Foto: gettyimages.com/Ma-Ke
Invalidné dôchodky sa dostávajú do centra pozornosti. Štátni analytici upozorňujú, že súčasný systém nemusí vždy odrážať skutočnú stratu príjmu a pri niektorých poberateľoch vznikajú otázky, či je nastavený dostatočne spravodlivo.
Ako upozorňujú analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), invalidný dôchodok je podľa zákona o sociálnom poistení určený na kompenzáciu dlhodobej straty príjmu spôsobenej zdravotným stavom. Na pokrytie zvýšených výdavkov slúžia samostatné peňažné príspevky pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Zo zhruba 250-tisíc poberateľov invalidného dôchodku má približne 100-tisíc z nich zároveň aj pracovný príjem.
Mohlo by vás zaujímať:
Reklama
div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}
#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}
]]>
Pri čiastočne invalidných dôchodcoch je pritom podľa analytikov pracovný príjem do veľkej miery prirodzený a aj žiaduci. Do práce chodí každý druhý z nich. „Pri plne invalidných dôchodcoch by sa dalo očakávať, že pracovná aktivita bude skôr výnimkou, keďže ide o ľudí s výrazným poklesom schopnosti pracovať. Hoci to pre veľkú časť poberateľov aj platí, do práce chodí každý piaty z nich,“ upozorňuje ÚHP.
Nad úrovňou priemernej mzdy, čiže nad 1 620 eur mesačne, zarába cez 4000 ľudí na plne invalidnom dôchodku a takmer 20 000 ľudí na čiastočne invalidnom dôchodku. Pre štát znamenajú ich invalidné dôchodky ročné výdavky 140 miliónov eur.
Analytici dodávajú, že motivácia pracovať je dôležitá pre samotných ľudí aj pre ekonomiku. Na rozdiel od Slovenska je však vo väčšine krajín EÚ súbeh invalidného dôchodku s príjmom z práce obmedzený. Napríklad v Poľsku sa invalidný dôchodok znižuje, ak jeho poberateľ zarába viac než 70 % priemernej mzdy v hospodárstve a pri prekročení 130 % sa úplne pozastavuje.
„Ešte zaujímavejšie je, že mnohí poberatelia invalidného dôchodku majú vyšší príjem než pred priznaním invalidity. Naznačuje to nesúlad medzi predpokladaným a skutočným poklesom príjmu,“ dodáva ÚHP.
Mali by sa invalidné dôchodky krátiť ľuďom s vysokými príjmami?
Môže to pritom podľa analytikov súvisieť s tým, že invalidný dôchodok sa stanovuje tabuľkovo podľa diagnózy, nie podľa charakteru práce či zmeny príjmu. Napríklad pri ochrnutí dolných končatín drevorubač môže prísť o prácu, ale príjem IT špecialistu pracujúceho z domu sa znížiť nemusí. Ľudia s rovnakou diagnózou tak môžu mať veľmi rozdielne možnosti pokračovania v profesii.
Prečítajte si tiež
Invalidita a PN-ky na muške: Štát by mohol ušetriť až stovky miliónov eur, siahne na ne?
A čo odporúčajú štátni analytici? „Aby bol systém spravodlivejší a výdavky lepšie cielené, odporúčame zvážiť zmenu posudzovania invalidity a zaviesť postupné krátenie invalidného dôchodku pri vysokých príjmoch,“ navrhuje ÚHP.
Slovensko ročne vynakladá na práceneschopnosť a invaliditu takmer dve miliardy eur. Obe dávky však môžu byť podľa Útvaru hodnoty za peniaze adresnejšie. Štátni analytici otvorili tieto témy v diskusnej štúdii, ktorá obsahuje celkovo 10 opatrení na zachovanie sociálneho štandardu za menej peňazí. Viac si môžete prečítať v našom predchádzajúcom článku.
Na efektívnejšie čerpanie prostriedkov štátu sa chce zamerať aj rezort práce. Podľa ministra Erika Tomáša sa v rezorte nebojuje len s fiktívnymi a falošnými PN-kami, ale štát sa chce pozrieť aj na falošné invalidné dôchodky. Riadni invalidi sa podľa ministra práce ničoho nemusia báť, mali by sa pre nich skôr ušetriť peniaze. Celkovo sa chce rezort práce zamerať na zhruba 700 podozrivých invalidít.