Po pokojnej vode posiate zelenými škvrnami pláva rybárska loď, zatiaľ čo obďaleč jeden býk pomaly prežvykuje steblo; ďalšie sa vyhrievajú neďaleko. To sú preslávené močiare na juhu Iraku, ktoré akoby po dlho očakávaných dažďoch znovu ožívali, píše agentúra AFP.
Zobraziť galériu (4)
(Zdroj: SITA/AP)
Niekoľko rokov sucha spôsobeného klimatickými zmenami a priehradami zo susedných krajín spustošilo mezopotámske močiare, ktoré sú zapísané na zozname UNESCO a napájajú ich rieky Eufrat a Tigris.
Po rokoch sucha niekoľko zimných zrážok konečne vrátilo obyvateľom týchto mokradí nádej. Oblasť s tisícročnou históriou je preslávená svojou bohatou biodiverzitou. Podľa legiend sa tu kedysi nachádzala biblická rajská záhrada.
Zobraziť galériu (4)
(Zdroj: SITA/AP)
„Život sa spolu s rybami a dobytkom vráti a ľudia budú mať pocit, že sa ich krajina a budúcnosť obnovili,“ dúfa Kázim Kásid, ktorý stojí pri kormidle svojej dlhej drevenej rybárskej lode.
Iracké ministerstvo vodných zdrojov odhaduje, že močiare prechádzajú „relatívnou renesanciou“. Podľa ministerstva sú nádrže na rieke Tigris takmer plné a očakáva sa, že hladina Eufratu v najbližších dňoch stúpne, pokiaľ Sýria uvoľní vodu zo svojich priehrad.
Zobraziť galériu (4)
(Zdroj: SITA/AP)
Močiare Havíza už roky nezažili takú vysokú hladinu vody, vysvetľuje ekologický aktivista Ahmad Sálih Naama a dodáva, že približne 58 percent mokradí je teraz zaplavených, pričom hladina vody má ešte stúpať. „To je dobre – znamená to, že močiare nevyschnú v priebehu leta, keď teploty dosahujú až 50 stupňov Celzia.“