Foto: oPeniazoch.sk, generované AI
Poľsko sa za posledné roky stalo ekonomickým motorom regiónu, zatiaľ čo Slovensko zápasí s rastúcim dlhom a tlakom na verejné financie. Hoci sú slovenské dôchodky v porovnaní s Poľskom výrazne štedrejšie, odborníci upozorňujú, že krajina za to platí vysokú cenu. Rozdiel sa ukazuje nielen v tempe rastu ekonomiky, ale aj v investíciách, úsporách či nastavení sociálneho systému.
Porovnávania poľskej a slovenskej ekonomiky sa podľa analytika Slovenskej sporiteľne Maximiliána Wébera stávajú bežnými, a nie bez dôvodu. Poľsko zaznamenalo výrazný rast za posledné tri desaťročia a stalo sa akýmsi vzorovým príkladom príbehu postkomunistického ekonomického úspechu.
Mohlo by vás zaujímať:
Reklama
div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}
#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}
]]>
Slovensko sa však medzitým ocitlo uprostred fiškálnej konsolidácie spôsobenej narastajúcim dlhom a zvyšujúcim sa tlakom na verejné financie. Tento rozdiel sa neprejavuje len v číslach, ale aj v náladách: Poliaci sú veľmi optimistickí, pokiaľ ide o ich vyhliadky, zatiaľ čo Slováci zostávajú pesimistickí.
Poľsko zaznamenalo výrazný rast v posledných rokoch, najmä v porovnaní so Slovenskom. Vidno to pri pohľade na zmenšovanie rozdielov medzi Poľskom a ostatnými členskými štátmi V4 a na premenu Poľska na významnú európsku ekonomiku. „Za posledných 30 rokov si Slovensko a Poľsko vymenili pozície z hľadiska produktivity. Slovensko bývalo druhým najproduktívnejším štátom V4 a v krátkom období medzi rokmi 2008 a 2014 bolo dokonca najproduktívnejším štátom v regióne V4. V súčasnosti je druhým najmenej produktívnym členom skupiny,“ upozorňuje analytik.
Naopak, Poľsko začínalo ako najmenej produktívny člen V4 a postupne predbehlo Maďarsko v roku 2013 a Slovensko v roku 2016. Rozdiel medzi poľským a slovenským HDP na obyvateľa sa tiež zmenšil, čo bolo spôsobené predovšetkým spomalením slovenského rastu po 2015.
Ktorej krajine sa bude podľa vás v najbližších rokoch ekonomicky dariť viac?
Čo robí ekonomický vzostup Poľska ešte pôsobivejším, je jeho veľký počet obyvateľov. Keďže Poľsko je najpočetnejším členom Vyšehradskej skupiny, zvýšenie HDP na obyvateľa sa výrazne premieta aj do národného HDP. „Poľská ekonomika smeruje k prekonaniu hranice 1 bilióna eur HDP, čo ju postaví na úroveň porovnateľnú s väčšími a bohatšími juhoeurópskymi štátmi ako Taliansko a Španielsko. Tento dlhodobý ekonomický úspech Poľska a jeho podobné geografické, historické a kultúrne zázemie ako Slovensko nabáda na porovnania a otázky o tom, čo možno urobiť pre replikáciu úspechu, ktorý Varšava zaznamenala v porovnaní so svojimi regionálnymi a európskymi partnermi,“ dodáva Wéber.
Z hľadiska politiky a výdavkov, prvý pohľad na verejné financie neposkytuje jednoznačný obraz. Veľké inštitúcie, ako je MMF, kritizovali Slovensko za jeho rozsiahle sociálne transfery v posledných rokoch; avšak keď sa pozrieme na štruktúru vládnych výdavkov, výdavky na sociálnu ochranu ako percento HDP v Poľsku a na Slovensku sa dramaticky nelíšia. V skutočnosti možno o oboch krajinách povedať, že majú, vzhľadom na svoje ekonomiky, štedré sociálne štáty. Štruktúra výdavkov na sociálne zabezpečenie v týchto dvoch krajinách je však výrazne odlišná.
Väčšia adresnosť by nám pomohla
Slovensko poskytuje najväčšie hotovostné transfery v celej Vyšehradskej skupine, a výrazne nad priemerom EÚ. Slovensko tiež zaznamenalo najväčší nárast výdavkov na sociálnu ochranu vzhľadom na HDP vo Vyšehradskej skupine od roku 2013 do roku 2023. Zatiaľ čo vo väčšine štátov EÚ tvoria periodické a jednorazové hotovostné dávky približne 60 percent výdavkov na rodinné dávky, na Slovensku tvoria podľa analytika viac ako 90 percent.
Slovensko môže získať niekoľko výhod zmenou štruktúry svojich sociálnych výdavkov smerom k väčšej adresnosti. „Predovšetkým, univerzálne sociálne transfery, na rozdiel od adresných transferov, môžu viesť k tomu, že už lepšie situované skupiny dostávajú transfery od štátu, zatiaľ čo tí, ktorí sú na tom horšie, nemusia dostať toľko, koľko by inak mohli,“ dodáva Wéber. Navyše, keď vláda ponúka hotovostné transfery, viac jednotlivcov má motiváciu tvrdiť, že sú chudobní, a používať hotovosť na vlastné účely, zatiaľ čo vecné dávky je jednoduchšie nastaviť tak, aby motivácia ľudí presne identifikovať svoju chudobu bola vyššia.
Poľsko a Slovensko dávajú zhruba tesne nad 18 percent HDP na sociálnu ochranu, a najväčší komponent sú dôchodky. Na rozdiel od Slovenska však poľský dôchodkový systém cielenejšie upravuje výšku dôchodkov na základe faktorov, ako sú očakávaná dĺžka života a prichádzajúce platby. To znamená, že miera, akou dôchodky nahrádzajú čistý príjem, je na Slovensku oveľa vyššia v porovnaní s Poľskom. Dôchodky pre ľudí s priemerným zárobkom nahrádzajú príjem na úrovni 76,3 percenta na Slovensku, v porovnaní so 40,6 percenta v Poľsku, pričom priemer OECD je 63,2 percenta. Pre vysoko zarábajúcich sú slovenské miery náhrady dôchodkov podľa analytika obzvlášť štedré, nahrádzajúc viac ako 68 percent príjmu v porovnaní s priemerom OECD 52,9 percenta a poľskými 37,2 percenta. Miery náhrady príjmu z dôchodkov pre nízko zarábajúcich sú na Slovensku tiež nad priemerom OECD.
Na čo sa krajiny zameriavajú?
Druhá polovica príbehu nespočíva v tom, kde sú slovenské a poľské výdavky HDP podobné, ale v tom, kde sa líšia. Poľské výdavky sú vo väčšej miere orientované na investície, ako do vzdelávania, infraštruktúry alebo obrany, v porovnaní so Slovenskom. Slovenské investície do ľudského kapitálu, ako napríklad investície do terciárneho vzdelávania, zaostávajú za priemerom EÚ. Naopak, Poľsko vedie, pokiaľ ide o výdavky na terciárne vzdelávanie ako percento HDP, pričom vynakladá 1,3 percenta svojho HDP na terciárne vzdelávanie (priemer EÚ je 0,8 percenta, Slovensko vynaložilo 0,3 percenta). Tento vzorec možno pozorovať aj v iných oblastiach: investície ako percento vládnych výdavkov sú medzi krajinami V4 najvyššie v Poľsku, zatiaľ čo Slovensko je trvalo pozadu.
Zdroj: Slovenská sporiteľňa
Existuje teda niekoľko zreteľných faktorov, ktoré podľa analytika vysvetľujú rozdiely medzi Slovenskom a Poľskom. Poľská produktivita prekonáva slovenskú a rozdiel medzi slovenským a poľským reálnym HDP na obyvateľa sa zmenšuje, keďže Poľsko konverguje k priemeru EÚ rýchlejšie ako Slovensko. „Ak by sa teda Slovensko chcelo inšpirovať Poľskom a jeho rastom, ponúkajú sa tri kľúčové ponaučenia: zaviesť testovanie príjmovej odkázanosti pri sociálnych transferoch, podporovať všeobecnú tvorbu úspor a investovať do (ľudského) kapitálu,“ uzatvára Maximilián Wéber.