Ceny elektriny a plynu sa naprieč Európou výrazne líšia a rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú citeľné. Kým niektoré domácnosti platia za energie relatívne menej, inde predstavujú účty výraznú záťaž pre rodinný rozpočet.
Ide o peniaze: Zlikviduje nový konsolidačný balík živnostníkov?
Video
Odpovedá Marián Búlik z OVB Allfinanz Slovensko. / Zdroj: TV Pravda
Po zohľadnení kúpnej sily obyvateľov vychádza, že energie viac zaťažujú domácnosti v strednej a východnej Európe.
Vývoj cien ovplyvnila aj ruská invázia na Ukrajinu začiatkom roka 2022, po ktorej ceny energií prudko vzrástli. Hoci sa približne o rok neskôr situácia čiastočne stabilizovala, podľa indexu cien energií pre domácnosti zostávajú ceny stále nad úrovňou pred energetickou krízou.
Čítajte viac Ceny elektriny po novom? Zavedú sa dynamické tarify. Cena sa bude meniť každých 15 minút, spotrebiče budeme zapínať len v určitých časoch
Ceny energií naprieč Európou
Výdavky na energie najviac zasahujú domácnosti s nižšími príjmami, keďže na ne míňajú väčšiu časť svojho rodinného rozpočtu. Podľa údajov štatistického úradu EÚ tvoria platby za elektrinu, plyn a ďalšie palivá v priemere 4,6 % celkových výdavkov domácností v Únii, poukazujú aj na portáli Euronews.
Rozdiely v cenách sú pritom medzi krajinami výrazné. Vyplýva to z indexu HEPI, ktorý pravidelne porovnáva ceny energií v európskych metropolách. Aktuálny prehľad ukazuje, ktoré hlavné mestá majú na začiatku roka 2026 najvyššie ceny elektriny a plynu a kde, naopak, domácnosti platia najmenej.
Najdrahšia elektrina je v Berne
V európskych metropolách sa začiatkom roka 2026 ceny elektriny pre domácnosti výrazne líšili. Najnižšiu cenu zaznamenal Kyjev, kde domácnosti platili približne 8,8 centa za kilowatthodinu. Na opačnom konci rebríčka bol Bern s cenou 38,5 centa za kWh. Priemer Európskej únie predstavoval 25,8 centa za kWh.
Medzi najdrahšie mestá patrili aj Berlín, Brusel, Dublin, Londýn a Praha, kde ceny presahovali európsky priemer. Lacnejšiu elektrinu mali okrem Kyjeva aj Budapešť, Podgorica a Belehrad. Vo všeobecnosti platí, že mestá v strednej a východnej Európe majú nižšie ceny, výnimkou je Praha. Hlavné mestá najväčších európskych ekonomík dlhodobo patria k najdrahším.
Rozdiely v cenách medzi jednotlivými krajinami súvisia najmä s podmienkami na domácich trhoch. Odborníci upozorňujú, že dôležitý je spôsob výroby elektriny, napríklad či krajina viac využíva plyn alebo obnoviteľné zdroje. Vplyv má aj to, ako si dodávatelia zabezpečujú nákup energií, akú cenovú politiku uplatňujú a či štát využíva rôzne formy podpory alebo dotácií. Tieto faktory spolu výrazne ovplyvňujú konečné účty domácností.
Čítajte viac Tankujeme najdrahšie z krajín V4. Pozrite sa, o koľko viac platíme oproti Čechom či Poliakom
Bratislava pod priemerom
Začiatkom roka 2026 patrila Bratislava skôr k lacnejším hlavným mestám Európy. Domácnosti tu platili za elektrinu približne 20,3 centa za kWh, čo je menej ako priemer EÚ. V praxi to znamená, že slovenské domácnosti mali nižšie účty za elektrinu než väčšina krajín západnej Európy.
V porovnaní s okolitými krajinami je elektrina v Bratislave lacnejšia než vo Viedni, Prahe či Varšave, kde domácnosti platia výrazne viac. Naopak, nižšie ceny ako na Slovensku majú najmä v Budapešti a ešte menej zaplatia domácnosti v Kyjeve. Rozdiely medzi jednotlivými hlavnými mestami sú pritom veľké a v niektorých prípadoch ide až o viac než dvojnásobnú cenu za rovnaké množstvo elektriny.