Najstarší penzisti by si od začiatku budúceho roka mohli poriadne prilepšiť. Koaličná strana SNS totiž chce, aby ľudia po dovŕšení 90 rokov mesačne dostávali aspoň dvojnásobok minimálneho dôchodku. To by znamenalo, že po splnení tejto vekovej podmienky by človek dostal penziu minimálne vo výške 824 eur. Zmena, ktorou by sa mali poslanci zaoberať na júnovej schôdzi parlamentu, by štátnu kasu stála desiatky miliónov eur.
Poslanci okolo šéfa SNS Andreja Danka návrh odôvodňujú tým, že najstarší seniori dnes narážajú na problém, ktorý bežné valorizácie dôchodkov nedokážu vyriešiť. Ľudia vo veku nad 90 rokov, ktorých je na Slovensku podľa štatistík okolo 26-tisíc, si často nesú dôsledky nízkych zárobkov z minulosti, z ktorých sa im dôchodky vypočítavali ešte podľa dávnych mzdových a poistných pomerov. Aj keď sa im penzie každý rok zvyšujú, nízky základ sa podľa predkladateľov zákona v mnohých prípadoch úplne nevyrovnal.
Argumentujú aj tým, že práve v takomto veku rastie finančná záťaž. Deväťdesiatnici a starší seniori majú spravidla vyššie výdavky na lieky, liečbu, bývanie či sociálne služby. Návrh má preto zaviesť osobitnú poistku pre úzku skupinu ľudí, ktorí už prekročili veľmi vysokú vekovú hranicu a ktorých penzia nedosahuje navrhované minimum. „Je to revolučné. Chceme ukázať, že ak sa niekto dožije 90 rokov, tak by mal štát týmto pár starčekom s 500-eurovými dôchodkami pomôcť,“ povedal Danko už pred niekoľkými mesiacmi v relácii Pravdy Politická debata.
Minister práce Erik Tomáš (Hlas) povedal, že s takýmto zvyšovaním súhlasí. Podľa neho však národniari na to musia najskôr dostať „zelenú“ od rezortu financií. Návrh totiž prichádza v čase zlého stavu verejných financií. Doterajšie tri konsolidačné balíky problémy krajiny nedokázali vyriešiť. Namiesto potrebného šetrenia by zmena znamenala, že vláda by musela hľadať nezanedbateľnú finančnú sumu. Predkladatelia počítajú s tým, že opatrenie by na budúci rok stálo Sociálnu poisťovňu vyše 83 miliónov eur. V roku 2029 by sa náklady mohli spolu so starnutím populácie vyšplhať až na takmer 90 miliónov eur.
Čítajte viac Štát má problémy s peniazmi, vláda chce siahnuť na svoju vlajkovú loď. Časť dôchodcov môže prísť o stovky eur
Bude mať zmena zmysel?
Rezort financií na čele s Ladislavom Kamenickým (Smer) už k materiálu z dielne národniarov poskytol stanovisko. Ministerstvo upozorňuje, že ak návrh zvyšuje výdavky štátu, predkladatelia musia zároveň ukázať, z čoho sa tieto vyššie náklady zaplatia. Zároveň platí, že nový výdavok nesmie rozbiť schválený limit verejných výdavkov na daný rozpočtový rok, takže opatrenie by sa muselo zmestiť do celkového fiškálneho rámca. Znamená to, že ak chce SNS s návrhom uspieť, bude musieť ukázať nielen sociálny prínos opatrenia, ale aj konkrétny zdroj peňazí, z ktorého sa spomínané desiatky miliónov eur ročne zaplatia.
Časom však bude potrebných ešte viac peňazí. Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Martin Šuster pre Pravdu priblížil, že už o 20 rokov bude na Slovensku ľudí nad touto vekovou hranicou až 120-tisíc a o 40 rokov približne 200-tisíc. Náklady na takéto opatrenie by sa tak v najbližších desaťročiach niekoľkonásobne zvýšili. „Navyše je to úplne nesystémové opatrenie – nie je žiaden rozumný dôvod, prečo nastaviť hranicu na 90 rokov alebo prečo ad hoc valorizovať niekomu dôchodok práve o 100 percent,“ dodal odborník.
Radovan Ďurana z INESS si myslí, že z pohľadu dôchodkového systému nie je pre podobný návrh žiadny dôvod. „A už vôbec nemá zmysel z pohľadu samotných občanov. Krivka vlastnej spotreby s vekom výrazne klesá, vzhľadom na vek je už väčšina seniorov ťažko mobilná a mnoho z nich je v zariadení sociálnych služieb. Ich financovanie je skutočnou výzvou pre štátnu kasu, nie dôchodkové dávky,“ skonštatoval ekonóm.
S podobným pohľadom prichádza aj Šuster. „Pritom je úplne iná oblasť sociálnej politiky, ktorá je extrémne dôležitá pre rýchlo rastúcu skupinu ľudí vo vysokom veku. Ide o dlhodobú starostlivosť – od donášky jedla cez asistenčné služby až po domovy dôchodcov. Dlhodobá starostlivosť je u nás podfinancovaná a ťažko dostupná,“ upozorňuje analytik.
Podľa neho sa síce v tejto oblasti v poslednom období urobili zmeny, ktoré idú správnym smerom, problém však zďaleka neriešia. „Do budúcna však očakávame, že verejné výdavky na dlhodobú starostlivosť bude potrebné viac než zdvojnásobiť. To bude pre veľmi starých ľudí podstatne dôležitejšie než nejaké jednorazové zvyšovanie dôchodkov,“ dodal člen RRZ.
Čítajte viac Danko spustil paľbu na Fica, chce späť stratených voličov. Expert: Slušne ho posiela do dôchodku Šuster tým naznačuje, že štát by sa pri starnutí populácie nemal sústrediť iba na samotné dôchodkové dávky. Kľúčové bude skôr to, či budú mať seniori dostupnú pomoc v domácnosti, opatrovanie, miesto v zariadení sociálnych služieb alebo podporu pri každodenných úkonoch. „Zlepšiť kvalitu a dostupnosť dlhodobej starostlivosti nie je ľahké a nedá sa to spraviť jedným riadkom v zákone. Je to však veľmi potrebné. Budú z toho mať úžitok dôchodcovia bez ohľadu na to, či budú pomoc potrebovať ako 87-roční alebo až 93-roční,“ uzavrel.
Ďalšia záťaž pre systém
Odborníci upozorňujú, že ďalšie zvyšovanie výdavkov Sociálnej poisťovne v podobe navyšovania dôchodkov pre časť seniorov by bolo problematické. Výdavky inštitúcie totiž z roka na rok závratne stúpajú, najväčšia časť z jej balíka peňazí pritom smeruje práve na penzie. RRZ upozornila, že medzi rokmi 2018 až 2025 sa výdavky na penzie zvýšili z 8 na 9,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) – rástli tak rýchlejšie ako ekonomika.
Podľa expertov pritom poisťovni na vyplácanie týchto dávok dlhodobo chýbajú vlastné zdroje v rozsahu miliárd eur ročne, takže rozdiel sa musí kryť aj zo štátneho rozpočtu. Navyše platí, že na rozdiel od niektorých iných krajín dôchodky na Slovensku nie sú zdaňované a nepodliehajú ani odvodom, takže z vyplatených penzií sa štátu časť peňazí nevracia späť tak ako pri mzdách.
V marci tohto roka Sociálna poisťovňa vyplácala starobný dôchodok viac ako 1,14 milióna ľuďom a všetkých dôchodcov evidovala spolu približne 1,47 milióna. Ak sa započítajú aj vdovské, vdovecké, sirotské či iné súbežne vyplácané dávky, počet vyplácaných dôchodkov bol ešte vyšší – v marci išlo o takmer 1,78 milióna dávok, respektíve vyše 1,82 milióna aj s dôchodkami vyplácanými do cudziny.
Čítajte viac Ilúzia o bohatých penzistoch: prečo sa hovorí o drahých dôchodkoch, keď patria k najnižším v EÚ? Experti ukázali, kde je skutočný problém Priemerný sólo starobný dôchodok v marci dosiahol 730,41 eura mesačne. To znamená, že navrhovaná hranica pre deväťdesiatnikov vo výške 824 eur by bola o takmer 94 eur vyššia ako priemerná starobná penzia. Ešte nižšie sú pritom priemery pri viacerých ďalších dávkach – invalidný dôchodok bol v marci v priemere 427,11 eura, vdovský 400,34 eura, vdovecký 336,53 eura a sirotský 224,58 eura.
Na dôchodkové dávky pritom Sociálna poisťovňa míňa každý mesiac približne miliardu eur. Len za prvé tri mesiace tohto roka dosiahli jej výdavky na dôchodky spolu 3,05 miliardy eur, z toho samotné starobné dôchodky tvorili 2,42 miliardy eur. Nové zvýšenie pre časť najstarších penzistov by tak prišlo do systému, ktorý už dnes stojí na veľmi vysokých a rýchlo rastúcich výdavkoch.