Máte pocit, že z hrubej mzdy vám na účte každý mesiac zostáva príliš málo? Môže za to daňový klin – teda rozdiel medzi tým, koľko za vás zaplatí firma, a tým, koľko peňazí dostanete v čistom. Slovensko pritom v tomto porovnaní nevychádza dobre. Spomedzi 38 najvyspelejších krajín na svete, ktoré sú združené v OECD, patrí medzi štáty, kde si z ceny práce najviac odkrajuje štát.
Na Slovensku je to 42,7 percenta. Presne takú časť z celkovej ceny práce podľa OECD zhltnú dane a odvody pri priemernom bezdetnom zamestnancovi. V praxi to znamená, že ak má človek hrubú mzdu 1 620 eur , čo je priemerný plat v našom hospodárstve, firmu nestojí iba túto sumu. Po započítaní odvodov zamestnávateľa sa jeho celková cena práce dostane približne na 2 140 eur. Na účet mu však príde iba zhruba 1 230 eur v čistom. Rozdiel medzi tým, čo zaplatí firma, a tým, čo dostane zamestnanec, teda predstavuje približne 910 eur mesačne.
V celom rebríčku je na tom s výškou daňového klinu horšie ako my už len šesť krajín. Belgičanom zhltnú odvody vyše 52 percent, Nemcom viac ako 49 percent a Francúzom 47,2 percenta. Na druhej strane, teda tam kde je pomyslený klin, ktorý štát vráža medzi firmu a zamestnancov, sa nachádzajú krajiny ako USA (30 percent), Island (31,5 percenta) či Kanada (32,1 percenta).
V regionálnom porovnaní Slovensko vychádza horšie než väčšina susedov. Rakúsko je síce ešte vyššie, s daňovým klinom 47,1 percenta, no Česko aj Maďarsko sú pod nami zhodne na úrovni 41,2 percenta. Ešte výraznejší rozdiel vidno pri Poľsku, kde tento pomer dosahuje 35 percent. Slovensko tak z krajín V4 má najvyššie zaťaženie práce.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) ešte vlani pri hodnotení konsolidačného balíčka upozornila, že v roku 2026 zdaňovanie práce stúpne prakticky naprieč celým mzdovým spektrom. Vyšší daňový klin sa podľa rady týka všetkých hrubých miezd nad 380 eur, teda aj príjmov hlboko pod minimálnou mzdou. Ešte tvrdšie sa zmeny prejavia pri vyšších príjmoch. Hranica, od ktorej človek spolu so zamestnávateľom odvedie štátu viac, než mu zostane v čistom, sa podľa RRZ v roku 2026 znížila zo 7 700 na 5 600 eur mesačne. Inými slovami, práca na Slovensku bola drahá už podľa dát OECD za rok 2025 a konsolidácia ju od tohto roka ešte viac predražuje.
Čítajte viac Nedovolia vám zaplatiť kartou? Finančná správa vyzýva ľudí nahlasovať podnikateľov
Aktuálne sa však črtá nádej na zmenu. Viaceré médiá totiž majú k dispozícii zoznam opatrení, o ktorých by vo štvrtok mala rokovať koaličná rada. Nachádza sa medzi nimi aj viacero návrhov, ktoré sú zamerané na znižovanie zaťaženia práce. Ide napríklad o zníženie sadzieb dane z príjmu fyzických osôb, či naviazanie nezdaniteľnej časti základu dane na minimálnu mzdu. „Musíme znižovať dane a sociálne odvody, nech majú ľudia vyššiu čistú mzdu,“ vyjadril sa na margo možných zmien predseda koaličnej strany SNS Andrej Danko.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) už skôr naznačil, že by sa mohla zvýšiť odpočítateľná položka na daň z príjmu fyzických osôb. To by znamenalo, že ľudia, ktorí zarábajú menej, by mohli mať na konci mesiaca vyššie platy v čistom.
Skryté náklady
Veľká časť problému je v tom, že zamestnanec nevidí celú cenu vlastnej práce. „Podstatná časť tejto záťaže totiž zostáva skrytá. Zhruba štyri pätiny daňového klina tvoria daň z príjmu a odvody, z ktorých významnú časť platí zamestnávateľ. Inými slovami, značná časť zdanenia práce sa odohráva mimo zorného poľa zamestnanca,“ skonštatoval v tejto súvislosti hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.
Skryté náklady pre firmy pritom netvoria len samotoné dane a odvody. Do celkovej ceny práce vstupujú aj ďalšie povinnosti, ktoré zamestnávateľ musí zaplatiť, hoci ich zamestnanec pri mesačnej výplate priamo nevidí. Ide napríklad o platené sviatky, dovolenku, povinné príplatky, stravovanie či ďalšie zákonné nároky.
Od roku 2019 podľa INESS Cena zamestnanca narástla o deväť percent. Nejde pritom o efekt rastu miezd v ekonomike, keďže inštitút porovnáva rovnakú mzdu. Rovnakých 174 odpracovaných hodín pri zmluvnej mzde 1 743 eur stálo firmu v roku 2019 ešte 3 293 eur. Dnes je to 3 623 eur. Zamestnanec tak vidí svoju čistú mzdu, no zamestnávateľ vidí úplne inú sumu – celkový náklad, ktorý musí zarobiť na to, aby si jedného človeka udržal.
Čítajte viac Priemerná mzda v Poľsku v marci dosiahla 2280 eur, počet nových bytov klesol
Viditeľná časť zaťaženia na Slovensku nevyzerá tak dramaticky ako celý daňový klin. OECD sleduje aj čistú priemernú daňovú sadzbu, teda daň z príjmu a odvody platené zamestnancom. Priemer OECD bol v roku 2025 na úrovni 25,1 percenta hrubej mzdy, Slovensko približne na 24,2 percenta. Pri pohľade iba na rozdiel medzi hrubou a čistou mzdou teda nepôsobíme ako extrém. Problém sa ukáže až po započítaní odvodov zamestnávateľa. Práve tam sa skrytý účet za prácu nafúkne najviac. OECD pri Slovensku uvádza, že z celkovej ceny práce tvorí daň z príjmu 8,2 percenta, odvody zamestnanca 10,1 percenta, no odvody zamestnávateľa až 24,4 percenta.
Odborári ale upozorňujú, že debata o daňovom kline môže byť zavádzajúca, ak sa pozerá iba na jedno číslo. Ekonóm Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Anton Marcinčin v analýze Vysoký daňový klin? Áno aj nie píše, že z celkového pohľadu daňové zaťaženie práce na Slovensku nie je vysoké, no zároveň dodáva, že by sa už nemalo ďalej zvyšovať.
Víťazné rodiny
Rodiny s deťmi sú skupinou, pri ktorej Slovensko v medzinárodnom porovnaní nevychádza tak tvrdo. Upozorňuje na to aj ekonóm Marcinčin. Podľa neho majú domácnosti s deťmi na Slovensku vďaka rodinným dávkam a daňovým bonusom nízky daňový klin, zatiaľ čo slobodné a bezdetné osoby nesú výrazne vyššie zaťaženie. Inými slovami, slovenský systém je nastavený tak, že najviac tlačí na jednotlivcov bez detí, kým rodinám časť bremena vracia cez daňové zvýhodnenia a dávky.
Podobne to pri porovnaní krajín opisuje aj Kovanda. „Na Slovensku a v Poľsku dosahuje vďaka daňovým bonusom a dávkam čistý príjem rodín takmer úroveň ich hrubej mzdy. V rámci OECD ide skôr o výnimočný jav,“ skonštatoval odborník. Slovensko tak pri rodinách s deťmi patrí medzi krajiny, kde štát cez daňový systém a dávky výrazne tlmí celkové zaťaženie práce.
Čítajte viac Tisícky zamestnancov čaká historicky najvyšší nárast platov. V Európe aj tak patríme k najhorším, inde ľudia zarobia aj trojnásobne viac Vidno to aj na dátach OECD. Kým pri samotnom zamestnancovi sa Slovensko so spomínaným daňovým klinom 42,7 percenta radí medzi krajiny s najvyšším zaťažením práce, pri rodinách s deťmi je obraz miernejší. Jednozárobková domácnosť s dvoma deťmi má v OECD priemerne daňový klin 26,2 percenta a oproti bezdetnému zamestnancovi je zvýhodnená takmer o deväť percentuálnych bodov. Na Slovensku je tento rozdiel ešte výraznejší – úspora pri takejto rodine presahuje 15 percentuálnych bodov z ceny práce.
Víťazom slovenského nastavenia je teda najmä rodina, v ktorej jeden rodič zarába priemernú mzdu a druhý nemá vlastný príjem. OECD zároveň upozorňuje, že v roku 2025 sa daňový klin tejto skupine na Slovensku zvýšil až o 5,37 percentuálneho bodu. Dôvodom bola reforma daňového bonusu na dieťa, ktorá znížila pevnú mesačnú sumu na dieťa a zaviedla krátenie podľa príjmu.