Analytici zo spoločnosti Bernstein odhadujú, že zvýšenie ciel by mohlo automobilky pripraviť o 3,5 miliardy eur zisku v roku 2026 a o 5,7 miliardy eur v roku 2027.
Foto: AI
Napätie medzi USA a EÚ opäť rastie, dôvodom sú clá na autá.
Americko-európsky obchodný spor sa opäť sústreďuje na autá. Donald Trump oznámil, že clá na osobné a nákladné vozidlá dovážané z Európskej únie zvýši z dohodnutých 15 na 25 percent. Tvrdí, že Brusel neplní obchodnú dohodu s USA, konkrétne však nevysvetlil, v čom. Pre európsky automobilový priemysel ide o citlivý zásah, pretože Spojené štáty patria medzi jeho najdôležitejšie exportné trhy.
Najostrejšie reagovalo Nemecko. Združenie automobilového priemyslu VDA aktuálne vyzvalo obe strany na upokojenie situácie a rýchle rokovania. Jeho prezidentka Hildegard Müllerová upozornila, že dodatočné clá by boli pre nemecké a európske automobilky enormnou záťažou práve v čase, keď už zápasia so slabším dopytom, nákladnou elektrifikáciou a rastúcou konkurenciou z Číny. Zároveň pripomenula, že účet by pravdepodobne nezaplatili iba výrobcovia, ale aj americkí zákazníci cez vyššie ceny áut.
Čítajte viac Šialené: Trump chcel, aby sa z Mercedesu-Benz stala americká značka
Trump svoj krok prezentuje aj ako tlak na presun výroby do USA. Uviedol, že clá sa nebudú vzťahovať na autá a nákladné vozidlá vyrábané v amerických závodoch. Podľa neho majú nové tarify prinútiť európske automobilky, aby rýchlejšie presúvali výrobu do Spojených štátov. Pre výrobcov to však nie je jednoduché rozhodnutie. BMW aj Mercedes-Benz už dnes využívajú USA ako významné centrum výroby veľkých SUV, no viaceré modely, napríklad BMW radu 3 či Mercedes-Benz triedy S, sa do Ameriky stále dovážajú z Nemecka.
Spor je o to citlivejší, že ešte pred časom sa Washington a Brusel pokúšali obchodné napätie zmierniť rámcovou dohodou. Tá však v Európskej únii stále neprešla celým schvaľovacím procesom. Rokovania komplikovali aj pravidlá výpočtu ciel pri výrobkoch obsahujúcich oceľ a hliník, ktoré sú pre automobilový priemysel kľúčové. Európska komisia tvrdí, že svoje záväzky plní v súlade so štandardným legislatívnym postupom a že americkú administratívu priebežne informuje. Zároveň žiada od Washingtonu vysvetlenie a necháva si otvorené možnosti na ochranu európskych záujmov.
Pre Nemecko nejde o symbolickú položku. Do Spojených štátov smerovali v roku 2024 nové autá a automobilové diely z Nemecka za približne 34,9 miliardy dolárov. Analytici zo spoločnosti Bernstein odhadujú, že zvýšenie ciel by mohlo automobilky pripraviť o 3,5 miliardy eur zisku v roku 2026 a o 5,7 miliardy eur v roku 2027. Centrum CAR hovorí pri samotnej výrobe v Nemecku o ročnej záťaži približne 2,5 miliardy eur. Jeho šéf Ferdinand Dudenhöffer označil colné hrozby za začiatok ekonomickej vojny proti Nemecku.
O niečo zdržanlivejší je Jens Südekum, hlavný poradca nemeckého ministra financií. Podľa neho by mala Európska únia najprv vyčkať, pretože Trump svoje colné hrozby často pozastavuje alebo sťahuje. Zároveň upozornil, že nie je jasné, či má najnovšia hrozba pevnú právnu oporu.
Ak sa spor nepodarí rýchlo upokojiť, môže sa z colnej hrozby stať ďalší faktor, ktorý zdraží autá, zníži marže a prehĺbi neistotu v odvetví, ktoré už dnes financuje najdrahšiu technologickú premenu vo svojej histórii.