Hovorili jej „teta“ celého národa. Keď sa objavila na plátne, priniesla so sebou rázny hlas, nákazlivý smiech a energiu, ktorá dokázala rozsvietiť aj najšedivejší filmový záber. Stella Zázvorková bola fenomén.
Foto: Michal Růžička / MFDNES + LN / Profimedia
Herečka Stella Zázvorková na archívnom zábere z cien Český lev.
Keď sa povie meno Stella Zázvorková, väčšina divákov si predstaví energickú ženu s varechou v ruke, ktorá s prehľadom diriguje filmových manželov. Táto „ľudová“ maska však bola len jednou z mnohých vrstiev ženy, ktorá patrila k najvzdelanejším a najemancipovanejším osobnostiam svojej generácie. Stella nebola len komičkou; bola polyglotkou ovládajúcou sedem jazykov, dcérou uznávaného architekta a ženou, ktorá dokázala prežiť osobnú tragédiu s obdivuhodnou vecnosťou a hrdosťou.
Architektova dcéra a tieň manekýnky
Narodila sa v apríli 1922 v Prahe do rodiny, kde sa intelektuálne podnety miešali s vysokými nárokmi. Jej otec, Jan Zázvorka, bol autorom Národného pamätníka na Vítkove, kým matka, bývalá manekýnka, si potrpela na vonkajšiu krásu. Práve tu vznikol prvý veľký rozpor Stellinho života. Matka dcére okato dávala najavo, že nie je dostatočne pekná. Klasickou sa stala historka, v ktorej jej matka povedala: „Nie si ani tieň mojej krásy.“ Stella, ktorá už vtedy disponovala bleskovým úsudkom, sucho odsekla: „Zase mám šarm, který tobě chybí.“
Chladný vzťah s matkou ju nasmeroval k mužskému svetu. Stella si odmalička lepšie rozumela s otcom a jeho priateľmi. Vyštudovala anglické lyceum a plynule hovorila nemecky, francúzsky, anglicky, rusky, latinsky aj španielsky. Hoci otec pôvodne z herectva nadšený nebol, talentové skúšky do školy E. F. Buriana zvládla tak bravúrne, že získala štipendium a jej cesta na javisko bola spečatená.
Svadba na vozíku a šachová partia o manželku
Osudovým umeleckým aj životným partnerom sa stal Miloš Kopecký, ktorého vlastný osud bol ako z tragického románu. Stretli sa v divadle Větrník a ich svadba v roku 1946 bola všetkým, len nie tradičným obradom. Kopecký priviezol Stellu pred oddávajúceho na invalidnom vozíku – išlo o recesiu spojenú s ich vtedajším predstavením o Švejkovi. Manželstvo, z ktorého vzišla dcéra Jana, však vydržalo len rok.
Čítajte viac Otec jej podpísal rozsudok smrti a on skončil v lágri: Drsná pravda o rodine Miloša Kopeckého Kopeckého slabosť pre ženy bola verejným tajomstvom a on sám manželskú vernosť považoval za prežitok. Stellin synovec, Jan Zázvorka ml., neskôr spomínal na historku, ktorú mu teta s chuťou rozprávala: Kopecký ju raz na zájazde prehral v šachách. Keď si ju víťaz partie prišiel vyzdvihnúť, Stella mu vecne oznámila, že ak bol Miloš taký hlúpy a stavil ju, tak nech si to užije. Onen nešťastník vraj potom v hoteli od hanby búšil hlavou o stenu.
Foto: Profimedia
Storočnica Československa Vladimír Menšík a Stella Zázvorková v Dívke na koštěti (1971).
Napriek rozchodu si Stella na dverách bytu ponechala menovku Zázvorková-Kopecká a už nikdy sa nevydala. O svojom exmanželovi hovorila s úctou umelca k umelcovi: „Miloš ma poznamenal rukou majstra – ako husle. Nemohla som už patriť nikomu inému.“
Osudných pár minút na chodbe
Najťažšia skúška jej života prišla v čase, keď mala ich dcéra Jana pätnásť rokov. Jana, ktorá trpela pocitom osamelosti v tieni slávnych rodičov, sa opakovane pokúšala o demonštratívne samovraždy, aby získala ich pozornosť. Ten posledný pokus bol matematicky presne naplánovaný, no zlyhal na ľudskom faktore.
Ktorú rolu Stelly Zázvorkovej budete mať v pamäti navždy?
docentka Mráčková v Ako utopiť doktora Mráčka alebo koniec vodníkov v Čechách
33,3%
Boženka Nováková v komédii Zajtra to roztočíme, drahoušku…
25,0%
manželka vo filme Babí léto
16,7%
mama Donutila a Polívku v snímke Pelíšky
16,7%
Petrova mama v seriáli Arabela
8,3%
Jana si vyrátala príchod matky z divadla a tesne predtým pustila plyn. Stella sa však v ten večer na chodbe domu nečakane zarozprávala s kolegyňou Natašou Gollovou. Tých pár minút zdržania spôsobilo, že dcéru už nenašla živú. „S Milošom sme si o tom všetkom dôverne pohovorili až po pohrebe našej dcéry. Od tej doby sme nikdy nemali spory a po celý ďalší život sme si dobre rozumeli,“ uviedla Zázvorková neskôr v jednom z mála vyjadrení, ktoré sa týkalo straty dieťaťa.
Ranu vytesnila prácou. Večer čo večer stála na javisku a bavila ľudí, pretože disciplína bola pre ňu dôležitejšia než verejné prejavy smútku.