosť. Podľa najnovších údajov Eurostatu sme najrýchlejšie starnúcou krajinou v rámci Únie. K 1. januáru 2025 dosiahol priemerný vek obyvateľov EÚ 44,9 roka. To znamená, že polovica ľudí v Únii bola staršia ako 44,9 roka, zatiaľ čo druhá polovica bola mladšia. V celej EÚ sa priemerný vek pohyboval od 39,6 roka v Írsku do 49,1 roka v Taliansku. Priemerný vek sa od roku 2015, keď bol 42,8 roka, zvýšil o 2,1 roka. Starnutie populácie bolo najvýraznejšie na Slovensku a Cypre, kde sa priemerný vek zvýšil o 4 roky, nasledované Talianskom (+3,9 roka), Gréckom a Poľskom (každá o +3,8 roka) a Portugalskom (+3,7 roka).
Situácia sa u nás zhoršuje aj tým, že mnoho mladých ľudí odchádza študovať a pracovať do zahraničia, kde zostávajú. Už dnes u nás pracuje viac ako 150-tisíc cudzincov a je reálny predpoklad, že ich bude pribúdať.
Nadchádzajúce obdobie totiž neveští nič dobré. Prognózy znejú hrozivo. Nedostatok hybnej sily sa zrejme rozšíri naprieč odvetviami. Odborníci varujú, že Slovensko čoskoro vstúpi do dekády, keď sa z rovnice postupne vytratí základná premenná – človek. Slovenská ekonomika v súčasnosti stojí na najpočetnejšej generácii narodenej v 70. rokoch. Takzvané Husákove deti zatiaľ odďaľujú hroziaci kolaps ľudských zdrojov. No pri pohľade na dáta Štatistického úradu SR sa krivka láme práve pri mladších ročníkoch.
Podľa odhadov sa do roku 2033 skladba obyvateľstva vychýli v neprospech pracujúcich. Na trhu bude chýbať takmer 130-tisíc ľudí, čo zodpovedá približne dvom okresným mestám, ktoré náhle prestanú vytvárať hodnoty. Problém je, že ich nebude mať kto nahradiť. Nastupujúca generácia je totiž v porovnaní s predchádzajúcimi takmer polovičná.
Dôchodkový vek v jednotlivých krajinách.
Podľa odborníkov by mali nastať zmeny na úrovni štátu. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) hovorí o zásahoch, ktoré by spomalili odchod ľudí z ekonomiky – od obmedzenia predčasných penzií až po úpravy dôchodkového veku.
Demografia totiž nevyjednáva. Keď sa mentálny kapitál mení na „ropu“ 21. storočia, krajiny si nemôžu dovoliť čakať na ideálnych kandidátov. Musia sa naučiť pracovať s každým dostupným talentom – domácim aj zahraničným, mladým aj skúseným.
Istá zmena nastala už teraz. Dôchodkový vek je pre ľudí narodených v roku 1967 a neskôr o jeden či dva mesiace, v budúcnosti, pre nedostatok pracovnej sily, bude musieť byť zrejme skokovejší. Dôchodkový vek je totiž po novom nadviazaný na strednú dĺžku života človeka. A keďže reálne starne celá Európa, vek odchodu do penzie sa zrejme bude aj naďalej predlžovať.
Chcete vedieť ako prví, čo sa deje v politike, šoubiznise, ekonomike, krimi a v zahraničí?
Stačí sa prihlásiť na bezplatný odber nášho newslettera a nič vám neujde!
Prihlásiť sa môžete TU!