Antarktída ukrýva pod ľadom jednu z najväčších gravitačných anomálií na planéte. V oblasti Rossovho mora tu hladina oceánu klesla približne o 130 metrov pod globálny priemer. Nejde o dieru v klasickom zmysle, ale o miesto, kde gravitácia pôsobí slabšie než inde.
Možno máš pocit, že „hladina mora“ tvorí jednu rovinu okolo celej Zeme. Realita vyzerá inak. Odborne sa tento skutočný tvar nazýva geoid. Ide o teoretický povrch, ktorý by vytvoril svetový oceán, ak by naň pôsobila iba gravitácia a rotácia planéty, bez vetra, prúdov či prílivu. Tento geoid pripomína zvlnenú krajinu s kopcami a dolinami, píše Daily Mail. Antarktická preliačina patrí medzi jeho najextrémnejšie body.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Vedci túto oblasť označili ako Antarctic Geoid Low (AGL). O jej existencii vedeli už desaťročia, no teraz ponúkli detailnejší model jej vzniku. Podľa výpočtov sa proces začal približne pred 70 miliónmi rokov. Pod zamrznutým kontinentom sa nahromadili menej husté horniny z plášťa. Keďže hustota materiálu priamo ovplyvňuje silu gravitačného ťahu, táto zmena postupne oslabila miestne gravitačné pole.
Zdroj: Pixabay (lavivm)
Dramatické zosilnenie prišlo v hlbokej minulosti
Najvýraznejšie zosilnenie anomálie nastalo medzi 50 a 30 miliónmi rokov dozadu, počas eocénu. V tom istom období sa začali dramatické klimatické zmeny a antarktické ľadové štíty sa rozšírili. Tu sa otvára fascinujúca otázka, či súvisí vnútorná dynamika planéty s vývojom klímy na povrchu.
„Predstaviť si náš proces môžeme ako CT vyšetrenie celej Zeme, ale namiesto röntgenu sme použili zemetrasenia,“ vysvetlil geofyzik Alessandro Forte z Floridskej univerzity.
Seizmické vlny sa šíria rozdielnou rýchlosťou podľa hustoty hornín. Analýza tisícok otrasov umožnila vedcom vytvoriť trojrozmernú mapu vnútorných vrstiev planéty. Následne prepočítali, kde gravitácia zoslabla a kde zosilnela, a model porovnali so satelitnými meraniami.
Populárna spravodajská aplikácia pre iOS a Android dostala veľkú aktualizáciu. Pribudlo množstvo nových funkcií, ktoré musíš vyskúšať
A práve satelity dnes fungujú ako „vesmírne váhy“. Dvojica družíc NASA v misii GRACE-FO letí za sebou v presne stanovenej vzdialenosti. Keď prvý satelit preletí nad oblasťou so silnejšou gravitáciou, mierne zrýchli. Vzdialenosť medzi dvojicou sa zmení o mikróny, menej než je hrúbka ľudského vlasu. Tieto miniatúrne zmeny vedci zaznamenajú a prepočítajú na mapu gravitačných rozdielov. Vďaka tomu „odvážia“ Antarktídu bez toho, aby sa dotkli jej povrchu.
AGL má aj praktický význam pre budúcnosť. Oblasť Rossovho mora susedí s kritickou časťou západnej Antarktídy, kde leží aj známy ľadovec Thwaites, často prezývaný „ľadovec súdneho dňa“. Ak sa tento masívny ľadovec zrúti do mora, hladina oceánov vzrastie o desiatky centimetrov.
Slabšia gravitácia v regióne môže pôsobiť ako jemná „gravitačná brzda“. Oceánska voda je tu menej priťahovaná k povrchu, čo môže ovplyvniť, ako hlboko sa teplá voda dostane pod ľadové šelfy a ako rýchlo ich začne roztápať zospodu.
„Ak lepšie pochopíme, ako vnútro Zeme formuje gravitáciu a hladiny oceánov, získame vhľad do faktorov, ktoré môžu ovplyvniť rast a stabilitu veľkých ľadových štítov,“ dodáva Forte.
Zdroj: Wikimedia (Uwe Kils – CC BY-SA 3.0), Uwe Kils (iceberg) a User: Wiska Bodo (sky).
Prínos aj pre monitorovanie klímy a ľadovcov
To znamená, že výskum gravitačnej diery neslúži len na uspokojenie vedeckej zvedavosti. Presnejšie modely geoidu umožnia lepšie odhadnúť tempo topenia ľadovcov a budúce zmeny hladiny morí. Každý meter rozdielu v projekciách totiž znamená zásadný rozdiel pre pobrežné mestá po celom svete.
Antarktická anomália pritom nie je jediná. V Indickom oceáne sa nachádza podobná gravitačná dolina, ktorú vedci spájajú s výstupom menej hustého magmatického materiálu z plášťa. Aj tam sa hladina oceánu prepadla o viac než sto metrov oproti okoliu.
Štúdia demonštruje, že hladina oceánu nie je rovná čiara a gravitácia nie je všade rovnaká. Zem reaguje na pohyby hlboko pod povrchom, ktoré sa začali milióny rokov dozadu. Antarktická „gravitačná diera“ tak nepredstavuje exotickú kuriozitu, ale okno do mechanizmov, ktoré formujú planétu aj jej budúcnosť.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku