CHORVÁTSKO – Goli otok bol roky prísne stráženým tajomstvom juhoslovanského režimu, miestom, ktoré malo zlomiť ľudskú dôstojnosť. Dnes tento nehostinný, vetrom ošľahaný kus zeme láka turistov, ktorí namiesto preplnených rezortov hľadajú autentickú históriu a samotu na opustených plážach.
Goli otok leží v oblasti Kvarneru v severnom Jadrane a jeho názov sa prekladá ako „holý ostrov“. To presne vystihuje jeho podobu – ostrov s rozlohou približne 4,5 kilometra štvorcového má kamenistý povrch, málo prirodzeného tieňa, duje tam silný vietor a nájdete na ňom len pár budov. Práve tieto vlastnosti z neho v minulosti urobili ideálne miesto pre väzenský tábor, o ktorom sa dlhé roky verejne takmer nehovorilo.
Zobraziť galériu (4)
(Zdroj: Getty Images)
Pôvodne bol Goli otok neobývaný a slúžil len ako miesto, kam miestni privádzali zvieratá na sezónnu pastvu. Jeho odľahlosť sa však ukázala ako výhodná už počas 1. svetovej vojny, keď tam Rakúsko-Uhorsko držalo ruských vojnových zajatcov. Po skončení konfliktu sa však všetko vrátilo do starých koľají a na ostrove pribudlo len pár jednoduchých útulní pre pastierov, ktorí sa tam ukrývali pred dažďom.
Zlom nastal v roku 1948 po roztržke medzi Titom a Stalinom. Juhoslávia sa ocitla v izolácii a režim v obave pred sovietskou inváziou spustil masívne čistky vo vlastných radoch. V krajine začali prenasledovať skutočných aj údajných Stalinových stúpencov a Goli otok sa zmenil na prísne strážený tajný väzenský a pracovný tábor. Medzi väzňami boli niektorí odsúdení po procesoch, mnohí však prešli administratívnym rozhodnutím bez riadneho súdneho konania.
Zobraziť galériu (4)
(Zdroj: Getty Images)
Goli otok pritom nebol bežnou väznicou. Fungoval ako nástroj politickej prevýchovy a za týmto účelom sa tu používal systém fyzického vyčerpania, ponižovania, násilia a psychického tlaku. Keď prišli na ostrov prví trestanci, stáli tam len základné budovy a sami museli stavať cesty, dielne, ubytovacie priestory, administratívne objekty aj pracoviská. Neskôr pracovali v kameňolome, pri spracovaní kameňa, v dielňach a pri výrobe keramiky, nábytku či iných produktov.
Podmienky boli strašné – v lete internovaní dreli na rozpálenom kameni, v zime vo vetre a chlade. Cieľom nebolo potrestať iba telo, ale narušiť ich vôľu a osobnú dôstojnosť. Odsúdenci tiež boli nútení podieľať sa na ponižovaní a trestaní iných spoluväzňov. Po ich príchode na ostrov napríklad vytvorili tzv. špalier, v ktorom ich bili a urážali. Odmietnuť účasť na týraní mohlo znamenať, že sa človek sám stane terčom, a tento mechanizmus ničil solidaritu a dôveru medzi väzňami.
V rámci ostrova existovali aj miesta s mimoriadne tvrdým režimom. Najznámejším bola Petrova Rupa, nazývaná aj Petarova jama, teda oddelený priestor v bývalej banskej jame, kam posielali väzňov považovaných za obzvlášť nebezpečných alebo nepoddajných. Práca tam často nemala praktický význam. Väzni prenášali kamene, rozbíjali ich a vykonávali opakujúce sa úkony, ktorých zmyslom nebola výroba, ale zlomenie ich odporu.
Zobraziť galériu (4)
(Zdroj: Getty Images)
Mnohí bývalí trestanci sa vracali do života s podlomeným zdravím, narušenými rodinnými vzťahmi a povesťou politicky nespoľahlivého človeka. Často boli sledovaní, ťažko si hľadali prácu a o tom, čo zažili, nesmeli hovoriť, pretože mlčanie bolo súčasťou systému.
Dnes je Goli otok neobývaný a jeho bývalé väzenské objekty sú vo veľkej miere zničené. Nenájdete tam klasické múzeum s expozíciou, ale môžete si tieto priestory pozrieť na vlastnú päsť. Na ostrov sa počas sezóny dá dostať loďou z okolitých miest a ostrovov, napríklad z Rabu alebo Krku. Niektoré výlety ponúkajú sprievodcovský výklad, iné umožňujú návštevníkom prejsť časť areálu samostatne. Zaručene sa vám tam budú páčiť pláže, ktoré nie sú preplnené a dobre si na nich oddýchnete. Povrch ostrova je kamenistý, preto nezabúdajte na dobrú obuv.