Keď mal Damiánko Farkaš (†12) zo Sládkovičova (okres Galanta) päť rokov, diagnostikovali mu nádor na mozgu. Zdalo sa, že najhoršie má za sebou, no pred dvoma rokmi sa choroba vrátila ešte agresívnejšia. A zasiahla mozog aj miechu.
Pri jeho posteli nesedeli rodičia. Odišli od neho už dávno. Zostala len jeho 68-ročná babka, žena s obrovským srdcom, ktorá mu od jeho dvoch rokov nahrádzala celý svet. Každý deň ho držala za ruku a šepkala mu: “Láska moja, som tu.” Aj keď už neodpovedal. Aj keď dýchal len s pomocou prístrojov. Aj keď lekári nevedeli povedať, či mu ostávajú dni alebo len hodiny.
Zakladateľ organizácie Dobrý anjel a bývalý prezident Andrej Kiska zverejnil jeho príbeh, ktorý Slovensko doslova rozplakal. A keď prišla správa o Damiánkovej smrti, sociálne siete zaplavili slzy, modlitby a odkazy plné bolesti.
Dobrý anjel im pomáhal 5 rokov. Nielen finančne. Ale aj pocitom, že niekde existujú ľudia, ktorým na nich záleží. A pomohol aj so zbierkou peňazí na pohreb. V priebehu rekordných 4 hodín vyzbierali od darcov 3-tisíc eur. “Bol to veľmi zlatý chlapec. Kedysi bol veselý, živý. Je mi hrozne, bolí ma za ním srdce,” povedala nám smutná babka Ružena tesne pred odchodom do Domu smútku na pohreb.
Babka, ktorá mu nahradila mamu aj otca
Damiánko mal len dvanásť rokov. Väčšinu detstva však nepoznal bezstarostnosť ani hry ako jeho rovesníci. Poznal nemocničné izby, chemoterapie, strach a nekonečný boj o život.
Ležal v zariadení paliatívnej starostlivosti, pretože jeho stav už neumožňoval návrat domov. Každé dve hodiny ho bolo treba polohovať a natierať. Jeho babka to už sama fyzicky nezvládala, no ani napriek svojmu veku ho neopustila. Sedela pri ňom každý deň. Každú noc. Do posledného nádychu.
Na sebe nosila obyčajné tričko s medvedíkom, no vo vnútri niesla bolesť, ktorú si väčšina ľudí nevie ani predstaviť. Dookola šepkala svojmu vnukovi, že je pri ňom. Hoci on už neodpovedal.
Slovensko spojila jediná prosba
Najviac ľudí zasiahla prosba, ktorú babka vyslovila pracovníkom organizácie Dobrý anjel. Nežiadala drahé lieky. Ani luxusnejšie bývanie. Ani peniaze pre seba. Potichu priznala, že si rok a pol odkladá z dôchodku euro k euru. Na pohreb. “Ťažko mi je. Moc. Je hrozné rozprávať o pohrebe, ale to je teraz to, čo ma trápi. Že môj vnuk umiera a ja nemám dosť na pohreb,” vravela so slzami v očiach slová, ktoré lámu srdcia po celom Slovensku.
“Rok a pol si odkladá z dôchodku euro k euru. Nie na lieky, tie by ho nezachránili. Na pohreb. Jeho aj svoj. Chce ho odprevadiť dôstojne. Aby nezabudol, ako ho mala rada,” napísal Andrej Kiska. A potom prišla veta, pri ktorej mnohí nedokázali zastaviť slzy: “Chcela by som aby Damiánko mal pekný pohreb. A nemám ani čierne šaty.”
Organizácia Dobrý anjel otvorila SOS výzvu a prosila dobrých ľudí o príspevky na pohreb, pomník a čierne oblečenie pre babku. Reakcia ľudí bola okamžitá. Zbierka sa naplnila za pár hodín. Nakoniec sa podarilo vyzbierať 4 861 eur od 240 darcov.
Ľudia neposielali len peniaze. Posielali aj odkazy plné súcitu a bolesti. Mnohí priznali, že pri čítaní príbehu plakali. Pod oznámením o čase a mieste konania pohrebu pribudli stovky vyjadrení sústrasti rodine a najmä babke.
Damiánko odišiel. Babka bola pri ňom
Najsmutnejšia správa prišla v pondelok 11. mája. Damiánko zomrel. Mal len 12 rokov. “Damiánko odišiel. Babka bola pri ňom,” napísal Andrej Kiska. Pod jeho statusom je takmer dvetisíc sústrastných príspevkov od dojatých ľudí z celého Slovenska. „Spinkaj sladko anjelik, už ťa nič nebolí. Bol si statočný a tvoja babička si zaslúži obdiv za to všetko, čo s tebou prežila a starala sa o teba s láskou,” napísala Mária z Prešova.
„Je mi nesmierne ľúto, že si musel odísť tak skoro. Obrovský obdiv patrí tvojej starkej, ktorá pri tebe stála s nekonečnou láskou až do poslednej chvíle. Nech vám všetkým zostane v srdci jeho úsmev, láska a krásna čistá duša,” dodala Halyna z Nového Mesta nad Váhom.
Babka, ktorá sa oňho starala od jeho dvoch rokov, zostala pri ňom až do úplného konca. Držala ho za ruku v posledných chvíľach jeho života. “Prajem si, aby z Damiánka vyrástol dobrý človek, ktorý tiež raz bude pomáhať chorým deťom,” napísala babka v jednom z listov. Keď si ho Andrej Kiska znovu prečítal po Damiánkovej smrti, priznal len jediné: “Nemám viac slov. Len slzy.”
Príbeh, na ktorý sa tak skoro nezabudne
Damiánkov príbeh sa stal symbolom obrovskej bolesti, ale aj ľudskosti. Ukázal, že aj v časoch, keď sa spoločnosť často rozdeľuje, dokáže jediný príbeh spojiť tisíce ľudí.
Ukázal silu starej mamy, ktorá svojho vnuka milovala viac než seba samu. Ženy, ktorá nemyslela na vlastné pohodlie ani na vlastný strach, ale na to, aby mal jej milovaný Damiánko dôstojnú rozlúčku.
A ukázal aj to, že dobro stále existuje. Pretože keď jedna stará mama potichu zašepkala, že nemá ani čierne šaty na pohreb svojho vnuka, celé Slovensko ju zrazu objalo.
Chcete vedieť ako prví, čo sa deje v politike, šoubiznise, ekonomike, krimi a v zahraničí?
Stačí sa prihlásiť na bezplatný odber nášho newslettera a nič vám neujde!
Prihlásiť sa môžete TU!