Video
AS Nivy sa už niekoľko mesiacov prerába.
Autobusová stanica (AS) Nivy už takmer rok čelí ostrej kritike Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) pre výrazné okresanie nástupíšť v prospech obchodu s potravinami, ale aj extrémneho nárastu poplatku za vjazd, výjazd a celkovo využívanie priestoru autobusmi. Zo sumy niečo nad 13 eur sa vyšplhal nad 20. To kraj doviedlo až k zmenšeniu počtu spojov, ktoré zastávku využívali ako konečnú a teda aj výstupisko či nástupisko pre pasažierov. Po novom končia niektoré spoje vonku na ulici, na zastávkach určených pre MHD.
Nivy nie sú klasická stanica, ale súčasť súkromného nákupného centra. Zároveň má podlažie v podzemí prenajaté dopravca Slovak Lines, ktorý v rámci zárobku umožnil aj ostatným, napríklad Arrive či RegioJetu využívať tento terminál – za poplatok.
Od zriadenia stanice však autobusová preprava zaznamenala pokles a keďže slabší záujem cestujúcich sa prejavil ako poloprázdne autobusy, kraj upravil grafikon. Stratu časti príjmu si prevádzkovateľ terminálu vykompenzoval rekonštrukciou a pridaním prevádzky. Tiež v snahe udržať cestujúcich zlepšil prístup do nej z ulice aj z centra.
Foto: Robert Hüttner
autobusova stanica nivy Autobusová stanica Nivy počas premeny v septembri 2025
BSK totiž kritizoval najmä platenie veľkých peňazí za to, že sa dvakrát zdvihne rampa a že cestujúci sa tlačia v zmenšenej hale a hľadajú stanicu cez polovicu obchodu. Stanica sa tak stala skôr komerčným produktom, ktorý sleduje výnos a tak musia fixné náklady na každú linku dopravcovia tolerovať. Tí, ktorí ju potrebujú – ako český RegioJet pre cesty do Viedne, jednoducho platia keďže Nivy im vyhovujú polohou.
Nie všetky spoje si však môžu dovoliť takto nastavené poplatky. Od tohto mesiaca na situáciu doplatila priama autobusová linka z Bratislavy do Banskej Štiavnice a opačne. Prevádzkoval ju súkromník Kjubik Company. Napriek tomu, že išlo o diaľkový spoj, ukázal sa ako nerentabilný a premávať nebude do konca augusta tohto roka.
Nepomohli ani turisti
Drahý vstup na Nivy a z nich, nárast cien pohonných hmôt, nákladný servis a prevádzka autobusov je pri nižšej obsadenosti vražedná kombinácia. Finančná krehkosť sa týka všetkých, aj kratších trás. Menej cestujúcich mimo špičky sa nie vždy dá kompenzovať práve vyťaženejšími časmi a preto sa neraz nevedia ani spoje s dlhou cestou ekonomicky uživiť. Dopyt bol nižší, ako očakávali. To bolo aj dôvodom, prečo sa konateľ Kjubik Company Jakub Zliechovec rozhodol stratovú linku na teraz ukončiť.
Autobusy priamo z hlavného mesta premávali od vlaňajšieho augusta, nevydržali teda ani rok. Banská Štiavnica je silná turistická destinácia, napriek tomu bolo priame spojenie s Bratislavou roky nekomfortné. Nová linka mala byť prínosom pre turizmus krajiny, no pomáhala aj lokálnym pendlerom dochádzajúcim z obľúbeného mesta stredného Slovenska.
„V minulosti premávali dva priame spoje Banská Štiavnica – Bratislava, ktoré prevádzkovala spoločnosť SAD Zvolen. Keďže tieto spoje vykazovali dlhodobo stratovosť, zrušili sa,” vysvetlila primátorka Banskej Štiavnice Nadežda Babiaková s tým, že aby sa pohodlný priamy spoj zachoval, rok ho tri samosprávne kraje dotovali. Potom sa stal súčasťou integrovaného dopravného systému.
„V rámci zmluvy medzi BBSK a SAD Zvolen v piatok a nedeľu z Banskej Štiavnice do Nitry a späť, kde sú prípoje na autobus do Bratislavy a v pracovné dni, vrátane soboty do Levíc, kde sú prípoje na vlak až do Bratislavy. Tieto spoje sú plne využívané, najmä študentami,” dodala Babiaková.
Vlaky, ktoré chodili aj každú hodinu cez menšie obce smerom do Štiavnice pomáhali s vypĺňaním cestovných kapacít – napríklad stáli aj v Hronskej Dúbrave, no tie počas týždňa zrušili. Premávajú iba cez víkend, čím sa spojenie medzi spomínanými mestami zhoršilo. Súkromný dopravca preto skúšal vyplniť dieru na trhu a ponúknuť pohodlné priame spojenie. Autobusy do Štiavnice a naspäť však nedokážu chodiť tak často ako vlaky, predsa len trasa trvá dlhšie.
Zliechovec uviedol, že nečakal nejak vysoký zisk a preto hľadal aj možnosti dotácie linky z verejných zdrojov. „Nemohol som vedieť, že bude stratová. Chcel som ponúknuť expresné spojenie autobusom,” dodal pre Pravdu konateľ. Snahou bolo priniesť aj lacnejší presun, keďže lístok stojí menej ako plná nádrž auta. Hromadná doprava je navyše ekologickejšia.
Na začiatku preto išlo podľa Zliechavca o to, aby spoj využívali Štiavničania a všetci “po ceste”. „Prvotne som to vnímal skôr ako pomoc miestnym obyvateľom, ktorí dochádzajú do práce alebo študentom. Neskôr som to už preorientoval aj smerom k turistom. Vysvetlil som Krajskej organizácii cestovného ruchu, že pre turizmus je takéto spojenie dôležité a malo by byť nejakou formou podporené,” uzavrel.
Dotácie neprešli
S dotáciou sa obrátil aj na poslancov Banskej Štiavnice, následne oslovil primátorku mesta a aj ministerstvo športu a cestovného ruchu. „Argumentoval som práve rozvojom turizmu, cestovného ruchu a znížením počtu áut v meste. Odpovedala iba primátorka, a to tak, že na to nemá financie,” vysvetlil konateľ.
Pre Pravdu Babiaková uviedla, že spoj nemá reálny dosah na návštevnosť Štiavnice. „Ale každé priame spojenie a teda aj medzi Bratislavou a Banskou Štiavnicou zlepšuje dostupnosť do daného územia,” zhodnotila. Linka fungovala ako biznis súkromnej firmy, nie ako štátom alebo krajom požadovaná doprava.
Mesto platí len MHD v rámci svojho územia, VÚC zasa regionálne linky. Ak však dopravu zabezpečuje súkromná firma za verejné peniaze, kraj musí podľa zákona urobiť verejné obstarávanie. V ňom sa porovná cena, kvalita služby, počet cestujúcich a teda celkovo či sa linku oplatí prevádzkovať.
Mimo najvyťaženejších trás sa priame autobusové spojenia čoraz ťažšie uživia bez podpory štátu alebo krajov. Aj tieto autobusy využívalo málo ľudí, preto nemalo zmysel vyhlasovať verejné obstarávanie na dopravcu ani spoj dotovať.
Čítajte viac Autobusová stanica Nivy stratila polovicu kapacity, pasažieri musia vystupovať vonku. Kto za chaos nesie zodpovednosť? „Z pohľadu štátu môže mať zrušenie priameho dopravného spojenia určitý vplyv na dostupnosť územia, čo sa môže sekundárne prejaviť aj na návštevnosti regiónu,” uviedol odbor komunikácie rezortu cestovného ruchu a športu. S tým, že dosah nemusí byť tak výrazný, pokiaľ má zrušený spoj aj iné alternatívy, či je celková obslužnosť oblasti dobrá.
Ministerstvo dopravy však dotácie neposkytuje, to je iba na samosprávach – podobne ako BSK dotuje prepravcu Arriva. Kraje totiž dopravu objednávajú podľa toho, ako je potrebná. „Na Slovensku existuje mechanizmus zabezpečenia dopravnej obslužnosti vo verejnom záujme, ktorý je realizovaný najmä prostredníctvom vyšších územných celkov. Tie môžu objednávať dopravné služby a kompenzovať ich straty v rámci regionálnej autobusovej dopravy,” potvrdilo ministerstvo.
Obmedzuje vás premena autobusovej stanice?
Áno, je tam zmätok
79,3%
Necestujem z a na Nivy
15,2%
Už len samotné spustenie spoja nebola lacná záležitosť. „Boli tam poplatky pre kraj, tiež bolo potrebné zakúpiť pokladnicu, novší autobus na lízing,” vymenoval Zliechovec. To, že linka sa prestáva vyplácať začala badať koncom minulého roka. „Začal som uvažovať, že asi nedosiahneme tie čísla, aké by boli potrebné. Občas bol svetlejší víkend, potom zase naopak. Nedele boli plnšie, piatky menej,” objasnil.
Čítajte viac Koniec Autobusovej stanice na Nivách? Autá aj cestujúci skončia na okraji, kraj sa chce zbaviť kolón Spojenie miest si vyžadovalo aj dobrý marketing, aby o ňom vedelo čo najviac cestujúcich, ale aj turistov. Dopravca ho podľa jeho slov propagoval ako vedel, najmä na sociálnych sieťach. „Podarilo sa mi získať cestujúcich z Hliníka, Žarnovice či Novej Bane, ktoré autobus celkom dobre dopĺňali a uprednostnili ho pretože bol rýchly. Problém nízkej obsadenosti vidím skôr v globálnom meradle,” priblížil Zliechavec s tým, že autobus nie je cenou konkurencieschopný vlaku.
Podľa Zliechavca však nejde o zásadný problém. „Nemyslím si, že zrušenie linky je až také dramatické, na Slovensku diaľkové spoje vznikajú a končia pomerne často. Lebo očakávania sú jedna vec a realita druhá,” vysvetlil s tým, že súhlasí s názorom predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Ondreja Luntera.
Ten sa vyjadril, že sa snaží apelovať vládu, aby umožnila krajom riadiť vlakovú aj autobusovú dopravu. „Práve preto, aby sme boli objednávateľmi dopravy v rámci kostrovej siete, ktorá má byť železničná a potom následne vedeli podľa toho určiť, ako majú chodiť jednotlivé autobusy, aby to malo jedného pána,“ vysvetlil predseda v kontexte zrušenej linky.
Uvítal by aj zákonný nástroj ako viac rozvinúť diaľkovú dopravu. „Čo my ako kraj robíme je, že sa aj na hranu legislatívy snažíme podporovať linky, ktoré končia za hranicami nášho kraja a idú do väčších miest,“ uviedol.