Prípad sprevádzajú viaceré pochybenia
V prípade sa objavujú viaceré pochybenia z oboch strán. Podnikateľ ohlásil drobnú stavbu – inštaláciu fotovoltiky na vlastnej budove – Stavebnému úradu v Spišskej Belej ešte vlani v polovici júla a požiadal ho o vyjadrenie. Na podanie však stavebný úrad v zákonnej lehote nereagoval a jeho nečinnosťou preukázateľne došlo k prieťahom v konaní.
Podnikateľ následne v dobrej viere vychádzal z predpokladu, že voči realizácii stavby nie sú námietky. Nekonanie stavebného úradu malo pre neho priame finančné dopady, keďže naďalej odoberal drahú elektrickú energiu z distribučnej siete, hoci si ju mohol vyrábať vlastnou solárnou elektrárňou, do ktorej investoval nemalé peniaze. V polovici decembra minulého roka preto stavebnému úradu drobnú stavbu opakovane oznámil.
Kvôli narastajúcej finančnej strate a s predpokladom, že ohlásenie drobnej stavby bude povolené, spustil fotovoltické zariadenie na prelome rokov 2025 a 2026 do skúšobnej prevádzky. K overeniu ohlásenia, čiže súhlasu s drobnou stavbou, došlo zo strany stavebného úradu až 24. 2. 2026.
Overenie ohlásenia však stavebný úrad podnikateľovi nikdy nedoručil. O jeho existencii sa paradoxne dozvedel až po doručení rozhodnutia o zrušení takzvanej overovacej doložky a následne si 12. marca tohto roka spomínaný dokument od úradu vyžiadal.
Stavebný úrad pôvodne vydal overovaciu doložku štyri dni po začatí konania vo veci „vydania rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území“ zo strany Krajského pamiatkového úradu z Prešova, ktorý tak spravil 20. februára 2026, čo vyvoláva pochybnosti o koordinácii postupov štátnych úradov.
Pred začatím novej stavby alebo úpravy pozemku alebo stavby, ktorá nie je národnou kultúrnou pamiatkou, ale sa nachádza v pamiatkovom území, je vlastník nehnuteľnosti povinný vyžiadať si rozhodnutie krajského pamiatkového úradu, a to predložením žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území.
Podnikateľ tak spravil 19. februára 2026 a pamiatkovú úrad požiadal o vydanie rozhodnutia. Ešte pred rozhodnutím pamiatkarov sa však fotovoltika na budovu nainštalovala, pamiatkari preto vyššie popísané konanie zastavili a otvorili nové „konanie o náprave“.
Pripomíname, že v Metodike princípov rozhodovania Pamiatkového úradu z roku 2023 sa píše, že „v prípade stavieb s plochou strechou, ak fotovoltické zariadenie kumulatívne spĺňa stanovené podmienky – strešná krytina nie je predmetom ochrany a panely sú umiestnené horizontálne v rovine strechy, nie je dôvod na obmedzenie jeho realizácie“.
Budova v Spišskej Belej, v ktorej sa nachádza prevádzka rodinnej reštaurácie, tieto parametre spĺňa. Solárne panely sú osadené na plochej streche, sú umiestnené v horizontálnej rovine strechy, nie sú viditeľné z hlavných pohľadových osí ani z ulice,a nezasahujú do historických konštrukcií.
Pamiatková zóna je ako celok chránená zákonom a úrady preto prísne posudzujú, ako zásahy ovplyvnia či narušia celkový vzhľad a charakter lokality – v tomto prípade pohľad z ulice a celkovú panorámu striech.
Pamiatkari trvajú na tom, že solárne panely nepovolili a „majú negatívny dopad na ochranu a prezentáciu pamiatkových hodnôt“. Podnikateľ Dušan Rojko naopak tvrdí, že z hlavnej ulice od frekventovanej cesty ani od historického centra viditeľné nie sú a pri pohľade z Petzvalovej ulice vo vnútrobloku ak zo strechy vyčnievajú, tak iba minimálne.
(Článok pokračuje pod obrázkom)
Pohľad na solárne panely z vnútrobloku Petzvalovej ulice v Spišskej Belej.
Zdroj: Aktuality.sk/ArchívKompromis na rokovaní nenašli
Pri posudzovaní inštalácie solárnych panelov v pamiatkovej zóne platí z pohľadu pamiatkového úradu zlaté pravidlo. Ak solárne články nie je vidieť z ulice, čiže sú napríklad orientované do dvora alebo na plochej streche s atikou, šanca na potrebný súhlas pamiatkarov sa úmerne zvyšuje. Ak sú otočené do hlavnej ulice v historickom centre, žiadatelia musia počítať buď s podmienkami a teda kompromisom, alebo rovno so zamietnutím.
Dušana Rojka, ktorý vzhľadom na svoj vysoký vek trpí vážnymi zdravotnými problémami, vzniknuté ťahanice s úradmi traumatizujú. Z celej situácie je mimoriadne nešťastný. Pred pracovníčkou pamiatkového úradu Alenou Olekšákovou ho preto na ústnom pojednávaní v Poprade začiatkom mája zastupoval Patrik Polák zo spoločnosti Zarodom, ktorá obnoviteľné zdroje energie pre podnikateľa inštalovala.
Patrik Polák konštatuje, že akákoľvek dohoda s pamiatkarmi pre ich kategorický nesúhlas s inštaláciou fotovoltiky v centre Spišskej Belej nebola možná. Neprešiel ani navrhovaný kompromis v podobe postavenia atiky či reklamného bannera, ktorý by technológiu na streche úplne zakryl.
„Poukázali sme aj na skutočnosť, že v meste Spišská Belá sa nenachádza žiadny vyvýšený objekt navštevovaný turistami, napríklad zvonica, kostolná alebo vyhliadková veža, z ktorého by mohlo dôjsť k narušeniu pohľadových vzťahov na budovu reštaurácie. Inštalácia fotovoltického zariadenia preto objektívne nemôže zasiahnuť do panoramatického alebo urbanistického vnímania historickej štruktúry mesta,“ dodáva Patrik Polák.
(Článok pokračuje pod obrázkom)
Pohľad na budovu reštaurácie so solárnymi panelmi na streche od renesančnej zvonice v Spišskej Belej.
Zdroj: Aktuality.sk/ArchívZ centra sa stane skanzen
Podnikateľ zo Spišskej Belej pred úradmi neustále opakuje rovnaké argumenty. Budova ani strešná krytina na nej nespadajú pod priamu pamiatkovú ochranu, strecha je takmer plochá respektívne s minimálnym sklonom, inštalované panely z verejných pohľadových osí nevidieť a nezasahujú do historických konštrukcií ani architektonických prvkov.
„Inštalácia zariadenia neohrozuje ani neznižuje pamiatkové hodnoty územia. Demontáž by predstavovala neprimeraný zásah do vlastníckeho práva a práva podnikať, ktorý nie je odôvodnený reálnou ochranou verejného záujmu,“ myslí si Dušan Rojko s tým, že zrejme podniká v skanzene.
Doba sa podľa Dušana Rojka posunula v čase dopredu a moderné technológie prenikajú do historických centier po celej Európe. Prípadné rozhodnutie pamiatkárov o odstránení fotovoltiky zo strechy budovy v Spišskej Belej môže rodinné podnikanie Rojkovcov zlikvidovať. Ide pritom o jednu z mála gastro prevádzok v podtatranskom mestečku a blízkom okolí.
Čo tvrdia pamiatkari
Zariadenia technického vybavenia objektov (medzi ktoré patrí aj solárny zdroj energie) nesmú narúšať architektonické stvárnenie a estetický vzhľad a stav národných kultúrnych pamiatok, objektov v pamiatkovom území a pamiatkové hodnoty celého historického prostredia pamiatkového územia Pamiatková zóna Spišská Belá. Pamiatkové hodnoty pamiatkového územia sú komplexnou a mnohovrstevnou výslednicou vývoja štruktúr, ktoré spoluvytvárajú jednotlivé objekty, ich skupiny a priestranstvá. Sú autentickým dokladom historického rozvoja a významu územia. Ochrana a zachovanie autenticity, pamiatkových hodnôt a prezentácia pamiatkového fondu patria k primárnym cieľom ochrany pamiatkového fondu, ktorý je verejným záujmom.
Zariadenia získavajúce a spracovávajúce solárnu energiu sú z historického hľadiska cudzorodým prvkom v pamiatkovom území a inštalácia fotovoltických panelov s príslušenstvom nesmie narúšať ochranu a prezentáciu pamiatkových hodnôt Pamiatkovej zóny Spišská Belá a negatívne zasahovať do jej strešnej krajiny. Inštalácia fotovoltického zariadenia v pamiatkovom území musí primárne spĺňať predpoklad, že fotovoltické panely s príslušenstvom nebudú pohľadovo vnímateľné z verejného priestranstva.
Zrealizovaná inštalácia fotovoltického zariadenia na uvedenom objekte, keďže je z verejného priestranstva pohľadovo vnímateľná osadenými fotovoltickými panelmi na obidvoch strešných rovinách sedlovej strechy objekty, je v rozpore so záujmami chránenými pamiatkovým zákonom a v rozpore so záväzným odborno-metodickým podkladom „Pamiatková zóna Spišská Belá – zásady ochrany pamiatkového územia 2012“, spracovaným Krajským pamiatkovým úradom Prešov, ktorý sa stal súčasťou Územného plánu mesta Spišská Belá. Na základe uvedeného je teda umiestnenie fotovoltických panelov na obidvoch strešných rovinách sedlovej strechy objektu neprípustné.