Donald Trump reagoval na odpoveď Iránu k 14-bodovému americkému memorandu obratom: absolútne neprijateľné. Patová situácia naďalej trvá. Ceny ropy začali v pondelok opäť stúpať. Trumpov sľub z marca, že vojna sa skončí do niekoľkých týždňov, sa mení na zbožné prianie. Pripravme sa na tvrdú realitu: ceny ropy a plynu tak ľahko neklesnú, ani počas leta.
Teherán sa bráni, že v odpovedi nič neobvyklého nenavrhol, iba ukončenie vojny na Blízkom východe, blokády iránskych prístavov americkým námorníctvom a uvoľnenie zmrazeného iránskeho majetku v zahraničí. Žiadna zmienka o jadrovom programe. A to je zásadné. Pokiaľ sa Irán nezaviaže k ústupkom a podpísaniu aspoň takej zmluvy, akú zrušil Trump počas svojho prvého mandátu v roku 2018, nečakajme prelom.
A to preto, že Izrael na žiadny kompromis v otázke jadrového programu pravdepodobne nepristúpi. Pre židovský štát je zásadný. Voľby v Izraeli budú na jeseň a premiér Benjamin Netanjahu nemieni robiť žiadne ústupky, potrebuje si „zapísať“ víťazstvá. Inak voľby prehrá. Totiž nielen zarytí voliči jeho strany Likud či koaličnej extrémnej pravice požadujú tvrdý postup voči Iránu a Hizballáhu v Libanone, ale väčšina populácie.
Prezident Trump tento týždeň navštívi Čínu a stretne sa s prezidentom Si Ťin-pchingom. Peking by mohol na Teherán zatlačiť, ale prečo by to robil? Zadarmo nehne ani prstom. Hoci aj Číne chýba ropa a plyn a ekonomika vyššie ceny pociťuje, komunistické vedenie s radosťou pozoruje, v akej kaši sa nachádzajú Spojené štáty.
Čína a Rusko by mohli na Teherán zatlačiť. Prečo by to však robili zadarmo? „Zdecimovaná“ americká armáda a rozbroje medzi USA a Európou im vyhovujú.
Washington vojna do konca apríla stála 25 miliárd dolárov. Nič nedocielil. Armáde došli zásoby munície i rakiet. Kým sa nedoplnia zásoby, USA nie sú schopné pokračovať. Zbytočne sa vyhrážajú. Proti lacným iránskym dronom nemôžu predsa nasadzovať drahú protivzdušnú obranu. Navyše, vojnové lode sú pri iránskych brehoch zraniteľné.
Biely dom sa spolieha iba na jednu vec: blokované prístavy privedú iránsku ekonomiku do kolapsu. No už teraz sa darí Teheránu nachádzať náhradné trasy. V najhoršom ekonomika prejde na prídelový systém. To, že iránske vedenie – kde prebieha boj medzi pragmatikmi a zástancami tvrdej línie – srší sebavedomím, podčiarkuje fakt, že minulý týždeň dalo zbombardovať prístav Fudžajra v Spojených arabských emirátoch. Ten leží na pobreží Ománskeho zálivu a pri dodávkach ropy sa ním obchádzal Hormuzský prieliv. Údajne je Teherán pripravený bombardovať aj saudskoarabský prístav Janbu v Červenom mori.
Blokovanie úžiny je teda zatiaľ účinné. Ba spomína sa i spoplatnenie podmorských optických káblov. Dokedy to však arabské krajiny budú ochotné trpieť? Bez pozemnej operácie „spojeneckých“ vojsk však Američania a Izraelčania nevyhrajú, ani nezničia iránsky jadrový program.
Bez ústupkov a minimálneho rešpektu na jednej, druhej a tretej strane sa svet nikam nepohne. Čína a Rusko by mohli na Teherán zatlačiť. Prečo by to však robili zadarmo? „Zdecimovaná“ americká armáda a rozbroje medzi USA a Európou im vyhovujú. Čo Pekingu nevyhovuje, je vlečúca sa ekonomická kríza.
Nám ostáva len dúfať, že ceny ropy neporastú ešte viac a neprejavia sa na dramatickom raste cien leteniek počas leta. A že európska ekonomika sa neprepadne do ešte väčšej krízy a infláciu udržíme na uzde. Smutná realita súčasného sveta.