Rusko posunulo svoj jadrový program o ďalší krok, keď oznámilo úspešný test interkontinentálnej rakety Sarmat a zároveň naznačilo jej nasadenie do ostrej služby ešte v priebehu tohto roka. Program však sprevádza dlhá séria technických problémov, odkladov a neúspešných štartov, ktoré ho držia pod drobnohľadom analytikov.
ICBM RS-28 Sarmat patrí medzi najdôležitejšie ruské strategické projekty posledných desaťročí. Prezident Vladimir Putin po teste oznámil, že prvá jednotka sa môže dostať do bojovej pohotovosti ešte pred koncom roka.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Raketa odštartovala z kozmodrómu Pleseck a podľa ruského ministerstva obrany zasiahla cieľ na testovacom poli Kura na Ďalekom východe. Ide však o informácie, ktoré zatiaľ nezávislé zdroje nepotvrdili, informuje The War Zone. Sarmat vznikol ako náhrada za sovietsky systém R-36M2 (v NATO označený ako „Satan“) a patrí medzi ťažké kvapalné ICBM určené na nosenie viacerých jadrových hlavíc. Jeho hlavná úloha však nespočíva iba v dosahu alebo sile, ale najmä v schopnosti niesť moderné prierazové systémy.
Raketa nesie aj obávané klzáky Avangard
Najdôležitejšou súčasťou jeho výzbroje majú byť hypersonické klzáky Avangard. Sarmat ich dokáže niesť viac naraz a vypustiť ich počas letu mimo atmosféry. Po návrate späť do atmosféry sa Avangard pohybuje rýchlosťou až približne Mach 27 a mení smer letu. Práve táto schopnosť manévrovania zásadne mení situáciu oproti klasickým jadrovým hlaviciam.
Zdroj: estebande / depositphotos.com
Bežná balistická hlavica letí po predvídateľnej krivke, ktorú možno sledovať a teoreticky aj zachytiť. Avangard však počas letu mení trajektóriu, čím výrazne komplikuje akúkoľvek obranu založenú na súčasných protiraketových systémoch. Niektorí vojenskí analytici preto tvrdia, že kombinácia Sarmatu a Avangardu posúva strategické plánovanie do novej roviny, kde sa klasické odhady zachytiteľnosti cieľa stávajú oveľa menej spoľahlivé.
CIGA Design Blue Planet nie sú obyčajné hodinky. Čas ukazujú cez rotujúcu Zem a získali cenu, ktorú nazývajú Oscarom hodinárstva
Technicky ide o veľmi komplexný systém, ktorý využíva kvapalné palivo. To umožňuje vysoký výkon, ale zároveň kladie veľké nároky na stabilitu a prípravu štartu. Raketa neštartuje priamo zo sila klasickým zapálením motora. Sarmat používa tzv. „studený štart“. To znamená, že raketu zo šachty najprv vytlačí stlačený plyn, podobne ako katapult. Motor sa zapáli až vo vzduchu, niekoľko metrov nad zemou.
Tento postup znižuje poškodenie odpaľovacieho sila a umožňuje jeho opätovné použitie. Zároveň však vytvára kritický moment, ktorý patrí medzi najrizikovejšie fázy štartu. Ak sa hlavný motor po vymrštení nezapáli, raketa stratí stabilitu a dopadne späť do blízkosti odpaľovacej šachty. Tento scenár sa spomína v súvislosti s niektorými neúspešnými testami v minulých rokoch.
„Výsledky testu Sarmat predstavujú dôležitý krok v modernizácii strategických síl,“ uviedol vojenský analytik Thomas Newdick.
Zdroj: 3DSculptor / depositphotos.com
Po skončení dohody obmedzujúcej počet jadrových zbraní Rusko naštartovalo ich výrobu
Vývoj programu sprevádzajú aj širšie geopolitické zmeny. Dohoda New START, ktorá obmedzovala počty strategických jadrových zbraní medzi Ruskom a Spojenými štátmi, vypršala 5. februára 2026. Odvtedy obe strany pokračujú v modernizácii svojich arzenálov bez rovnakých právnych limitov.
Na ruskej strane prebieha popri Sarmate aj nasadzovanie systému Avangard v rámci existujúcich raketových komplexov. Spojené štáty zase vyvíjajú nový systém LGM-35 Sentinel, ktorý má nahradiť staršie ICBM, no aj tento program čelí oneskoreniam a rastúcim nákladom. Sarmat sa tak ocitá v bode, kde sa technický vývoj stretáva s politickou realitou. Posledný test ukázal pokrok, no jeho budúca spoľahlivosť aj presné načasovanie nasadenia zostávajú otázkami, ktoré budú závisieť od ďalších skúšok a overenia výkonu v praxi.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku