Foto: Pexels









Zdieľať na Facebooku

Trhy jedným dychom

Rekordy, rekordy, rekordy. Wall Street momentálne pripomína párty, ktorú nezastavia ani lietajúce rakety. Indexy S&P 500 a Nasdaq Composite si pripísali už svoje 15., respektíve 11. rekordné uzavretie v tomto roku. Kým USA v rámci stupňujúceho sa napätia spustili paľbu na dva prázdne iránske tankery pokúšajúce sa obísť blokádu, investori sa radšej sústredili na excelovské tabuľky technologických gigantov. Výsledkom je šesť úspešných týždňov v rade, čo je najdlhšia víťazná séria od roku 2024. Podobne víťaznú náladu hlási aj japonský Nikkei 225, ktorý vďaka nekonečnému AI boomu trhá jeden rekord za druhým. Ani v krajine vychádzajúceho slnka však nie je všetko zaliate slnkom. Automobilka Toyota totiž piatok schladila emócie predpoveďou, že jej čistý zisk za fiškálny rok končiaci marcom 2027 klesne o 22 %. Dôvodom je práve konflikt na Blízkom východe, ktorý si vynútil obmedzenie výroby, čo poslalo akcie najväčšieho japonského výrobcu automobilov na ročné minimum.


Technologický Nasdaq ide bomby. Firmy ako AMD či Palantir reportovali kvartálne čísla a potvrdili, že AI je budúcnosť. Boom umelej inteligencie nafúkol čipových gigantov za posledný mesiac o 3 bilióny USD. Hlavný motor? Polovodiče. Desať najväčších firiem v sektore si od konca marca pripísalo na trhovej hodnote 3 bilióny USD. Boom okolo umelej inteligencie už nie je len príbehom Nvidie. Investori masívne oceňujú všetkých hráčov, ktorí dodávajú pamäte, stroje či infraštruktúru pre dátové centrá. Optimistickú náladu potvrdzujú aj hospodárske výsledky: 85 % spoločností z indexu S&P 500 prekonalo očakávania zisku. BTW: ide o najlepší výsledok za posledných 20 rokov. Trendom je presun pozornosti hlbšie do dodávateľského reťazca. Investori sa od grafických procesorov (GPU) určených na trénovanie modelov začínajú orientovať na pamäte a úložiská potrebné pre chod systémov. Výsledok? Akcie výrobcov pamätí za posledný rok: Micron +698 %, Western Digital +950 % a SanDisk +4 025 % (nie, to nie je preklep).  


Rozvojové trhy magnetom kapitálu. Celkom pekná rally v USA, čo poviete? No ešte lepšie sa darí rozvíjajúcim sa trhom. Index MSCI Emerging Markets rastie trojnásobne rýchlejšie ako americký S&P 500. Zatiaľ čo americký trh si v tomto roku pripísal len päť percent, emerging markets narástli o pätnásť percent a dosahujú nové maximá. Investori čoraz častejšie presúvajú kapitál do Ázie a Latinskej Ameriky, kde sú akcie o 44 % lacnejšie než v USA. Hlavným motorom ázijského rastu je polovodičový trojlístok TSMC, Samsung a SK Hynix, ktoré ťažia z AI boomu a masívnych investícií do dátových centier. Napríklad taiwanský index TAIEX vďaka nim nakrátko prekonal hranicu 40-tisíc bodov. No nie je to len o čipoch. Brazília ťaží z drahej ropy a napätia v Hormuzskom prielive, čo prudko zvyšuje zisky ropného giganta Petrobras (od začiatku roka vzrástol o 50 %). Do rozvíjajúcich sa krajín ako India, Vietnam či Indonézia tak prúdi najviac kapitálu od finančnej krízy z roku 2008. Tieto trhy reprezentujú viac ako polovicu svetovej populácie, majú podhodnotené akcie a nízke zadlženie, takže v čase drahého amerického trhu sa z nich stáva presne ten typ príležitosti, pri ktorej sa investorom začínajú točiť doláre v očiach.


Ilúzia lacných akcií. Asi sa zhodneme na tom, že na finančných trhoch riziko nikdy nemizne, iba mení svoju podobu. Podobne ako pred krízou v roku 2008, keď sa hypotekárne riziko „schovalo“ do zložitých produktov, dnes podľa mnohých analytikov dochádza k niečomu podobnému v rámci indexu S&P 500. Čo sa teda deje? Ako som už spomínal v minulých častiach, firmy zvyšujú svoje čisté marže. Pomer ceny k budúcemu zisku (P/FE) sa znižuje, čo vyvoláva dojem, že akcie sú lacnejšie než koncom minulého roka. Avšak, tento pokles multiplikátorov nespôsobuje nižšia cena akcií, ale agresívne zvyšovanie odhadov ziskov zo strany analytikov. Od februára sa očakávaný zisk v rámci indexu S&P 500 na nasledujúci rok zvýšil o približne 10 %. Najväčší nárast odhadov nastal paradoxne v polovici marca, keď trh klesal, čo vysvetľuje prudký prepad pomeru P/FE. Riziko investície sa tak nenápadne presúva z viditeľne vysokých cien akcií smerom k extrémne optimistickým a bohužiaľ zatiaľ stále neistým prognózam budúcich výnosov. Ak sa tieto agresívne očakávania nenaplnia, trh sa môže ocitnúť v podobnej pasci, akú investori zažili pri minulých cykloch. 


Potulky svetom

Kanada v Európskej únii? Začnime túto časť témou, ktorú by pravdepodobne málokto čakal, vstupom Kanady do EÚ. Trumpov tlak zbližuje Ottawu a Brusel viac, než si myslíme a geopolitická mapa sveta by mohla prejsť najväčšou zmenou od konca studenej vojny. Kanadský premiér Mark Carney sa tento víkend ako vôbec prvý neeurópsky líder zúčastnil stretnutia Európskeho politického spoločenstva. V kuloároch sa čoraz hlasnejšie skloňuje návrh, aby Kanada vstúpila do Európskej únie. Táto téma nabrala na obrátkach po tom, čo Donald Trump zaviedol clá na kanadský export a začal uvažovať o Kanade ako o „51. štáte Ameriky“. Základy pre tento krok sú už postavené. Vďaka dohode CETA z roku 2016 vzrástol kanadský export do EÚ o 57 %. Vstup do EÚ by bol pre obe strany výhrou: Kanada by získala stabilitu mimo vplyvu nevyspytateľného Washingtonu a Európa by si zabezpečila prístup ku kľúčovým komoditám, ako zemnému plynu či kritickým nerastom. Proces by trval minimálne desaťročie a bol by drahý. Teda z pohľadu Kanady, keďže by sa stala štvrtým najväčším prispievateľom do rozpočtu EÚ po Nemecku, Francúzsku a Taliansku.

Trump oprášil tému ciel. Donald Trump sa zjavne rozhodol, že nemecké autá vyzerajú oveľa lepšie s cenovkou o štvrtinu vyššou, a tak sú clá opäť v móde. Tŕňom v oku amerického prezidenta sú už tradične európske automobilky, na ktoré chce uvaliť 25 % clá (pôvodne sa dohodli 15 % clách)  pod zámienkou porušovania obchodných dohôd. V kuloároch sa však šepká, že Donald má skôr problém s nemeckým kancelárom Merzom a jeho kritikou diania na Blízkom východe. Že nejde o náhodu, potvrdzuje aj fakt, že v tom istom týždni Trump zavelil na odsun časti amerických vojakov z Nemecka. Načasovanie nie je ideálne. Európa totiž predvádza niečo, čo by sa dalo nazvať ekonomickým plazením sa vpred. V prvom štvrťroku 2026 vzrástol HDP eurozóny aj celej Únie o závratných 0,1 %. Potvrdzuje sa tak citeľné ochladzovanie a slabý dopyt, pričom medziročný rast v eurozóne klesol na chudobných 0,8 %.


Ukrajina v ofenzíve. Situácia na rusko-ukrajinskom fronte zaznamenala v apríli 2026 prekvapivý zvrat. Ukrajina prvýkrát od augusta 2024 oslobodila viac územia, než stratila. Aj keď ruská armáda na niektorých úsekoch stále vyvíjala tlak, celkovo prišla o 116 štvorcových kilometrov dobytého územia. Podľa expertov z ISW za tým stojí nielen úspešná taktika ukrajinských protiútokov, ale aj technologický kolaps ruskej strany. Od februára tohto roka majú Rusi definitívne znemožnené používanie terminálov Starlink, za ktoré dodnes nenašli adekvátnu náhradu. Paralelne s pozemnými bojmi Ukrajina stupňuje kampaň proti ruskej ropnej infraštruktúre. Nočný útok dronov vyvolal požiar v Primorsku, najväčšom ruskom prístave v Baltskom mori, ktorý leží viac ako 1 000 km od ukrajinských hraníc. Spolu s ďalšími cieľmi v oblasti zasiahli drony aj dva tankery z tieňovej ruskej flotily. Keďže baltské prístavy zabezpečujú približne 40 % celkového ruského exportu ropy, tieto útoky priamo zasahujú schopnosť Moskvy financovať vojnu v čase, keď globálne ceny ropy kvôli konfliktu v Iráne opäť stúpajú, čo neguje potenciálne vyššie výnosy. 


Rozpad Strnadovho impéria? Pozrime sa ešte na našich zvyšných susedov. Kým v Maďarsku už začali vyšetrovať zbohatlíkov okolo Orbána, Poľsko naďalej valcuje. Varšava podľa najnovšieho návrhu rozpočtu EÚ na roky 2028 až 2034 smeruje k rekordnému balíku vo výške 123 miliárd EUR, čím sa stáva absolútne najväčším príjemcom v celej Únii. Najväčší rozruch v týždni však priniesli bratia Česi. Konkrétne jeden z najbohatších Čechov, Martin Strnad. Akcie jeho zbrojárskeho impéria Czechoslovak Group (CSG) si na amsterdamskej burze prešli voľným pádom bez padáka. Ich hodnota sa za pár hodín prepadla o viac ako štvrtinu po tom, čo investigatívny portál Hunterbrook zverejnil report, ktorý do základov otriasol Strnadovým impériom. Podľa reportu Hunterbrooku CSG veľkú časť munície nemusí priamo vyrábať sama. Namiesto toho ju má nakupovať z tretích krajín, následne repasovať a potom predávať ďalej s prirážkou. Pre investorov je to dôležité, pretože takýto biznis má zvyčajne nižšiu hodnotu než vlastná priemyselná výroba. Akcie firmy od uvedenia na amsterdamskú burzu tak padli o polovicu.


Pád ruských záruk v Afrike. Západná Afrika sa zmieta v takej ofenzíve militantov, ktorá otriasa samotnými základmi malijského režimu. Povstalci z al-Káidy a tuaregskí separatisti v koordinovaných útokoch zabili malijského ministra obrany, obsadili kľúčové vojenské základne na severe a vyhlásili úplnú blokádu hlavného mesta Bamako. Tento kolaps nastáva napriek prítomnosti približne 2 500 ruských vojakov, ktorí sú rozmiestnení na 20 základniach v krajine. Dosah islamistických skupín (al-Káida a Islamský štát) sa dnes rozprestiera na území dlhom 3 000 km, od západného Mali až po Čad, čo zodpovedá vzdialenosti z Bruselu do Bejrútu. Džihádisti, ktorých počet sa odhaduje na 15 000 až 22 000 bojovníkov, voľne operujú na 60 % územia Burkiny Faso a expandujú smerom k pobrežným štátom, ako Benin či Pobrežie Slonoviny. Násilie už z domovov vyhnalo štyri milióny ľudí a vyvoláva narastajúci migračný tlak na Európu. V hre je však aj globálna ekonomika. Západná Afrika produkuje 10 % svetového zlata a disponuje obrovskými zásobami lítia, medi a uránu. Niger, ktorý pokrýval 25 % európskej potreby uránu, po vojenskom prevrate prerušil vývoz do Európy, čím zasadil ďalšiu ranu energetickej bezpečnosti EÚ. Takže áno, aj situácia v Afrike má vplyv na nás Európanov. 


Od Iránskych rakiet po plienky. Pozrime sa ešte na tému o ktorej sa v súvislosti s Iránom moc nehovorí, ale malo by sa, plasty. Prudký nárast cien energií spôsobený vojnou v Iráne sa totiž prelieva globálnymi dodávateľskými reťazcami a spôsobuje, že chemikálie a plasty sú drahšie, čo následne zvyšuje výrobné aj dopravné náklady bežného spotrebného tovaru. Konkrétne európska cena PET plastu, ktorý sa využíva vo fľašiach na nápoje či v iných potravinových obaloch, bola v polovici marca o 15,4 % vyššia ako v predchádzajúcom roku. Keďže sa väčšina plastov vyrába z ropy alebo zemného plynu, predstavujú obaly akéhokoľvek typu pri bežných potravinách zvyčajne 5 % až 15 % celkových výrobných nákladov produktu. Zvýšený tlak na náklady je najviac viditeľný pri PET fľašiach na vodu, kde samotný plast vrátane uzáveru tvorí približne 70 až 80 % výrobných nákladov. Zdražovanie sa však dotýka aj iných kategórií: plienky, vložky a tampóny obsahujúce plasty zaznamenali nárast cien o 2 až 6 %. Podobne vzrástla cena pracích prostriedkov o 2,6 % a prostriedkov na umývanie riadu o 3,6 %. V najbližšom období sa očakávajú aj sekundárne účinky, pretože nedostatok ropy zasiahne petrochemický priemysel najmä v Ázii, ktorá je najväčším svetovým centrom výroby plastov. Inými slovami, ceny spotrebného tovaru budú pravdepodobne ešte rásť.


 

Ekonomika pod Tatrami

Ministerstvo financií hádže flintu do žita. Ministerstvo pána Kamenického prinieslo aktualizovaný výhľad, ktorý naznačuje vážny odklon od pôvodných plánov na ozdravenie štátnej kasy. Deficit verejnej správy má v rokoch 2027 a 2028 dosiahnuť 4,2 %, resp. 4,1 % HDP, čo je v ostrom rozpore so strednodobým plánom, ktorý počítal s poklesom pod hranicu 3 % vyžadovanú pravidlami EÚ. Inými slovami, takto sa rezignuje na stabilizovanie verejného dlhu v tomto volebnom období. Prenesenie celého problému tak bude musieť padnúť na budúcu vládu. Vyhliadky na najbližšie roky navyše zhoršujú nepriaznivé makroekonomické faktory, vrátane vojny v Iráne, a výpadky rôznych daní a odvodov vo výške 833 miliónov EUR. Kvôli neochote vlády ďalej konsolidovať sa očakáva, že verejný dlh narastie z aktuálnych 61,4 % na kritických 66,2 % HDP v roku 2028. To pre Slovensko znamená drahšie pôžičky od investorov a prudký rast úrokových nákladov, ktoré sa majú do roku 2029 zdvojnásobiť oproti roku 2022. Tieto peniaze, dosahujúce až 2,1 % HDP, budú následne chýbať v rozpočte na školstvo či zdravotníctvo, čo v konečnom dôsledku utlmí ekonomický rast a zníži životnú úroveň všetkých občanov.


Do not touch 13. dochodok. To vraj povedal premiér Robert Fico súčasnému ministrovi sociálnych vecí a rodiny z Hlasu, Erikovi Tomášovi. Spomínam to preto, pretože podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) otvoril tému adresnosti 13. dôchodkov s tým, že bohatší penzisti by ich možno nemuseli dostávať. Argumentuje aj stanoviskom Jednoty dôchodcov, podľa ktorej 70 až 80 % seniorov túto dávku nepotrebuje. Argument Tomáša už poznáme, no pozrime sa na to hlbšie. Náš štát dlhodobo míňa viac, než si môže dovoliť. Podľa aktuálnych výpočtov RRZ chýba verejným financiám za rok 2025 približne 7,9 miliardy EUR (5,5 % HDP) na to, aby boli z dlhodobého pohľadu udržateľné. Štátny dlh sa vyšplhal na historické maximum 61,4 % HDP, čím prekonal národnú dlhovú brzdu. Rozpočet má navyše trvalú systémovú dieru vo výške 2,7 % HDP, čo znamená, že štát funguje v mínuse aj bez mimoriadnych kríz. Samotný aktuálny deficit dôchodkového systému sa na tejto medzere podieľa úrovňou 1,5 % HDP. V praxi to znamená, že viac ako polovica problému s dlhodobou udržateľnosťou štátu pramení priamo z nastavenia penzijného systému. Situáciu komplikuje demografia. Populácia starne, pribúda penzistov a ubúda pracujúcich, čo vytvára enormný tlak na dôchodkový systém.  


22 rokov Slovenska v EÚ. Keď sa pozrieme na čísla vyššie, mali by sme si povedať, že vďaka bohu za EÚ. Naša malebná krajina si totiž začiatkom mája pripomenula 22. výročie vstupu do Európskej únie. Hovorte si o Únii čo chcete, ale faktom zostáva, že za toto obdobie sa Únia stala kľúčovým motorom nášho rozvoja, a to nielen hodnotovo, ale aj finančne. Podľa údajov Európskej komisie smerovalo priamo z rozpočtu EÚ na Slovensko v rokoch 2004 až 2025 viac ako 36 miliárd EUR, pričom s Plánom obnovy sa táto suma zvyšuje o ďalších 6,4 miliardy EUR. Do spoločného rozpočtu sme odviedli 17,3 miliardy EUR. Navyše v novom finančnom období 2028 až 2034 môže krajina získať ďalších 20 miliárd EUR na podporu investícií a hospodárskeho rastu. Pekný balík, čo poviete a to berieme do úvahy fakt, že Únii dôveruje len 54 % opýtaných. Členstvo prináša slobodu cestovania, štúdia a podnikania, výzvou však zostáva potreba reforiem pre vyššiu konkurencieschopnosť.