Prevádzkovateľ sústavy odmieta, že by batérie zo systému jednoducho vytláčal. Tvrdí, že ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy musí v prvom rade strážiť bezpečnosť siete a náklady, ktoré sa napokon premietajú do účtov za elektrinu. „Jednou zo základných povinností SEPS je efektívne nakladanie s prostriedkami na podporné služby, ktoré sa vo výsledku premietajú do ceny elektriny,“ uviedla hovorkyňa spoločnosti Sandra Čičová Kotzigová.
Štúdia, o ktorú sa spor opiera, pritom podľa zmluvy stála približne 200-tisíc eur. Spoločnosť, ktorá má monopolné postavenie v oblasti zabezpečovania podporných služieb, ju však nezverejnil. Tvrdí, že obsahuje citlivé informácie a jej sprístupnenie by mohlo poškodiť fungovanie trhu. „Obsah štúdie k využívaniu batériových úložísk považuje SEPS za obchodné tajomstvo z dôvodu, že obsahuje informácie, ktoré môžu viesť k deformácii trhu s podpornými službami,“ dodala Čičová Kotzigová.
SAPI namieta, že ak sa na základe nezverejnenej analýzy zmenili pravidlá pre celý segment trhu, firmy musia mať možnosť vidieť aspoň jej podstatné závery a dáta. Asociácia tvrdí, že nejde o žiadosť o výhodu pre batérie, ale o základnú férovosť – ak má štát niekomu zavrieť dvere na trh, podľa nej musí presvedčivo vysvetliť prečo sa tak rozhodol.
Čítajte viac Slovensko vyrába viac než milión áut ročne, no automobilový zázrak sa začína rozpadávať. Nepomôže nám ani nová fabrika Do sporu vstupuje aj regulačný úrad. Samotné pravidlá síce pripravuje SEPS, no ich zmeny schvaľuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Práve dve jeho rozhodnutia z rokov 2024 a 2025 teraz SAPI napáda v Bruseli. Tvrdí, že úrad odobril technické podmienky, ktoré v praxi vytlačili samostatné batériové úložiská z väčšiny podporných služieb vrátane aFRR a mFRR (ide o typy podporných služieb, ktorými SEPS dorovnáva výkyvy v sieti – aFRR automaticky, mFRR ručným alebo pomalším zásahom). Komisia sa preto podľa asociácie nemá pozerať len na postup prevádzkovateľa prenosovej sústavy, ale aj na to, či slovenský regulátor pri schvaľovaní pravidiel dodržal európske zásady transparentnosti, nediskriminácie a technologickej neutrality.
Hovorca regulátora Radoslav Igaz pre Pravdu zdôraznil iba to, že „ÚRSO posudzoval návrh prevádzkovateľa prenosovej sústavy striktne v súlade a v medziach určených platnou legislatívou Slovenskej republiky.“
Čo sú batériové úložiská?
Technológia betériových úložísk je pre svoju efektivitu používaná vo viacerých krajinách. V energetike ide o veľké zariadenie pripojené do siete, ktoré dokáže elektrinu vo veľkom ukladať a v správnej chvíli ju poslať späť. Keď je elektriny prebytok, batéria sa nabíja. Keď jej je nedostatok, vybíja sa. Pre elektrizačnú sústavu tak funguje ako rýchly tlmič výkyvov.
Podobnú logiku pozná energetika už desaťročia pri prečerpávacích vodných elektrárňach – reč je napríklad o zariadení, ktorého výstavbu minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) dlhodobo presadzuje v obci Málinec-Látky. Tie v čase lacnej alebo prebytočnej elektriny vyčerpajú vodu do hornej nádrže a v čase potreby ju pustia cez turbínu späť nadol. Batéria robí v princípe to isté, len bez priehrady, kopca a vody. Elektrinu neukladá do nádrže, ale do batériových článkov. Výhodou je najmä rýchlosť reakcie – moderné batériové systémy dokážu v prípade potreby zareagovať v sekundách.
Práve preto by sa o ne mal zaujímať trh s podpornými službami. Ide totiž o služby, ktoré držia elektrizačnú sústavu v rovnováhe. V každom okamihu totiž musí približne platiť, že výroba elektriny sa rovná spotrebe. Ak domácnosti, fabriky alebo obchodné centrá odoberajú viac elektriny, než sa práve vyrába, sústava sa dostáva do nerovnováhy. Rovnako problém vzniká aj opačne – keď je elektriny priveľa.
Čítajte viac Konsolidácia ani drahé energie nestačili. Slovákov čaká ďalší úder na peňaženky, tentoraz príde z Bruselu V praxi to môže vyzerať napríklad tak, že ak zrazu poklesne výroba z vetra alebo slnka, prípadne vypadne veľký zdroj, niekto musí rýchlo dodať výkon. Ak je, naopak, elektriny v sieti priveľa, niekto ju musí odobrať. Dnes to môžu robiť napríklad plynové elektrárne, dieselgenerátory, vodné zdroje alebo iné zariadenia, ktoré sú pripravené zasiahnuť. Za túto pripravenosť dostávajú zaplatené. Ďalšiu platbu môžu dostať vtedy, keď ich SEPS reálne aktivuje.
Batériové úložiská do tohto systému zapadajú prirodzene. Pri prebytku elektriny sa môžu nabíjať a pomôcť ju zo siete stiahnuť. Pri nedostatku ju vedia rýchlo dodať späť do siete. V zahraničí je to už bežná súčasť energetiky – veľké batérie sa používajú na stabilizáciu sietí v západnej Európe, USA, Austrálii či v susednom Česku. Jedným zo symbolov tohto trendu sa stali aj veľké batériové projekty Tesly Elona Muska, ktoré ukázali, že batérie nemusia byť len doplnkom k obnoviteľným zdrojom, ale aj samostatným nástrojom pre riadenie siete.
Na Slovensku však podľa zástupcov sektora nefunguje ani jedno samostatné veľké batériové úložisko, ktoré by sa naplno zapájalo do trhu s podpornými službami. SEPS tvrdí, že batérie nie sú zo systému úplne vylúčené a dnes sa už môžu zapájať napríklad do primárnej regulácie FCR (ide o najrýchlejšie poistka elektrizačnej sústavy, aktivuje sa automaticky v priebehu sekúnd, keď sa v sieti začne meniť frekvencia, teda keď sa výroba a spotreba elektriny dostanú z rovnováhy). Pri spomínaných službách aFRR a mFRR však podľa spoločnosti potrebujú nabíjanie z točivého zdroja (ide o klasickú elektráreň alebo zariadenie, ktoré vyrába elektrinu cez rotujúci stroj – typicky turbínu a generátor), teda nie sú postavené ako samostatné batériové riešenie.
Prevádzkovateľ prenosovej sústavy zároveň tvrdí, že batérie neodmieta natrvalo. „SEPS i naďalej skúma možnosti poskytovania podporných služieb na rôznych typoch zariadení. Ďalšie možnosti využitia batériových úložísk budú známe po sfinalizovaní následnej štúdie, ktorú pripravujeme v priebehu tohto roka a ktorá bude reflektovať na zmeny na trhu s elektrinou, ktoré nastali od vypracovania prvej štúdie v roku 2025,“ uviedla spoločnosť.
Firmy z batériového sektora však namietajú, že trh sa na Slovensku neposúva, ale stále čaká. A kým SEPS pripravuje ďalšiu štúdiu, investície odchádzajú do krajín, kde sú pravidlá jasnejšie a batérie môžu súťažiť s inými technológiami.
„Je to úplne bežná služba, ktorú operátor trhu obstaráva. Akurát na Slovensku sa tvárime, že je to niečo neznáme, neuchopené a škodlivé. A je naozaj úplne paradoxné až smiešne, že batériové úložiská, ktoré prevádzkujeme v Českej republike a zúčastňujú sa na trhu na európskych platformách s podpornými službami, tak elektrina z nich je určite obstarávaná aj SEPS,“ povedal Vladimír Miškovský zo spoločnosti Fuergy, ktorá vyvíja a prevádzkuje inteligentné batériové úložiská.
Čítajte viac Brusel hovorí o slnku a vetre, no Európa stále beží na ropu z dovozu. Prečo sa únia nedokáže zbaviť svojej závislosti?
Drahšia elektrina
Ako sme už spomínali, podporné služby sú pre elektrizačnú sústavu niečo ako poistka proti výpadkom a veľkým výkyvom. SEPS si ich obstaráva preto, aby sa výroba a spotreba elektriny neustále držali v rovnováhe. Lenže táto poistka nie je zadarmo. Náklady na podporné služby sa premietajú do faktúr cez systémové poplatky, najmä cez tarifu za systémové služby.
V prípade Slovenska teda platí, že ak je z trhu vyradená celá skupina hráčov, ostáva v ňom menšia konkurencia. V praxi to znamená, že viac priestoru majú existujúci poskytovatelia, ide často tradičné zdroje. Podporné služby dnes môžu poskytovať napríklad plynové elektrárne ale spomínané generátory na diesel, teda zariadenia, ktoré sú drahšie na prevádzku a zároveň spaľujú fosílne palivá.
Batériové úložiská by do tohto trhu priniesli ďalších súťažiacich. Keď je elektriny v sieti veľa a je lacná, vedia ju odobrať a uložiť. Keď chýba, vedia ju rýchlo dodať späť. Tým môžu znížiť potrebu zapínať drahšie fosílne zdroje a zároveň zvýšiť tlak na cenu pri obstarávaní podporných služieb. „Čím menej subjektov môže súťažiť, tým väčšie je riziko vyšších cien. Podporné služby neplatí niekto abstraktný. V konečnom dôsledku ich platia domácnosti aj firmy vo faktúrach za elektrinu,“ upozornil Libor Láznička, expert na energetiku a člen výkonného výboru SAPI.
Čítajte viac Plyn môže zdražieť aj o 130 percent, varujú analytici. Európa zažíva pre konflikt v Iráne cenové šoky, pocítia to aj Slováci Podľa odborníkov by väčšie zapojenie batérií síce nemuselo znamenať revolúciu na jednej faktúre, ale prinieslo by citeľnú úsporu v súčte. Pri bežnom dome by mohlo ísť o desiatky eur ročne. Nešlo by pritom o zľavu z ceny samotnej elektriny na burze, ale najmä o nižšie náklady na udržiavanie stability sústavy, ktoré dnes platia všetci odberatelia.
Podľa Lázničku preto nejde len o technickú debatu. „Ak sa trh uzatvára pred novými flexibilnými technológiami, môže to znamenať vyššie systémové náklady. Väčšia konkurencia vrátane batérií by naopak mohla pomáhať tlačiť náklady na stabilitu sústavy nadol,“ dodal expert.