Na ďalších 30 rokov upadne miesto do zabudnutia. Až na začiatku 90. rokov minulého storočia si miestny pastier všimne niekoľko podivných kameňov. Na tom by nebolo nič zas až také zvláštne. Oblasť na juhu Turecka po dlhé stáročia slúži poľnohospodárskym účelom. Miestni často nachádzajú a potom premiestňujú kusy kameňov. Mnoho z nich končí na hromadách sutiny a je tak navždy zničených. Tieto sú však trochu iné. Inak tvarované a zvláštne usporiadané.
Zobraziť galériu (5)
(Zdroj: Getty Images)
Poľnohospodári sa pokúsia aj túto prekážku odstrániť. Našťastie im v tom na poslednú chvíľu zabránia pracovníci múzea z neďalekého mesta Urfa. O náleze je okamžite informované príslušné ministerstvo a následne aj nemecký archeologický inštitút v Istanbule. „Prineste mi tie staré správy. Tie od tých amerických vedcov,“ dychtí po informáciách Dr. Klaus Schmidt (1953–2014), keď príde na Göbekli Tepe. Dočíta sa len to, že sa jedná o návršie umelého pôvodu. Úlomky kameňov majú byť zvyšky byzantského pohrebiska, lenže Dr. Schmidt je úplne iného názoru.
Starší ako anglický príbuzný
Pár mesiacov nato už sa to miesto hemží archeológmi. Vykopávky sa začnú v roku 1994, pričom tím nemeckých a tureckých expertov doplnia aj študenti alebo miestni dedinčania. Spoločne odkryjú takmer šesťmetrové vápencové piliere v tvare písmena T usporiadané do kruhu s priemerom asi desiatich metrov. Každý z týchto stĺpov je dokonale opracovaný a váži okolo 20 ton.
Zobraziť galériu (5)
(Zdroj: Getty Images)
Na ich povrchu je navyše vyobrazený celý rad zvierat. Sú na nich býky, vtáky, líšky, hady, gazely, somáre aj hmyz. Celá stavba pripomína akúsi obrovskú svätyňu, a tak jej odvtedy nikto nepovie inak ako „turecké Stonehenge“. Lenže pozor! Zatiaľ čo najstarší kamenný kruh v Anglicku bol vztýčený niekedy okolo roku 2300 pred n. l., jeho turecký príbuzný je podstatne starší, a to o viac ako 7000 rokov. To neskôr potvrdí aj rádiokarbónová metóda.
Na každodenné využitie
Ponúka sa samozrejme zásadná otázka: ako dávni ľudia dielo vôbec postavili? Nálezy naznačujú, že stavba postupne sa rozrastajúceho komplexu v Göbekli Tepe musela trvať dlhé desaťročia a bolo k nej potrebných minimálne 500 osôb. Niektorí bádatelia sa teda domnievajú, že miesto bolo tiež trvalo obývané. „Ozdoby a masívne konštrukcie nemusia znamenať, že nešlo o obytný priestor. Aj bežné domy mohli byť plné umenia,“ upozorňuje Ted Banning z univerzity v kanadskom Toronte.
Na mieste sa koniec koncov našli zvyšky pazúrikov či predmety, ktoré mohli slúžiť na prípravu jedla. Bohužiaľ, dávni obyvatelia Göbekli Tepe nepoznali písmo, a tak po nich nezostali žiadne poznámky. Teda zatiaľ. Radarové a geomagnetické sondy ukazujú, že v neodkrytej časti obrovského komplexu, ktorý sa skladá z mnohých kamenných kruhov alebo stien, zostáva na preskúmanie najmenej 16 ďalších megalitických stavieb.
Architektonický zázrak
Už teraz je však zrejmé, že dávni architekti, ktorí mali na starosť usporiadanie všetkých priestorov a prvkov, vrátane mohutných stĺpov, ktoré dopĺňajú údajnú svätyňu, vedeli do plánovania zahrnúť geometriu. „Göbekli Tepe je architektonický zázrak. Jeho technická zložitosť je nevídaná,“ hovorí izraelský archeológ Avi Gopher z telávivskej univerzity.
Zobraziť galériu (5)
(Zdroj: Getty Images)
Najpozoruhodnejšie je podľa neho to, že stredy troch najvýznamnejších vnútorných priestorov, označovaných ako Areál B, C a D, sa zdajú byť geometricky prepojené a vytvárajú takmer dokonalý rovnostranný trojuholník. Ten mohol symbolizovať aj určitý hierarchický vzťah medzi jednotlivými priestormi. Ťažko povedať, ako mohli vtedajší ľudia takú zložitú stavbu naplánovať, keď nepoznali písmo. Podľa vedcov však možno použili iné vodítko – napríklad rákosie rozložené na zemi tak, aby vytváralo predbežný „projekt“.
Vyhnalo staviteľov sucho?
Göbekli Tepe je naozaj výnimočné – na rozdiel od iných nálezísk bolo totiž objavené neporušené. Z jediného dôvodu. Celá stavba bola úmyselne zahrabaná približne v 8. tisícročí pred n. l. Je to zrejmé z pôdy – tá je v nanesených vrstvách plná odpadu, kusov keramiky a kostí. Prečo sa dávni ľudia rozhodli k tak radikálnemu kroku, sa však nevia.
Mohlo ísť o posvätný akt, ochranu pred nepriateľmi alebo rituálne ukončenie jednej éry. So zaujímavou hypotézou prichádza aj doktor Schmidt. „Ľudia tu začali kultivovať potraviny. Zmena stravy znamenala zmenu fyziológie človeka. Začala sa meniť klímu na suchšiu a teplejšiu. Získať potravu bolo stále ťažšie. A vtedy sa ľudia rozhodli odtiaľto odísť. A v prvom rade zakopali svoj chrám.“
Kamenný kalendár
Na čo však tamojšej civilizácii tak obrovský komplex vlastne slúžil? Teórií je mnoho. Podľa Dr. Martina Sweatmana z univerzity v škótskom Edinburghu mohlo ísť o vyspelé astronomické observatórium. Naznačujú to vraj samotné symboly na kamenných pilieroch. Obzvlášť zaujímavý je Pilier 43, známy tiež ako „Pilier supa“, na ktorom sa nachádza množstvo zvierat a abstraktných symbolov, ktoré sa dajú interpretovať ako zobrazenie hviezdnej oblohy.
Zobraziť galériu (5)
(Zdroj: Getty Images)
„Zdá sa, že Pilier 43 kóduje súhvezdie letného slnovratu pomocou precesie rovnodennosti (zmena orientácie zemskej osi vzhľadom na hviezdy – pozn. red.),“ vysvetľuje vedec. To by znamenalo, že stavitelia Göbekli Tepe boli schopní pozorovať oblohu a zaznamenávať polohu hviezd už pred 11 000 rokmi!
Uctievali zrodenie hviezdy?
Sweatman však ide ešte ďalej. Tvrdí, že kresby na pilieroch môžu predstavovať lunárny kalendárny systém, ktorý by bol najstarším známym príkladom svojho druhu. Tento kalendár by umožňoval presné sledovanie fáz Mesiaca a ročných období, čo by bolo kľúčové pre lovecko-zberačské komunity predchádzajúce poľnohospodárskemu spôsobu života. K hviezdnej teórii sa prikláňa aj taliansky astrofyzik Giulio Magli (*1964). Ten sa však domnieva, že stavitelia najstaršieho „chrámu“ sveta uctievali hviezdu Sirius.
Aby to dokázal, zrekonštruoval pomocou počítačového programu obraz vtedajšej nočnej oblohy a zistil, že línia medzi ústrednými piliermi troch kruhových stavieb pretína obzor v miestach, kde vychádzal Sirius nad obzor pred 11 100, 10 750 a 10 300 rokmi. Predtým táto hviezda zostávala skrytá. Po Slnku, Mesiaci, Jupiteri a Venuši je to najjasnejší objekt na oblohe. „Som presvedčený o tom, že chrám bol vybudovaný preto, aby ľudia mohli sledovať zrod tejto hviezdy,“ myslí si Magli. Výsledky týchto prieskumov však kazí jeden fakt. Zatiaľ totiž nie je jasné, či mali stavby v Göbekli Tepe strechu alebo nie. Ak áno, pozorovanie hviezd z ich vnútra by nebolo možné…
Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise HISTORY Revue.
Zobraziť galériu (5)