Majiteľ pozemkov Inoke Tora sa minulý týždeň vydal autobusom do Suvy, hlavného mesta Fidži, aby tam odovzdal petíciu dedinčanov, ktorí sa stavajú proti gigantickému projektu spaľovne odpadov s elektrárňou a obávajú sa jej dopadov na životné prostredie, napísala agentúra AFP.
Austrálski podnikatelia Ian Malouf, ktorý zbohatol na spracovanie odpadu, a Rob Cromb, pôsobiaci v odevnom priemysle, chcú postaviť prístav a spaľovňu necelých 15 kilometrov od Nadi, turistickej brány do tohto tichomorského súostrovia. „V miestnych dedinách žijú stovky ľudí, ktorí každý deň lovia ryby a jedia čerstvé kraby. Táto pláž je podľa nich raj,“ povedal Inoke Tora v telefonickom rozhovore s AFP, keď sa chystal odovzdať petíciu fidžijskému premiérovi.
Kritici projektu sa obávajú, že spaľovňa poškodí povesť súostrovia v oblasti ekoturistiky, znečistí životné prostredie a premení súostrovie na miesto, kam sa budú vyvážať odpady, o ktoré iné krajiny – na čele s Austráliou – nestoja. Projekt spaľovne odpadov s elektrárňou, ktorého náklady na vybudovanie sú odhadované zhruba na pol miliardy eur, počíta s kapacitou umožňujúcou ročne spracovať 900.000 ton nerecyklovateľného odpadu. Podľa pôvodného projektu mala spaľovňa likvidovať iba odpad vyprodukovaný na Fidži – toho ale je na súostroví ročne len asi 200.000 ton.
Podľa dvojice podnikateľov, ktorí tento projekt iniciovali, by spaľovňa mohla pokryť 40 percent spotreby elektriny tejto veľmi izolovanej krajiny a znížiť jej závislosť od nafty. Na Fidži žije asi 900 000 obyvateľov rozptýlených po desiatkach ostrovov. Ale štúdia vplyvu na životné prostredie, ktorú predložila ich vlastná spoločnosť TNG, odhaduje, že by elektráreň o 25 percent zvýšila emisie skleníkových plynov na Fidži, ktoré už teraz ohrozujú klimatické zmeny a stúpajúca hladina morí.
Zatiaľ čo vláda uisťuje, že projekt je v súčasnosti posudzovaný, veľvyslanec Fidži pri OSN Filipo Tarakinikini ho minulý týždeň kritizoval na sociálnych sieťach a varoval, že pobrežie Vuda severne od Nadi by sa nemalo „stať popolníkom Tichomoria“. Diplomat sa obáva rizík kontaminácie spôsobených toxickým spadom a dioxínmi, rovnako ako plánovanej možnosti dovážať na Fidži až 700.000 ton nerecyklovateľného odpadu zo zahraničia ročne, čo označuje za „odpadový kolonializmus“.
Malouf strávil sedem rokov snahou postaviť podobnú spaľovňu na predmestí austrálskeho Sydney, kým úrady v roku 2018 projekt kvôli zdravotným rizikám zamietli. Stephen Bali, starosta, ktorý sa vtedy rozhodne staval proti projektu, vyzýva Fidži, aby si vyžiadalo nezávislé analýzy, pričom poukazuje najmä na emisie spojené s prepravou z Austrálie. „Svoje odpady by sme si mali likvidovať sami,“ hovorí Bali.
Malouf nereagoval na žiadosť o vyjadrenie. Rob Cromb, ktorý pochádza z Fidži, uznal, že „existujú reálne obavy týkajúce sa ochrany životného prostredia, transparentnosti a objemu projektu“ a uistil, že budú brané vážne. Vo vyhlásení podnikateľ poprel, že by malo ísť o dovážanie odpadu na jeho rodné súostrovie, hoci dokumenty predložené fidžijskej vláde uvádzajú, že by spaľovňa mohla spracovávať odpad z Austrálie a zvyšku regiónu. Odporcovia v tom vidia porušenie dohovoru, ktorý v roku 1998 podpísala Austrália. Tento dohovor zakazuje prepravu nebezpečného odpadu do akéhokoľvek ostrovného štátu v Tichomorí.