Robotické vozidlo Curiosity na Marse zažilo jeden z najbizarnejších problémov za celé roky svojej služby. Pri bežnom vŕtaní horniny sa totiž stalo niečo, čo technici NASA ešte nikdy nevideli. Rover navŕtal kameň, no keď sa pokúsil odísť, skala sa ho odmietla pustiť.
Celý incident pôsobil tak trochu komicky. Curiosity vytiahol robotické rameno, zavŕtal sa do marťanskej horniny a následne sa pokúsil vrták vytiahnuť späť. Lenže namiesto toho, aby zostal kus skaly na zemi, zdvihol sa spolu s ramenom celý balvan. NASA neskôr zverejnila čiernobiele zábery z kamier rovera, na ktorých vidíš zvláštny moment celkom detailne. Skala visela priamo na vrtáku a Curiosity sa jej nevedel zbaviť niekoľko dní.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Zdroj: NASA
Prečo ostal kameň na vrtáku doslova prilepený?
Vedci dali hornine meno Atacama. Kameň meral približne 45 centimetrov a vážil okolo 13 kilogramov. Na marťanské pomery nešlo o žiadny gigantický balvan, no roveru aj tak poriadne zamotal plány. Celý problém vznikol 25. apríla, keď Curiosity použil svoj perkusívny vrták na získanie vzorky horniny. Takéto vŕtanie patrí medzi jeho najdôležitejšie úlohy. Rover rozdrví vnútro skaly na jemný prášok a následne ho analyzuje priamo na Marse.
Tentoraz však vrták uviazol v hornine tak pevne, že sa kameň doslova prilepil na ochranný obal vrtáku. NASA priznala, že niečo podobné ešte nezažila. Vrchné vrstvy hornín sa pri vŕtaní síce už v minulosti lámali, no celý kus skaly ešte nikdy nezostal visieť na robotickom ramene. Vedci zatiaľ presne netušia, prečo sa to stalo.
Jedna z hypotéz hovorí o zvláštnom mechanickom zaklinení marťanského prachu. Mars pokrýva jemný regolit, teda extrémne drobný prach a rozdrvená hornina, ktorá sa pri vŕtaní mohla natlačiť okolo vrtáka. Marťanský regolit má zároveň potenciál agresívne brúsiť, čiže vo vrte mohol vzniknúť obrovský odpor.
Roky používam iPhone, no teraz ho mám chuť hodiť do koša. Dva týždne s Galaxy S26 Ultra ma prinútili rozmýšľať nad prechodom k Samsungu
V úzkom priestore sa mohol prach doslova „zahryznúť“ medzi kovové časti a vytvoriť trenie, ktoré držalo horninu na mieste. Atmosféra Marsu je navyše v porovnaní s pozemskou veľmi tenká. Dosahuje len približne jedno percento hustoty tej zemskej, takže sa tam niektoré mechanické javy správajú odlišne než na Zemi.
To zároveň vysvetľuje, prečo nestačilo obyčajné potiahnutie ramena. Technici museli túto prachovú väzbu doslova rozbiť vibráciami. Curiosity preto začal sériu opatrných pokusov. Operátori najskôr aktivovali vibrácie vrtáku v nádeji, že sa hornina otrasmi uvoľní. Nepomohlo to. Rover následne menil polohu ramena a skúšal ďalšie vibrácie, no Atacama sa stále držala ako pribitá.
Na záberoch z NASA celá situácia vyzerá trochu absurdne. Niekoľkotonový rover stojí na pustej planéte a niekoľko dní zápasí s jedným tvrdohlavým kameňom. V skutočnosti však išlo o pomerne riskantnú situáciu. Curiosity funguje na Marse už od roku 2012 a jeho motory aj mechanické kĺby pracujú viac než 14 rokov v extrémnych podmienkach. Každý pohyb robotického ramena znamená záťaž pre súčiastky, ktoré zažili nekonečné cykly mrazu, prachu a radiácie.
Agresívnejší manéver mohol misiu Curiosity ukončiť predčasne
Nakoniec ale padlo rozhodnutie ísť „all-in“, čím ale operátori riskovali pomerne veľa. Kombinácia vibrácií, rotácie vrtáku a agresívnejšieho náklonu mohla poškodiť motor v robotickom kĺbe. Ak by sa to stalo, Curiosity by mohol prísť o svoju najdôležitejšiu schopnosť, vŕtanie hornín. Práve preto tím postupoval veľmi pomaly.
Zároveň musíme brať do úvahy aj to, že Mars nie je práve za rohom. Signál medzi Zemou a červenou planétou letí približne 10 až 20 minút podľa aktuálnej vzdialenosti planét. To znamená, že keď operátor v Kalifornii poslal roveru príkaz na vibrácie vrtáku, odpoveď dostal až o desiatky minút neskôr. Každý pokus preto pripomínal extrémne pomalú hru pokus–odozva. Technici poslali príkaz, čakali na vykonanie manévru a následne analyzovali nové snímky z Marsu.
Tých šesť dní nepredstavovalo len rozmýšľanie nad riešením, ale hlavne veľmi pomalé a opatrné testovanie každého ďalšieho kroku. Až 1. mája prišiel zlom. Operátori naklonili vrták do ostrejšieho uhla, roztočili ho, aktivovali vibrácie a zároveň zmenili orientáciu robotického ramena. Toto bol manéver, ktorý vrták uvoľnil prakticky okamžite. Skala sa od vrtáku odtrhla už pri prvom pokuse, pád však neprežila. Atacama po dopade na povrch Marsu praskla na viacero kusov.
„Mysleli sme si, že budeme musieť skúsiť viacero pokusov a celý problém sa ešte natiahne o ďalšie dni,“ priznali operátori NASA po úspešnom uvoľnení vrtáku.
Curiosity následne obnovil svoju misiu a momentálne pokračuje v hľadaní ďalších hornín, ktoré by mohli prezradiť viac o dávnej minulosti Marsu. Incident s Atacamou však ukázal, že aj po viac než desaťročí na cudzej planéte dokáže jeden obyčajný kameň poriadne potrápiť technológiu za miliardy dolárov.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku